/ Zákaz nedeľného predaja: Sme rodina navrhuje, aby sa obchody mohli aspoň poobede otvoriť
Predseda parlamentu Boris Kollár po koaličnej rade
hovorí, že návrh im ponúka niekoľko zaujímavých kompromisov. Jedna z
navrhovateliek Katarína Hatráková vraví, že ju motivovali brigádnici vo firme
jej manžela.
Novinka v parlamente, ktorá by obmedzovala víkendový
predaj, vzbudila rozruch aj na chodbách parlamentu. Nezaradený poslanec
Miroslav Čepček spolu s členmi vládneho klubu Obyčajných ľudí navrhujú, aby v
nedeľu nemohli byť otvorené obchody.
Návrh zákona je v prvom čítaní, pričom hlasovať by sa o
ňom malo vo štvrtok podvečer. V prípade, že by prešiel, Sme rodina už
teraz avizuje, že by presadila vlastné zmeny. Líder hnutia Boris Kollár
hovorí, že by obchody mohli otvoriť v nedeľu podvečer.
„Možno nájdeme nejaký kompromis. Napríklad, že bude
zatvorené iba do 16.00 h,“ naznačil šéf parlamentu. Tvrdí, že pri „tejto
téme môže dôjsť k zaujímavým kompromisom“.
O zákaze nedeľného predaja pritom rokovala v pondelok
aj koaličná rada, na ktorej sa Kollár zúčastnil. Podľa neho aktuálny návrh
rozdeľuje spoločnosť. „Mali by sme sa teraz zamerať na dôležitejšie témy,“
neskrýval predseda parlamentu znepokojenie. Naopak, predkladatelia
argumentujú tým, že rodiny by mali byť počas nedele spolu.
Dve ministerstvá, dva odlišné názory
So zmenami v prípadnom druhom čítaní by súhlasil aj
minister práce Milan Krajniak. „To, čo povedal pán predseda, je dobrý
kompromis, určite by som ho podporil,“ vyjadril sa. Dodal, že táto debata patrí
do „súčasnej civilizovanej spoločnosti“, keďže aj v niektorých európskych
štátoch je tento predaj obmedzený.
Zákaz nedeľného predaja platí z okolitých krajín iba v
Rakúsku a Poľsku. Maďari ho po vlne kritiky zrušili ešte v roku
2016. Podľa šéfa rezortu práce by zákaz nedeľného predaja nepoškodil
slovenskú ekonomiku ani by nemal vplyv na zamestnanosť.
Obchodníkom nedele nechýbajú, až na desať nedieľ v
roku, hovorí pre HN viceprezident Konštiak
Jeho slová sú však v priamom rozpore s analýzou
ministerstva financií. „Zamestnanosť by sa znížila o 1 740 osôb, ekonomická
strata štátu za rok by predstavovala viac ako 31 miliónov eur,“ nesúhlasí v
stanovisku k návrhu zákona rezort financií.
Okrem toho by zároveň mohli stúpnuť ceny niektorých
tovarov. Slovensko pritom bojuje s rekordnou infláciou na úrovni 15,4 percenta,
pričom ide o druhú najvyššiu od vzniku samostatnej republiky. Sme rodina
dala svojim zákonodarcom „zelenú kartu“ pri hlasovaní. Znamená to, že ich
poslanecký klub nemá zhodu, či zatvárať obchody.
Podobný postoj panuje aj v najsilnejšom vládnom klube
Obyčajných ľudí. „Čo sa týka tohto návrhu, pri návrhu bude voľné hlasovanie,“
odprezentoval názory najsilnejšej parlamentnej strany predseda jej poslaneckého
klubu Michal Šipoš.
Odmietol však prezradiť, čo sa pri tejto téme dohodlo
na spomínanej koaličnej rade. Podobný nápad predložil už pred vyše dvomi rokmi
aj poslanec Tomáš Taraba, ten však neprešiel.
