Obchodníci už síce nemusia na dvere svojich predajní lepiť oznam, koľko slovenských potravín spotrebiteľom predávajú, avšak čísla z minulosti sa zásadne nezmenili. Moderný obchod domácim produktom v poslednej dobe venuje o čosi viac priestoru i pozornosti, ale stále platí, že najviac slovenských potravín zákazníci nakúpia u tradičných obchodníkov. Cesta na ich pulty sa však začína už na poli. Je možné predávať viac slovenských výrobkov?

Ak by sa kuchár pokúsil navariť obed len zo slovenských produktov, jeho stravníci by neboli veľmi spokojní. Zlyhal by na viacerých základných ingredienciách, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú, respektíve len vo veľmi obmedzených množstvách. Najvypuklejším príkladom je soľ. Tá síce nesie značku prešovských Solivarov, ale v skutočnosti sa vyrába v Rakúsku. Dalo by sa pokračovať olejom či niektorými konzervárenskými produktami.

Keď ministerstvo pôdohospodárstva pred pár rokmi predstavilo, ako chce rozvíjať agropotravinárstvo, označilo tento sektor za strategický. Vyzdvihlo, že odvetvie generuje okrem základnej potravinárskej výroby aj služby, poskytuje pracovné miesta, má významný vplyv na rozvoj regiónov. Za cieľ si vytýčilo do roku 2020 zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny na 80 %. Dnes je jasné, že sa to za zostávajúce dva roky pri mnohých kategóriách potravín dosiahnuť nepodarí.

Ministerstvo nedávno zverejnilo informatívnu správu o plnení svojich plánov. V nej priznalo, že v kľúčových komoditách sebestačnosť Slovenska klesá, a to konkrétne v segmente bravčové mäso, mlieko a mliečne výrobky, rastlinné a pokrmové tuky, ale aj pivo a víno.

Súčasná vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že farmárov i potravinárov podporí. Niektoré jej kroky však vyzerajú, akoby ich skôr skúšala, koľko ešte vydržia. Napríklad zvýšenie príplatkov za prácu cez víkendy, nočné a sviatky pekárom zdvihlo náklady tak, že niektorí hovoria o hromadnom prepúšťaní.

Nevyrobí sa dosť

Kým v roku 1990 sa na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu vypestovalo viac ako 778-tisíc ton zemiakov, v roku 2016 to bolo už iba 177-tisíc ton. Počet oviec za toto obdobie klesol skoro o polovicu na 369-tisíc kusov. Stav ošípaných sa znížil z 2,5 milióna kusov v roku 1990, na necelých 600-tisíc pred dvomi rokmi.

„Slovensko je sebestačné napríklad v komoditách, ako sú vajíčka, cukor či obilniny. Ich výroba vie pokryť ročnú spotrebu. Krajina nie je sebestačná, napríklad pri zelenine, hydinovom mäse, ovocí, zemiakoch, v produkcii mlieka a mliečnych výrobkov alebo v ošípaných,“ vymenúva hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Slovenské potraviny sú na pultoch domácich predajní väčšinou na úrovni surovín. Tie priemysel vyváža aj do zahraničia a ako hotové výrobky sa vracajú opäť na slovenský trh. Pridaná hodnota i zamestnanosť tak ostávajú za hranicami. Kapacity spracovateľského priemyslu totiž chýbajú. V priebehu rokov mnohé vymizli. Najznámejším príkladom je značka Palma, ktorá presunula výrobu za hranice. Nedávno síce avizovala, že produkciu chce vrátiť na Slovensko, obrovský areál na bratislavskej Račianskej ulici by sa však mal búrať. Zo Slovenska stiahlo výrobu aj niekoľko zahraničných firiem. A hoci si značky na trhu udržali svoj podiel, ich produkcia vytvára pracovné miesta inde. Pred tromi rokmi zavrela závod pri Piešťanoch Coca-Cola, ešte pred ňou tak urobila Pepsi Cola, Algida, Hellmans či Danone.

O veľkých investíciách do potravinárskej výroby sa veľa nehovorí. Výnimkou je grécka spoločnosť Chipita, ktorá chce pri Dunajskej Strede postaviť pekáreň na produkciu výrobkov 7days či Bake Rolls a zamestnať 600 ľudí. Podľa plánu, ktorý vlani predložila, by sa pece mali spustiť pred letom budúceho roka. Prievidzský závod Carpathia z portfólia spoločnosti Nestlé Slovensko koncom minulého roka rozbehol výrobu na troch linkách dovezených z Rakúska, ku ktorým neskôr pribudli ďalšie dve. „ Väčšinu svojej výroby síce vyvážajú, ale má to vplyv na hrubú potravinársku produkciu na Slovensku. Okrem toho spracúvajú slovenské suroviny, a tak podporujú slovenských prvovýrobcov. Zároveň podporujú zamestnanosť v regiónoch,“ vysvetľuje riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová.

Zlepšiť čísla totiž agropotravinárstvo potrebuje. Za vlaňajšok si pripísalo najvyššie záporné saldo zahraničného obchodu vo výške 1,4 miliardy eur. Ešte začiatkom 90. rokov malo Slovensko pozitívnu obchodnú bilanciu.

Do predajní sa nedostanú všetci

Príčiny súčasného stavu podľa viacerých odborníkov treba hľadať v podmienkach, ktoré si Slovensko vybojovalo, respektíve nevybojovalo pri vstupe do Európskej únie, v zhoršujúcom sa stave podnikateľského prostredia, ale i v nízkych či zle adresovaných dotáciách. „Vo výške poskytovanej štátnej pomoci zaostávame za okolitými krajinami už od vstupu do únie, čím strácame možnosť konkurencie na spoločnom európskom trhu. Len v roku 2016 dosiahla výška štátnej pomoci v okolitých štátoch približne desať až tridsaťnásobok štátnej pomoci poskytnutej slovenským poľnohospodárom,“ hovorí Jana Holéciová.

