Ceny potravín na Slovensku sa v roku 2023 postupne stabilizovali, k čomu prispel najmä pokles cien energií a poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. „Vzhľadom na fakt, že vývoj na trhoch v oblasti cien energií sa upokojil a inflácia má už niekoľko mesiacov klesajúcu tendenciu, nepredpokladáme nepriaznivý vývoj spotrebiteľských cien potravín v roku 2024. Veríme, že situácia v oblasti cien potravín ostane naďalej stabilizovaná a rok 2024 bude v znamení ozdravných procesov. Nemožno však vylúčiť prirodzené cenové pohyby, na ktoré má dosah množstvo externých faktorov (burzové výkyvy, počasie, sezónnosť, úroda, choroby chovných zvierat a ďalšie). Obzvlášť čerstvé tovarové kategórie sú citlivé na vývoj cien na svetovej burze a sezónnosť,“ uvádza Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR.

Ceny energií sa dostali do normálu a na základe rozhodnutia vlády dochádza k predĺženiu tzv. odvodovej úľavy pre zamestnávateľov, ktorá sa týka aj producentov potravín, preto obchodníci prirodzene očakávajú premietnutie zníženia nákladovosti výroby v odbytových cenách potravín. „Veríme, že sa tento krok vlády pozitívne prejaví v znížených odbytových cenách našich dodávateľov, čo sa bude môcť následne premietnuť do zníženia spotrebiteľských cien na úrovni maloobchodu,“ hovorí F. Kasana. Odpustenie odvodov v prospech potravinárov vníma Zväz obchodu SR ako isté stabilizačné opatrenie v rámci fungovania agropotravinárskej vertikály, no v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti domácej potravinovej produkcie je potrebné v rámci príslušných politík štátu nastaviť a realizovať koncepčné opatrenia s dlhodobým efektom. 

 

Cena je nepochybne významným faktorom pri nákupnom rozhodovaní väčšiny spotrebiteľov. Nie je však jediným. Dôraz a pozornosť vlády by sa podľa slovenských obchodných sietí združených vo ZO SR mala sústrediť prioritne na kvalitu, pôvod a bezpečnosť potravín. Principiálne obchod nemá problém s monitoringom cien, no prílišná snaha o čo najnižšie ceny potravín môže vyvolať neprimeraný tlak na producentov, čo by sa mohlo odraziť v nižšej kvalite produktov. „Uvedomujeme si, že spotrebitelia sú v tomto období obzvlášť senzitívni na cenu, čo je prirodzeným vyústením dlhodobého vývoja. Napriek tomu si však myslíme, že v aktuálnej upokojenej situácii na trhu by cena potravín nemala byť jedinou veličinou, na ktorú by mal štát zameriavať svoju prioritnú pozornosť v rámci realizácie príslušných politík. Kvalitné potraviny majú svoju hodnotu,“ zdôrazňuje F. Kasana. Zväz obchodu SR sa nestotožňuje s relativizovaním hodnoty potravín s dôrazom na čo najnižšiu cenu bez ohľadu na kvalitu, bezpečnosť a pôvod. Ponuka nízkej kvality za nízku cenu, podporovaná silným marketingom, nezodpovedá podľa ZO SR záujmu spotrebiteľov. „Skutočná hodnota pre spotrebiteľa by mala byť založená primárne na náležitej kvalite produktu, od ktorej je odvodená primeraná cena. Poctivý obchod vnímame ako ponuku kvalitnej slovenskej produkcie za výhodnú cenu pre spotrebiteľa,“ dodáva F. Kasana.     

 

V oblasti maloobchodu s potravinami je na Slovensku mimoriadne silné konkurenčné prostredie, ktoré zaručuje prirodzený trhový tlak na výšku cien, najmä na tovary každodennej spotreby. Uvádza to aj inštitút INESS, podľa ktorého je v slovenskom maloobchode dostatočné konkurenčné prostredie a regulačné zásahy štátu do tvorby cien nie sú správnou cestou. „Častým, ale ničím nepodloženým obvinením maloobchodu býva jeho nízka miera konkurencie na Slovensku. Toto tvrdenie je možné pomerne jednoducho overiť pomocou takzvaného Herfindahl–Hirschman indexu (HHI). Index meria mieru koncentrácie v odvetví a je oficiálne používaným analytickým nástrojom mnohých národných protimonopolných úradov. Na účel výpočtu indexu sme použili hodnotu tržieb ôsmich najväčších reťazcov na Slovensku za roky 2017 až 2022. HHI na Slovensku dosiahol v roku 2022 hodnotu 0,188 a ukazuje veľmi vysokú mieru konkurencie,“ konštatuje Martin Vlachynský, INESS. Tieto trhové mechanizmy fungovali aj v období rastúcej inflácie, kedy obchodníci nepremietli v plnej miere svoje zvýšené náklady do spotrebiteľských cien, práve naopak, mali snahu tlmiť infláciu, aby ich ponuka bola na trhu konkurencieschopná a základné potraviny zostali dostupné pre všetkých.  

 

Dostupnosť potravín je zásadným prvkom kvality života obyvateľstva a túto úlohu by mal ako jednu z dôležitých priorít napĺňať štát. „Limitovaný prístup k potravinám najmä v menších obciach do 500 obyvateľov vnímame ako veľmi vážny a neustále narastajúci problém. Na slovenskom vidieku pôsobia výlučne domáce obchodné siete a bez finančnej podpory štátu nie je možné udržať tieto predajne prevádzkyschopné. Ide o zachovanie základnej občianskej vybavenosti, keďže zahusťovaním obchodných sietí vo väčších sídlach dochádza k rozširovaniu potravinových púští v oblastiach s menšími obcami. Oceňujeme, že vláda vo svojom programovom vyhlásení uviedla záväzok legislatívne definovať zabezpečenie dostupnosti potravín ako službu vo verejnom záujme a pevne veríme, že bude realizovať aj súvisiace podporné opatrenia,“ hovorí F. Kasana.  Zavedenie podporných, dotačných mechanizmov zo strany štátu by určite pomohlo situáciu s potravinovými púšťami riešiť a zvýšiť tak kvalitu života v dotknutom území. Zároveň sa otvára priestor na podporu lokálnej ekonomiky, zamestnanosti aj regionálnej potravinovej produkcie.