MALOOBCHOD

Podľa ministerky agrorezortu Gabriely Matečnej by mohli dlhodobý problém s nerovnomerným rozdeľovaním marží vyriešiť pripravované opatrenia Európskej komisie.

Katarína Runnová

Bratislava – Osobitný odvod ako bič na obchodné reťazce. Nástroj, ktorý sa snažil presadiť šéf parlamentu Andrej Danko, vyvolával niekoľko mesiacov množstvo otázok. Kým podľa ministerstva mal byť akýmsi „trestom“ pre obchodníkov, ktorí sa správajú neférovo k slovenským dodávateľom, reťazce vracali úder tým, že v prípade zavedenia odvodu budú potraviny drahšie. Začiatkom apríla však dostal odvod stop najskôr od Európskej komisie a následne sa ho rozhodol zrušiť aj sám Danko. Gabriela Matečná vtedy vyzvala reťazce, aby okamžite znížili ceny potravín o zvýšenie spôsobené odvodom. Rovnaký vývoj cien očakával aj Danko. Obchodníci však už vtedy tvrdili, že k zníženiu cien nedôjde, pretože na cenotvorbu majú vplyv aj ďalšie faktory. A včera ich tvrdenia potvrdila aj Matečná, ktorá sa rozhodla porovnať ceny dvoch nákupov. Jeden urobila koncom marca, keď ešte platil odvod, a druhý o mesiac neskôr. Výsledok bol taký, aký čakali obchodníci: ceny potravín neklesli. Práve naopak. „V dvoch reťazcoch stúpla cena nákupu o päť percent, v jednom reťazci stúpla o jedno percento a len v jednom reťazci klesla cena o tri percentá,“ porovnáva Matečná.

Vplyv viacerých faktorov

Spomínaný reťazec, kde ceny klesli, je Kaufland. Cena nákupu stúpla v Tescu, Lidli a v Bille. Billa aj Lidl však zdražili iba zemiaky. Teda tovar, ktorého je nedostatok v celej Európe a obchodníci ho musia dovážať zo zahraničia, najmä z Francúzska. To dvíha aj cenu plodiny. Podľa prezidenta Zväzu obchodu Martina Katriaka zároveň osobitný odvod platil príliš krátko na to, aby sa jeho vplyv vôbec mohol prejaviť na cenách. Slovenskí i zahraniční predajcovia sa zhodli aj na ďalších faktoroch, ktoré spôsobili, že ceny potravín neklesli. Patria medzi ne vyššie ceny energií, vyššia minimálna mzda a príplatky za prácu v noci, vo sviatky a cez víkendy. „Negatívny vplyv na cenotvorbu môže mať aj zavedenie rekreačných poukazov a zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý nadobudol účinnosť od 1. mája,“ dodáva Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Od tohto dátumu platia aj ďalšie príplatky pre zamestnancov. Podľa Krajčoviča majú faktory dosah na účastníkov celej potravinovej vertikály: farmárov, spracovateľov aj výrobcov. To nám potvrdili aj slovenskí pekári, avšak dodali, že obchodníci to často nie sú ochotní akceptovať. „Aj toto je dôvod, prečo v tomto období pekári opäť rokujú o otvorení nových cenových rokovaní s predajcami,“ hovorí Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Problémové marže

Matečná okrem rastu cien znova upozornila aj na nerovnomernosť rozdeľovania marží. Podľa nej si najväčšiu časť koláča odkrajujú práve obchodníci. Rezort ako príklad uvádza cenu rožka, ktorý slovenskí pekári predávajú za necelé štyri centy a na pultoch sa tovar predáva za sedem centov. Prirážka obchodníka tak predstavuje 66 percent. Obchodníci sa však obvineniam bránia. „Ak ide o marže, slovenskí obchodníci narábajú s nimi dlhodobo veľmi citlivo, v podstate za dlhé obdobie sú marže obchodníkov stabilné. Konkurencia nepustí,“ povedal Katriak. Tento problém by malo už čoskoro vyriešiť nové opatrenie Európskej komisie, ktorá chce sprístupniť kľúčové informácie o tvorbe cien agropotravinárskych výrobkov. Podrobnosti fungovania tohto opatrenia v praxi však ešte nepozná ani rezort. Viac svetla do celej veci by mohlo priniesť už čoskoro rokovanie s Komisiou v Bukurešti.

Zdroj: [28.05.2019; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Katarína Runová]

FOTO_zdroj: TASR