Sektor obchodu patrí k popredným zamestnávateľom a neustále tvorí nové pracovné miesta. Zohnať nových ľudí je však už pre obchodníkov veľmi zložité, pre nových hráčov na trhu to môže byť dokonca mimoriadne náročná výzva. Obchodníci, ktorí na Slovensku pôsobia dlhé roky, aj preto každoročne investujú nemalé financie do zvyšovania platov a zároveň intenzívne šperkujú aj oblasť nadštandardných zamestnaneckých benefitov. Bez nich to už totiž nejde.
Miera nezamestnanosti klesla na Slovensku podľa Štatistického úradu SR v posledných troch mesiacoch minulého roka na 5,6 %, čo bolo najmenej za celý rok 2023. Voľných pracovných miest je aktuálne viac, než uchádzačov o ne. Nájsť a udržať si kvalifikovaných zamestnancov je aj v sektore obchodu čoraz náročnejšie, čo vytvára enormný tlak na obchodníkov v ich pozícii zamestnávateľov. Práve maloobchod je pritom po priemysle na Slovensku druhým najväčším zamestnávateľom.
Maloobchod a veľkoobchod zamestnával na našom trhu v uplynulom roku podľa štatistík viac než 330 tisíc ľudí, pričom tento počet medziročne narástol o viac než 4%. Aktuálnou situáciou na trhu môže zamávať aj avizovaný príchod nového retailového hráča z Poľska. Ten to ani pre silnú personálnu politiku v oblasti odmeňovania a jedinečných benefitov zo strany zabehnutých retailových hráčov, ktorí na Slovensku pôsobia dlhé roky, nebude mať zrejme vôbec jednoduché.
„V roku 2023 bolo z odvetvia maloobchodu na Slovensku inzerovaných takmer 31 000 pracovných pozícií. Oproti roku 2022 ich bolo o 4% menej. Avšak oba tieto roky sú najsilnejšími v histórii. Najviac hľadané pozície v rámci sektora maloobchodu sú predavač/predavačka, pokladník / pokladníčka a zástupca vedúceho / vedúcej predajne," povedal Martin Menšík Head of Communication and Relations Alma Career Slovakia s.r.o. Ako však ďalej uviedol, v roku 2023 bolo napríklad na Slovensku zverejnených až 22 510 pracovných ponúk na pozície predavač a pokladník. "Trend je jednoznačne rastúci. Pre porovnanie, v roku 2019 bolo tých ponúk 17 442. Treba tiež dodať, že na jedno voľné pracovné miesto reaguje v roku 2024 v priemere 20 uchádzačov," dodal.
Mzdy v maloobchode
Predavač a pokladník patrili teda v roku 2023 medzi najčastejšie hľadané pracovné pozície. Treba upresniť, že pri obsadzovaní miest tohto typu vo veľkej miere rozhodujú platy a poskytované benefity. Tlak na mzdové ohodnotenie rástol za poslednú dobu o niečo viac, a to aj v súvislosti s rastúcou infláciou. Podľa vykazovania Štatistického úradu SR, platy zamestnancov v maloobchode rástli konkrétne až dvojciferným tempom. Obchodníci totiž investovali do tejto oblasti nemalé financie.
„Kým priemerná nominálna mesačná mzda v maloobchode na Slovensku v roku 2023 narástla o 11,7 %, u obchodníkov Slovenskej aliancie moderného obchodu sa zvýšila až o 13,9 %,“ vysvetlil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Dôvodmi boli podľa jeho slov, aj vzhľadom k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v sektore obchodu, motivácia udržať si zamestnancov, kompenzácia vplyvu inflácie a vo všeobecnosti poskytovanie benefitov zamestnancom aj vo forme zaujímavej mzdy.
Zvyšovanie mzdy sa týka aj domácich maloobchodných sietí. „Zvyšovanie platov je garantované nielen rešpektovaním záväzkov Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ale aj záujmom zamestnávateľa. Platí, že úprava mzdy zamestnancov súvisí s hospodárskymi výsledkami každého člena Zväzu obchodu SR. V priemere sa medziročný nárast miezd u členov ZO SR z oblasti maloobchodu pohybuje až do 10 %,“ uviedol Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR.
Väčší tlak na rast miezd je pri pozíciách, kde je pracovníkov nedostatok. „Trh práce je stabilný, na druhej strane je pre firmy ťažké nájsť vhodného kandidáta. Ak chcú pracovníkov získať, musia pre to robiť viac ako v oblasti mzdového nastavenia, tak aj v oblasti benefitov – či už finančných alebo nefinančných. Mzdu si tak už vo veľkej miere určuje uchádzač o danú pracovnú pozíciu alebo zamestnanec, ktorého si chce firma udržať,“ povedal Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. Pomerne rýchlo rástli podľa jeho slov aj mzdy v oblasti obchodu, kde je zároveň trendom zvyšovanie podielu fixnej časti mzdy a znižovanie podielu bonusových odmien.
