Zväz obchodu SR
NOVÉ ZÁMKY. Africký mor ošípaných,
ktorý začiatkom mája potvrdili u jedného z najväčších producentov prasiat na
Slovensku, neovplyvní dostupnosť bravčového mäsa na regáloch obchodov.
Zhodujú sa na tom zástupcovia Zväzu obchodu SR a Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Mor sa objavil na farme v Dolných Semerovciach v okrese Levice patriacej
dánskej firme Pigagro. Utratiť musí takmer 18 500 výkrmových ošípaných.
Ak by aj nákaza prenikla do ďalších fariem, slovenskí spotrebitelia sa nedostatku bravčoviny obávať nemusia.
Africký mor ošípaných je na Slovensku prítomný od roku 2019. „Chovatelia sú tak už dlhšiu
dobu obozretní a majú zavedené ochranné opatrenia svojich chovov,“ zhodnotil Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR.
Potenciálnym prenášačom je najmä divá zver, takže riziko nie je možné
eliminovať úplne.
Napriek tomu je riziko šírenia prasačieho moru nižšie než v prípade slintačky a
krívačky (SLAK). Tá sa šíri aj vzduchom, mor primárne kontaktom.
Bravčového mäsa bude na Slovensku dosť
Zavedené opatrenia by mali zabrániť významnejšiemu výskytu v chovoch ošípaných.
„Nie je preto nateraz dôvodné predpokladať živelné šírenie v chovoch na
Slovensku ani scenár razantnejších opatrení a obmedzení, ako tomu bolo v
prípade výskytu SLAK,“ tvrdí Kasana.
„V rámci jednotného európskeho trhu je ho dostatok. Opäť sa ukazuje, že
jednotný trh chráni pred takýmito nárazovými situáciami najmä malé krajiny ako
je Slovensko,“ pridal sa Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu
(SAMO).
Tiež to podľa neho ukazuje na dôležitosť diverzifikácie dodávateľov. „Treba tak
predchádzať rizikám s výpadkom niektorých tovarov. Príkladom je nedávny výskyt
slintačky a krívačky či vtáčej chrípky pred Vianocami a Veľkou nocou,“ načrtol.
Aké hospodárske dôsledky môže mať prípadné rozšírenie moru do ďalších chovov,
je zatiaľ otázne.
„Mor primáša ekonomické riziká pre farmárov a chovateľov, takže pevne veríme,
že prijaté opatrenia zamedzia jeho ďalšiemu výskytu v slovenských chovoch
ošípaných. Bravčové mäso sa v prevažnej miere na Slovensko dováža, takže zatiaľ nehrozí nedostatok, ktorý by
mohli pocítiť aj spotrebitelia,“ verí Filip Kasana.
„Veľa slovenských fariem neumiestňuje ošípané na domáci trh, smerujú ich na
zahraničné bitúnky, mäso sa následne umiestňuje na zahraničné trhy,“ zhodnotil
Krajčovič.
Pre slovenského spotrebiteľa je dôležité, aby africký mor ošípaných nezasiahol
nielen ďalšie slovenské chovy, ale aby sa najmä nerozšíril vo veľkých
produkčných krajinách ako sú Nemecko alebo Španielsko.
„To by zvýšilo aj cenu bravčového na burze, čo by následne mohlo mať vplyv na
spotrebiteľské ceny v Európe,“ uzavrel predseda SAMO.
Slovák si vyberá hlavne zahraničné mäso
Slovenská sebestačnosť v spotrebe bravčového mäsa je nízka,
podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je na úrovni 30 percent.
Ako komora, tak aj Krajčovič tvrdia, že dôvodom sú vysoké ceny domácej
produkcie.
V porovnaní s dovozom je slovenská bravčovina o 20 až 30 percent drahšia. Môžu
za to hlavne rastúce náklady na produkciu.
„Krmivá, technológie, energie, veterinárna starostlivosť a pracovná sila
vytvárajú tlak na slovenských chovateľov a spracovateľov, ktorí musia zabezpečiť
udržateľné a kvalitné produkty,“ zhodnotili potravinári.
Pri spracovanom bravčovom je však sebestačnosť výrazne vyššia. „Na slovenskom trhu totiž úspešne funguje viacero producentov
mäsových výrobkov,“ pridal sa Filip Kasana.
I keď sa podiel vystaveného slovenského mäsa pohybuje v niektorých obchodných sieťach aj nad
50 percentami, podiel na tržbách sa v priemere pohybuje okolo 10 percent.
„To znamená, že slovenský spotrebiteľ si úmyselne vyberá mäso z Česka, Nemecka alebo
Španielska pre jeho nižšiu cenu napriek tomu, že má k dispozícii aj slovenské,“
priblížil Martin Krajčovič.
Zdroj: Dátum: 13.05.2025 | Zdroj: SME | Autor: Anton Hrachovský |