Reštaurácie áno, obchody nie
Jednou z predkladateliek zmeny je aj nezaradená poslankyňa
a nominantka Kresťanskej únie Katarína Hatráková. „Jeho predloženie nie je
nábožensky motivované,“ odmieta kritiku. Neskrýva sklamanie, že diskusia sa
podľa nej zvrtla „len na čísla“.
„Samozrejme, že to môže mať negatívne vplyvy. Z môjho
pohľadu však prevažujú tie pozitívne,“ myslí si. Medzi svetlé stránky
zatvorených prevádzok patrí to, že deti nestrávia víkend v obchodných centrách.
„V našej kultúre mám nedeľu postavenú inak ako stredu.
Zo zvykov a z obyčajov, z fungovania rodín vyplýva, že máme k tomuto dňu iný
postoj. Toto sú všetko argumenty, ktoré v rozprave nezazneli,“ obhajuje úpravu
legislatívy.
Ponuka Hegerovi je stále aktuálna, vraví Majerský z
KDH. Debatujeme aj s Kresťanskou úniou
Na otázku HN, prečo by sa potom zákon nemal vzťahovať
napríklad aj iné odvetvia, ako sú reštaurácie či kiná, oponuje tým, že tieto
zariadenia poskytujú „lepšie strávený čas ako nakupovanie“.
Autori návrhu sa pritom v dôvodovej správe, o ktorej
rokuje parlament, opierajú aj o prieskum európskeho štatistického úradu
Eurostat z roku 2014.
Podľa vtedajších dát vyše 20 percent Slovákov pracovalo
v nedeľu. Aktuálne čísla z roku 2022 však hovoria už o poklese na 11 percent.
Hatráková hovorí, že dáta k návrhu riešili jej kolegovia. Ktorí to boli, však
nespresnila.
Prišli by o stovky eur ročne
Nejde pritom len o stálych zamestnancov. Úprava by
zasiahla aj brigádnikov. Hatráková v tom problém nevidí a ilustruje to na
vlastnej skúsenosti. Pripomína, že aj jej manžel vo svojej firme
zamestnáva brigádnikov a poslankyňa sa s nimi o tejto reforme rozprávala.
„Ani oni nie sú nadšení tým, že musia robiť v nedeľu.
Robia preto, lebo potrebujú peniaze, ale tiež si vedia predstaviť tento čas
strávený doma,“ argumentuje Hatráková. Proti novinke je aj opozičná Sloboda a
Solidarita či Hlas. Naopak, v Smere zvažujú podporu.
Modrá koalícia stále hľadá spojencov. Jej
predstavitelia sa budú rozprávať s KDH o prioritách
Podla ekonomického analytika mimovládnej organizácie
INESS Martina Vlachynského by také obmedzenie spôsobilo ekonomickú katastrofu.
„Obzvlášť upozorňujeme na efekt zníženia miezd dotknutých zamestnancov, ktorí
stratou nedeľných príplatkov prídu o 350 – 600 eur ročne v hrubých príjmoch,“
vysvetľuje.
Zároveň menuje aj ďalšie komplikácie pre zamestnancov
ako zníženie dostupnosti čiastočných úväzkov či zánik niektorých predajcov.
Zdroj: [07.02.2023; hnonline.sk; Slovensko; 19:30; Juraj Búry]
TLAČOVÁ SPRÁVA Zväzu obchodu SR - Riešenie kriminality v maloobchode
Zväz obchodu SR víta legislatívny návrh na sprísnenie trestania recidívy pri krádežiach v rámci Trestného zákona, ktorý schválila vláda. Podľa Filipa Kasanu, prezidenta Z...
Na nákup potravín blízko domova môžu mnohí Slováci zabudnúť. Postupne u nás miznú vidiecke predajne – a pribúdajú tzv. potravinové púšte. A to nielen v odľahlých horách č...
Tento web používa súbory cookies na zaistenie správneho fungovania, personalizáciu obsahu a analýzu návštevnosti. Kliknutím na tlačidlo Súhlasím vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies.
Všetko o Cookies