Potravinová inflácia trhá na Slovensku rekordy a je vysoko nad priemerom Európskej únie. Zo všetkých strán preto zaznievajú návrhy, ako ju skrotiť. Svoje odporúčania po novom predložila aj úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Tá však odmieta radikálne riešenia v podobe regulácií cien a marží, s ktorými v parlamente prišli strany Smer a Hlas. Vypočula tak hlas odborníkov, ktorí varujú pred tým, aby sa Slovensko vydalo maďarskou cestou tvrdej regulácie. Nový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš, z ktorého rezortu vyšiel materiál so siedmimi návrhmi na tlmenie vplyvu inflácie, razantne odmieta reguláciu cien potravín či marží obchodníkov. Minister pritom upriamuje pozornosť hlavne na adresnú pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva. „Už vopred je vylúčené zníženie DPH aj zastropovanie cien. Skúsenosť z Maďarska ukazuje, že to iba rozkývalo trh s potravinami a ľuďom to nepomohlo,“ zdôraznil pred niekoľkými týždňami pre denník Pravda Bíreš. Materiál rezortu pôdohospodárstva zobrala vláda na vedomie. Zároveň rezort odporučil vláde prijať niektoré z navrhovaných riešení okamžite, niektoré vôbec a niektoré dlhodobo. „Vláda odborníkov prichádza s opatreniami, ktoré sú ako z učebnice,“ reagoval v stredu guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Spolu s tým dodal, že opatrenia, medzi ktoré patrí napríklad znižovanie DPH, neprichádzajú v aktuálnej situácii do úvahy. Rovnako navrhol, že riešenia by mali byť orientované na najohrozenejšie skupiny obyvateľstva. Z rovnakej filozofie vychádza aj agrorezort. Ministerstvo na čele s Bírešom zdôraznilo, že predložený informatívny materiál predstavuje návrhy možností riešenia vysokých cien potravín. Stanovisko rezortu pritom znie, že v oblasti údajov o cenách a maržiach v potravinovom sektore neexistuje jasná zhoda. Samotný materiál bol pritom konzultovaný s viacerými inštitúciami, ktoré majú na tvorbu riešení aktuálnej situácie vplyv. Aké návrhy teda predstavila vláda?

1. Väčšia pomoc pre najchudobnejších

Podľa agrorezortu zvýšila infl ácia zisky fariem, potravinárov, ale aj obchodu. Na druhej strane však boli negatívne zasiahnuté domácnosti, ktorým klesajú reálne príjmy, pričom práve výdavky na potraviny tvoria vysoký podiel celkových výdavkov domácností. Najväčší negatívny vplyv má teda infl ácia hlavne na nízkopríjmové a zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria dôchodcovia, zdravotne postihnutí, etnické menšiny a iné skupiny obyvateľstva. Platí pritom, že podiel potravín spolu s nákladmi na bývanie, vodu, elektrinu a palivá na celkovej domácnosti u nás predstavuje až 44 percent výdavkov. Priemer v Eurozóne je pritom iba 31,3 percenta. Ministerstvo preto odporúča zavádzanie takých kompenzačných opatrení, ktoré budú zamerané výlučne iba na tieto zraniteľné skupiny obyvateľstva. Opatrenia sa rovnako majú orientovať na druhy výrobkov, ktorých spotreba súvisí so zabezpečovaním základných životných potrieb. Podľa rezortu by rýchlym a cieleným riešením negatívnej situácie mala byť jednorazová finančná pomoc.

2. Ceny a marže neregulovať

Pokus o regulovanie cien a zásahy do voľného trhu nie sú podľa materiálu riešením náročnej situácie. To podľa rezortu pôdohospodárstva vedie k deformáciám, ktoré sa prejavia nedostatkom regulovaných tovarov trhu, znížením produkcie, ale aj vytláčaním malých producentov z trhu. Trhy dokážu regulovať marže a ceny oveľa efektívnejšie ako vládne regulácie, tvrdí ministerstvo. Regulácia napokon viedla k nedostatku potravín a k zníženiu produkcie. Krajiny, ktoré ceny vybraných potravín regulovali, zaznamenali okrem problémov so zásobami aj nárast cien tovarov, ktoré regulované neboli. Na základe týchto argumentov materiál neodporúča na Slovensku zavádzať opatrenia, s ktorými prichádzajú napríklad viaceré politické strany v parlamente alebo spomínané Maďarsko.

