Téma cien potravín na Slovensku hýbala predvolebnou kampaňou a miesto si našla aj v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica. Politici podozrievali veľké nadnárodné reťazce, že navyšujú ceny produktov viac ako len o infláciu a „vylepšujú“ si marže. Priemerná medziročná inflácia za rok 2022 dosiahla na Slovensku hodnotu 12,8 percenta. Pre väčšinu spoločností to znamenalo rast nominálnych veličín, najmä tržieb. Podľa analýzy spoločnosti FinStat vzrástli tržby v slovenskom nefinančnom sektore zhruba o 20 percent. Čistý zisk narástol len o štrnásť percent, čo ukazuje nižšiu priemernú ziskovosť slovenských firiem v postpandemickej a inflačnej ekonomike roka 2022. Najväčší nárast nominálneho zisku v rámci potravinového reťazca zaznamenalo pôdohospodárstvo. Naopak, nárast nominálneho zisku v maloobchode sa pohyboval v jednociferných percentách, v prípade reťazcov bol nula percent. Treba povedať, že išlo o nominálne hodnoty neupravené o infláciu. Po započítaní inflácie 12,8 percenta za rok 2022 by v prípade maloobchodu dokonca išlo o pokles celkového zisku. Ako vidia danú situáciu obchodníci? „Prepad tržieb maloobchodu na Slovensku je kontinuálny a vyšší ako priemer EÚ,“ konštatoval pre TREND predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. „Problémom v porovnaní s EÚ sú najmä mzdy, pretože aj keď cenová úroveň je na priemere EÚ, ľudia na Slovensku musia na nákup potravín vyčleniť vyššie percento príjmu ako v iných európskych krajinách. To spôsobuje aj väčšie šetrenie ľudí na Slovensku,“ vysvetlil.

Porovnanie marží

Prudký rast cien potravín počas roka 2022 vyvolal na Slovensku diskusiu o tom, či nejaká časť potravinového reťazca z tohto vývoja nadpriemerne neprofituje. Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) sa venuje tomuto problému v publikácii Chlieb a hry a odpoveď podľa neho nie je jednoduchá. „Nič také ako ‚bežný zisk‘ neexistuje, existujú len štatistické priemery, ktoré reflektujú konkrétne podmienky v minulosti. To, čo vidím, je pokles reálnych tržieb ako v maloobchode, tak špecificky v sektore supermarketov a predaja potravín. Znamená to, že po úprave o infláciu míňajú slovenskí spotrebitelia na potraviny menej,“ konštatoval analytik INESS Martin Vlachynský. Inštitút upozorňuje, že slovenskí potravinári majú v porovnaní s EÚ nadpriemerný podiel energie na nákladoch. Vzhľadom na pretrvávajúcu cenovú situáciu na trhoch s energiami to stále výrazne tlačí na ich náklady. Na druhej strane, poľnohospodári a potravinári majú v období od 31. augusta 2023 do 31. januára 2024 k dispozícii odvodovú úľavu vo výške 70 miliónov eur.

Maloobchod s potravinami ako celok sa so ziskovou maržou okolo dvoch percent nachádza na chvoste sektorového porovnania roka 2022. Podskupina zahraničných reťazcov mala priemernú ziskovú maržu v roku 2022 okolo štyroch percent, aj to však bolo menej ako priemerná zisková marža v potravinárstve a pôdohospodárstve.

Obavy z regulácie

Zásahy štátu do maloobchodu by podľa predsedu SAMO znamenali zhoršenie situácie na trhu. „Viedlo by to k vyššej inflácii a väčšiemu tlaku na nákupné ceny od dodávateľov, čo by zhoršilo situáciu najmä slovenským producentom, ktorí sú menej konkurencieschopní na spoločnom európskom trhu. Situácii môže pomôcť rast miezd a rast domácej ekonomiky,“ spresnil M. Krajčovič.

4 % bola priemerná zisková marža zahraničných reťazcov v roku 2022

Zdroj: [14.12.2023; Trend; s. 58; Zuzana Kulová]