Keď už sa na Slovensku niečo vyrobí, neznamená to, že to automaticky skončí na pultoch domácich predajní. Hovorí sa o tom, že obchodníci niekedy radšej uprednostnia lacnejší dovoz zo zahraničia. Známe sú prípady, keď si mali niektorí hráči diktovať neprimerané podmienky, a tak sa na chvíľu tovar stratil z ich pultov. Napríklad tradičných pekárov zo supermarketov vytláča pečivo dopekané priamo v predajniach. Na druhej strane, producenti sú podfinancovaní a nemôžu si dovoliť investovať do nových technológií. Malí výrobcovia často zápasia s legislatívou. Nevedia správne vypísať etiketu a označiť produkty, aby sa mohli uchádzať o miesto v regáloch.

PKS si každý rok dáva vypracovať spoločnosťou GfK prieskum vystavenia slovenských produktov v obchodoch. Ak sa totiž majú slovenské produkty predávať, musia dostať na pultoch priestor. Podľa tohtoročných výsledkov ich podiel dosiahol 37,7 percenta. Po siedmich rokoch sa síce permanentný pokles ich vystavenia podarilo zastaviť, ale len o pol percentuálneho bodu. Či to nebola iba štatistická chyba sa ukáže až o rok. Zo sledovaných reťazcov bolo najviac domácich produktov zastúpených už tradične na regáloch reťazcov Coop Jednota (56 %) a CBA (50 %), najmenej v reťazci Lidl (16 %).

Kým komora sa opiera o podiel vystavenia slovenských výrobkov na regáloch, Zväz obchodu hovorí o podiele na predaji. V prípade ich členov sa priemer pohybuje okolo 64 %. Coop Jednota Slovensko, ktorá je najväčším predajcom domácich produktov, deklarovala ich zastúpenie na predaji na úrovni 70 %. „Vieme si predstaviť dosiahnuť podiel 75 percent. Viac už nie, lebo potom by sme nemohli predávať plný sortiment vrátane výrobkov, ktoré sa na Slovensku neprodukujú, ako napríklad sardinky, exotické ovocie či obľúbené české pivo,“ konštatuje prezident Zväzu obchodu Martin Katriak.

Z viacerých prieskumov o slovenských potravinách vychádzal vždy najhoršie Lidl Slovenská republika. Podiel slovenských výrobkov na jeho obrate dnes tvorí necelých 20 %. Reťazec hovorí, že počet slovenských dodávateľov v sieti rastie a tiež hodnota ich tovarov. „Štandardne vyberáme dodávateľov na základe troch kritérií: kvalita, cena a schopnosť dodávať nami požadované množstvá. Zároveň uplatňujeme zásadu, že pokiaľ máme na stole dve rovnaké ponuky – od domáceho a zahraničného dodávateľa, vždy uprednostníme slovenskú firmu,“ tvrdí hovorca Tomáš Bezák. Zároveň pokračuje, že na rozšírenie ponuky vidia priestor, ale v niektorých oblastiach ako napríklad červené mäso však nevedia o existencii dostatočných domácich kapacít.

Riešenie je beh na dlhú trať

Na podporu domácich výrobkov rozbehlo ministerstvo pôdohospodárstva s reťazcami projekt Chcem dodávať. V rámci neho sa do sietí dostalo 166 malých regionálnych výrobcov. Agrorezort sa pri podpore domácich potravín chce zamerať aj na budovanie spotrebiteľského patriotizmu cez podporu projektu Značka kvality SK či propagáciu slovenských výrobkov na zahraničných výstavách. K zvýšeniu podielu slovenských potravín na trhu by mal pomôcť nákup slovenských potravín v rámci všetkých rezortov či projekt Národného potravinového katalógu. „Ale aj masívne investície do presne definovaných odvetví potravinárstva, ktoré nedisponujú dostatočnými výrobnými kapacitami, resp. tieto kapacity úplne chýbajú,“ píše ministerstvo pôdohospodárstva v informatívnej správe. Agrorezort si sľubuje výsledky aj od pripravovaného zákona o neprimeraných podmienkach. K nemu sú však obchodníci skeptickí. „Myslíme si, že navrhovaný zákon nebude prínosom do takej miery, ako vyhlasujú jeho tvorcovia. Obávame sa, že zákon prinesie tlak na cenu a dovoz lacnejších produktov,“ uviedol generálny riaditeľ Coop Jednoty Slovensko Ján Bilinský.

Mnohí obchodníci chcú predávať viac domácich potravín. Tie na rozdiel od dovezených produktov nie sú poznačené žiadnym škandálom. Spotrebitelia si slovenské výrobky pýtajú a niekedy im dokonca neprekáža ani vyššia cena. Trh však potrebuje väčšiu ponuku. Poľnohospodári a potravinári potrebujú jasný signál, že sú naozaj strategickým odvetvím a v súlade s tým im štát aj vytvorí vhodné podmienky na ďalší rozvoj. Do svojej výroby totiž potrebujú dostať nové technológie a vyvíjať nové produkty, aby mohli byť konkurencieschopní voči dovozu. „Je potrebné, aby sme si zadefinovali, či chceme produkovať kvalitné, regionálne potraviny, podporovať rozvoj živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby a zamestnávať ľudí na vidieku. Alebo či chceme len dovážať už hotové výrobky častokrát pofidérnej kvality, ktoré precestujú tisíce kilometrov cez niekoľko štátov či dokonca kontinentov v zmrazenom stave a zanechávajúce obrovskú uhlíkovú stopu v ovzduší,“ uzatvára Jana Holéciová.