3. Zvýšenie efektívnosti reťazcov

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že Slovensko patrí v rámci EÚ ku krajinám s najnižšou mierou sebestačnosti v poľnohospodárskych komoditách a rovnako aj v potravinách. To preto vytvára riziká pre zhoršenie potravinovej bezpečnosti krajiny v prípade narušenia globálnych trhov. Dokument preto v tejto súvislosti navrhuje zlepšovať konkurenciu v potravinárstve a obchode, ale aj podnikateľského prostredia ako celku.

4. Vyšší ekonomický rast

Z analýzy ministerstva vyplýva, že cenová úroveň potravín je na Slovensku na úrovni 95,5 percenta priemeru EÚ. Výdavky na potraviny pritom patria k najvyšším v rámci únie. Potravinová inflácia je preukázateľne nižšia v krajinách s vyšším hrubým domácim produktom na obyvateľa a rovnako s rozvinutejším potravinovým priemyslom. Preto je podľa rezortu nutné zvyšovať príjmy domácností.

5. Efektívna cenová politika

Dokument, ktorý vláda odsúhlasila, pripomína, že Slovensko nemá k dispozícii komplexné a kvalitné mikroúdaje, ktoré sú potrebné na zhodnotenie efektívnosti potravinových ponukových reťazcov. Navrhuje preto vytvoriť databázu, ktorá sa tejto téme bude podrobnejšie venovať.

6. Lepšie testovanie dovážaných potravín

Dovoz potravín z Ukrajiny v posledných rokoch kvôli vojne vzrástol, preto je podľa rezortu pôdohospodárstva zvyšovať kapacity na kontrolu kvality dovážaných produktov. Na zvýšenie týchto kapacít je potrebná suma vo výške 12,6 milióna eur, navrhuje Bíreš.

7. Lepšie zverejňovanie hospodárskych výsledkov

Zefektívneniu fungovania trhu a zníženiu cien by pomohlo transparentné zverejnenie štruktúry hospodárskeho výsledku firiem bez toho, aby zverejnili svoje nákupné ceny či obchodné tajomstvo. Firmy v celom reťazci potravinárskeho sektora by tak mali podľa možnosti zverejňovať údaje o tržbách, nákladoch aj zisku.

Nižšia DPH či potravinové šeky: Ako bojujú s potravinovou infláciou krajiny EÚ

Slovensko

Dobrovoľné aktivity na znižovanie cien potravín na Slovensku Deklarácia o prejave dobrej vôle vo veci udržania cenovej stability potravín, podpísaná medzi rezortom pôdohospodárstva SR, Zväzom obchodu SR a Slovenskou asociáciou moderného obchodu zo dňa 11. 3. 2022 a Protiinflačná garancia, znížená DPH na vybrané potraviny od roku 2016 a 2020.

Maďarsko

Zastropovalo ceny základných potravín na úrovni cien z 15. októbra 2021. Napriek tomu potravinová inflácia je najvyššia z krajín EÚ. Plánuje sa zavedenie novej cenovej kontroly základných potravín.

Poľsko

Až do júna 2023 nulová DPH na potraviny.

Česko

Bez regulácie, návrh na zníženie DPH na potraviny, cenová regulácia je odmietaná.

Francúzsko

DPH na potraviny neznížená, podporilo protiinflačný košík (podobná politika ako na Slovensku).

Nemecko

Podpora nízkopríjmových skupín, DPH na potraviny nezmenená.

Španielsko

Šeky na 200 eur pre rodiny s nízkym príjmom, zníženie DPH zo 4 na 0% na mlieko, ovocie, zeleninu a chlieb a z 10 na 5 % na cestoviny a oleje.

Taliansko

DPH na potraviny neznížená.

Rakúsko

Podpora nízkopríjmových domácností, návrh na nižšiu DPH na potraviny.

Rumunsko

Malo zníženú DPH už pred potravinovou infláciou na 9, resp. 5%, nízkopríjmové domácnosti získajú každé dva mesiace voucher na potraviny v hodnote 50 eur.

Bulharsko

Na začiatku roku 2022 zaviedlo 0% DPH na chlieb a múku.

Grécko

Podpora nízkopríjmových domácností, DPH nezmenená, zaviedli nákupný košík s potravinami, ktorých cena je kontrolovaná, inflácia napriek tomu vysoká. Grécko zaviedlo reguláciu hrubej ziskovej marže od júna 2022.

Lotyšsko

Zníženie DPH na vybrané potraviny na 5%.

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Zdroj: [22.06.2023; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Jaroslav Fabok]

Foto: Pravda, Martin Baumann