Poskytovanie benefitov
V záujme udržať si kvalitných zamestnancov zaraďujú obchodníci do svojich programov okrem finančných odmien aj široké spektrum atraktívnych nefinančných benefitov. V posledných rokoch ich paletu významne rozšírili a investujú do nich ročne desaťtisíce eur. V niektorých prípadoch zahraničných retailových sietí sa ich hodnota vyšplhá ročne na jedného zamestnanca až do úrovne takmer 2000 €. Pre ľudí pracujúcich v tomto odvetví sú poskytované benefity už viac menej samozrejmosťou a záležitosťou, s ktorou pri nástupe k obchodníkom naisto počítajú. Mnohí si dokonca svoje pracovisko v sektore obchodu vyberajú aj podľa toho, aké nefinančné bonusy a odmeny im budú ponúknuté, či napríklad pôjde aj o benefity, ktoré im dokážu uľahčiť či dokonca zlepšiť život.
Spektrum nefinančných motivácií pritom zamestnávatelia pripravujú nielen na základe všeobecných trendov v tejto oblasti, ale aj v závislosti od pracovného zaradenia. Aj bežné pozície však už ponúkajú pestré možnosti výberu, od vzdelávania až po bonusy, ktoré výrazným spôsobom prispejú k postupnému navodeniu životnej rovnováhy. Prieskumy uvádzajú, že k benefitom, o ktoré majú aj zamestnanci maloobchodu najväčší záujem, patrí napríklad flexibilná pracovná doba spolu s finančnou odmenou alebo inými firemnými bonusmi.
V súčasnosti je na Slovensku medzi mnohými obchodníkmi bežné poskytovať zamestnancom dokonca aj veľmi špecifické hodnoty, napríklad finančné, právne či psychologické poradenstvo či príspevok na dôchodok v rámci III. piliera. Takýto obchodník tak jasne deklaruje, že ho zaujíma nielen prítomnosť, ale aj budúcnosť ľudí, ktorí preňho pracujú. No a pokiaľ ide o zamestnanca, okrem záujmu o najpopulárnejšie a najčastejšie poskytované benefity pozorne sleduje aj bonusy, ktorých cieľom je chrániť a podporovať zdravie.
Priority uchádzačov o prácu v retaili sa menia v závislosti od veku. Tak napríklad mladší ľudia sa už viac zaujímajú aj o problematiku spoločenskej zodpovednosti, inklúzie či optimálnejšieho pomeru medzi pracovným a súkromným životom. Ide o oblasti, ktoré sú v súčasnosti na Slovensku u silne etablovaných obchodných sietí kľúčové. Pre každého ďalšieho nového retailového hráča z oblasti predaja FMCG, tak môže byť aj perfektne nastavený a dokonale rozvinutý systém poskytovania zamestnaneckých benefitov, ktoré sú neraz ušité podľa dlhoročne odsledovaných špecifík trhu, zložito dosiahnuteľnou métou a dôvodom, prečo nemusí byť pri hľadaní a udržaní si zamestnancov až tak úspešný.
„Členovia Zväzu obchodu SR sa snažia udržať si svojich zamestnancov neustálym zlepšovaním pracovných podmienok ako aj poskytovaním širokej škály benefitov. Každý člen ZO SR má vo svojej sieti uplatnený svoj jedinečný benefitný systém. K významným benefitom poskytovaným individuálne patria napríklad príspevok na rekreáciu a rehabilitáciu, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, sociálna výpomoc v náročných životných situáciách, príspevok na kultúru a šport, odmeny a ocenenia pri príležitosti životných a pracovných výročí, mimoriadne odmeny, možnosti spoločných kultúrnych a športových aktivít a možnosť využívať benefity vernostného programu,“ vymenoval Filip Kasana.
Stres na pracovisku
Veľkou zmenou oproti posledným rokom je napríklad dôraz na to, aby sa zamestnanci maloobchodu cítili pri svojej práci čo najkomfortnejšie, pretože svoju vnútornú spokojnosť následne prenášajú aj na zákazníkov. Takzvaný wellbeing je kľúčom k produktívnemu pracovnému prostrediu a jeho výhody smerom k zamestnancom i zamestnávateľom sú nesporné. A tak súčasní obchodníci zaraďujú do svojich personálnych politík už aj tento faktor. Chcú, aby sa zamestnanci, ktorí sú v styku so zákazníkmi, cítili spokojní, motivovaní a zbytočne nepreťažovaní. Napokon, o tom, že realita môže byť v rámci sektora retailu ešte aj niekde inde, svedčí nedávny príklad zo zahraničia. Preťažovanie ľudí v maloobchode, ktoré sa negatívnym spôsobom odráža v obsluhe zákazníkov, dokáže viesť k zamestnaneckým štrajkom či dokonca spisovaniu petícií za zmeny. Maloobchodná sieť, ktorej sa to takisto týka, má aktuálne namierené v tomto roku aj na Slovensko.
Preťaženie a stres na pracovisku nie sú, samozrejme, ničím novým, avšak v poslednej dobe sa kladie veľký dôraz práve na ich eliminovanie a postupné odstraňovanie z pracovísk. Inšpiráciou k zmenám tohto charakteru sú zrejme aj mnohé prieskumy týkajúce sa tejto problematiky. Tak napríklad podľa zisťovaní agentúry Grafton viac ako polovica zamestnaných Slovákov považuje svoje pracovné zaťaženie za nadmerné. Preťažovanie je aj najčastejší dôvod, prečo ľudia v práci pociťujú silný stres. Vysoká miera stresu následne výrazne ovplyvňuje produktivitu a spokojnosť zamestnancov a zrejme nemalou mierou prispieva aj k fluktuácii. Hoci je číslo z tohto prieskumu (60%) pomerne vysoké, v porovnaní s inými krajinami je na tom naša krajina oveľa lepšie. Určite je to aj tým, že napríklad len vo sfére obchodu sa uskutočňujú čoraz väčšie opatrenia, ktoré majú stres a nezmyselný tlak z každodenného pracovného fungovania vyčleniť.
Pre porovnanie, podľa štatistiky Everest College v USA zažíva stres na pracovisku až 83% zamestnancov. Vo Veľkej Británii podľa prieskumu UK Workplace Stress Survey 2020 čelí pracovnému stresu až 79% zamestnancov. Horšie ako Slováci sú na tom dokonca aj ich českí kolegovia. Podľa rovnakého prieskumu Graftonu v ČR zažíva stres v práci až 70% z nich. Prieskum má síce skôr všeobecnú rovinu, no jej súčasťou je aj sektor retail a ten patrí aj u nás k najväčším zamestnávateľom.
Veľkú úlohu pri eliminácii stresu zohráva maximálna ústretovosť zamestnávateľa k potrebám svojich pracovníkov a ochota ich počúvať. Kvalitní a dlhodobo zabehnutí zamestnávatelia z oblasti obchodu v tomto majú jasno a aj preto začali viac, najmä po pandémii, podporovať zdravší životný štýl svojich zamestnancov. Robia tak prostredníctvom najrôznejších benefitov, ako sú príspevky na fitness, alebo dlhšie pauzy na obed a nielen to, zachádzajú ešte ďalej. Na pracoviskách, ale aj v zázemiach predajní vznikajú relaxačné a oddychové zóny, mnohé majú unikátnu podobu. V obľube sú tiež najrôznejšie kurzy či školenia zamerané na stress management, work-life balance, relaxáciu alebo celkovo zdravší životný štýl. Všetko toto sú už aktivity, na ktoré silné a dlhoročne u nás etablované maloobchodné siete kladú vysoký dôraz a stali sa v rámci ich firemnej kultúry neodmysliteľnou súčasťou. Každý ďalší nový hráč by to tak mal v dobiehaní takýchto štandardov pre slovenských zamestnancov zrejme výrazne zložité.
Pripravil: dk a redakcia
Zdroj: Grafton, Profesia, Zväz obchodu SR, Slovenská aliancia moderného obchodu, Štatistický úrad SR, redakcia
TLAČOVÁ SPRÁVA Zväzu obchodu SR - Riešenie kriminality v maloobchode
Zväz obchodu SR víta legislatívny návrh na sprísnenie trestania recidívy pri krádežiach v rámci Trestného zákona, ktorý schválila vláda. Podľa Filipa Kasanu, prezidenta Z...
Na nákup potravín blízko domova môžu mnohí Slováci zabudnúť. Postupne u nás miznú vidiecke predajne – a pribúdajú tzv. potravinové púšte. A to nielen v odľahlých horách č...
Tento web používa súbory cookies na zaistenie správneho fungovania, personalizáciu obsahu a analýzu návštevnosti. Kliknutím na tlačidlo Súhlasím vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies.
Všetko o Cookies