Spotrebná daň z liehu bola najnižšia v regióne, po novom je jedna z najvyšších.

Od prvého apríla sa spotrebná daň z liehu zvýšila o 30 percent. Štát by chcel vďaka tomu už v tomto roku vybrať o 45 miliónov eur viac než vlani.

„Reálne sa môže stať, že štát neuvidí výnos z vyššej dane ešte dlhé mesiace,“ tvrdí Roman Pócs, majiteľ pálenice Marsen Distillery v Marcelovej pri Komárne.

Výrobcovia majú podľa neho v súčasnosti naplnené sklady a je otázne, kedy začnú dodávať tovar s novou, vyššou spotrebnou daňou. Upozorňuje tiež na skúsenosť z okolitých krajín, kde sa po zvýšení sadzby znížil dopyt po alkohole a výber dane klesol.

Vyššiu daň za lieh pritom producenti prenesú do vyššej koncovej ceny tvrdého alkoholu pre spotrebiteľov. „Nechcem to dramatizovať, ale spotreba sa môže preorientovať vo väčšej miere na pivo a víno,“ vysvetľuje Roman PÓCS v rozhovore pre INDEX.

Marsen distillery v Marcelovej

(7 fotografií)

V rozhovore sa dočítate: Prečo vyššia daň postihne viac výrobcov lacných liehovín? O koľko zdražie fľaša pálenky? Povedie vyššia sadzba dane k tomu, že sa bude viac páliť načierno? Rozbehnú sa pre vyššiu daň alkoholové nákupy v zahraničí? Ako sa na nákladoch výrobcu pálenky odrážajú drahšie energie?

Ako zvýšená spotrebná daň z liehu postihne vaše podnikanie?

Zvýšenie spotrebných daní vždy vyvolá pokles dopytu, ktorý však nemusí byť dlhodobý.

Daň z liehu sa zvyšuje z 1080 na 1404 eur za hektoliter stopercentného alkoholu. Čo to spraví s koncovou cenou pre spotrebiteľa?

Pri sedemdecovej fľaši 40-percentnej pálenky bude vyššia daň znamenať pre výrobcu asi 90 centov navyše. Keďže sa však marže z veľkoobchodu a maloobchodu a tiež DPH počítajú z tohto zvýšeného základu, na pulte v obchode bude fľaša drahšia o dve eurá. Nechcem to dramatizovať, ale spotreba sa teraz môže preorientovať vo väčšej miere na pivo a víno.

Daň bola najnižšia v regióne

Kedy sa ceny na pultoch zvýšia?

Výrobcovia aj obchodníci majú teraz naplnené sklady ešte na niekoľko mesiacov, takže je otázne, kedy začnú predávať tovar už s cenou so zvýšenou spotrebnou daňou (daň sa platí pri vyskladnení z daňového do nedaňového skladu výrobcu – pozn. red.).

Reálne sa môže stať, že štát neuvidí výnos z vyššej dane ešte dlhé mesiace. Nová vyššia sadzba sa bude platiť, až keď sa už preskladnený tovar vypredá a začne sa predávať tovar z daňových skladov.

Je teda vôbec reálne, že štát už v tomto roku na spotrebnej dani vyberie o 45 miliónov eur viac než vlani?

Mnohé okolité krajiny sa už presvedčili, že zvýšenie spotrebnej dane nemusí priniesť očakávané príjmy. To, čo si štát si naplánoval vybrať navyše, sa nemusí stať realitou.

Napríklad v Česku sa po zvýšení spotrebnej dane vybralo za prvé dva roky menej, ako sa plánovalo. Ale chápem, že daň sme mali dlhodobo nižšiu než okolité krajiny, tak sa ľahko zvyšuje.

V Maďarsku majú spotrebnú daň nižšiu.

Áno, ale tam podporujú domácich výrobcov na úkor zahraničných. Systém je tam iný ako u nás.

Ako na tom bude nová slovenská sadzba v porovnaní s okolitými krajinami?

Bude jedna z najvyšších v regióne. Problém nie je jej výška, ale proces, ako ju vláda prijala. Bez diskusie s odborníkmi a narýchlo. Ak ju chceli zvyšovať, nemali to urobiť skokovo, ale postupne.

Určite malo prísť k zdaneniu všetkého alkoholu, nielen liehu. Ak má alkohol negatívne externality, tak prečo nezvýšili sadzbu aj pri víne a pive? Lebo je to politicky citlivé.

Roman Pócs, majiteľ pálenice. (zdroj: Marko Erd)Na drahšej pálenke je vplyv dane nižší

Ktorých výrobcov alkoholu sa vyššia daň najviac dotkne?

Zrejme tých, ktorí vyrábajú lacné liehoviny. My máme produkt s pridanou hodnotou, takže aj marže máme vyššie. Na našej 42-percentnej pálenke, ktorá v obchode stojí 20 eur, však bude daň tá istá ako na lacnejšej, ktorá stojí deväť eur.

Podiel dane na lacnej liehovine je teda výrazne vyšší. A ak máte v obchode zaplatiť o dve eurá viac za lacnú borovičku a za drahý destilát, tak citlivosť spotrebiteľa na cenu je iná.

Akú časť z ceny pollitrovky tvoria výrobné náklady a spotrebná daň?

Na pollitrovke nášho 42-percentného destilátu, ktorý predávame za veľkoobchodnú cenu 10,50 eura, tvorí spotrebná daň 2,20 eura, čo je zhruba 20 percent. Výrobné náklady sú niečo nad polovicou veľkoobchodnej ceny. Pri lacných liehovinách tvorí spotrebná daň výrazne vyšší podiel a môže byť aj 90 percent veľkoobchodnej ceny, pričom marže sú minimálne.

Spôsobí vyššia daň rast pálenia načierno?

Nárastu pálenia načierno by som sa neobával. Od metanolovej kauzy v roku 2012 v Česku (na otravu vtedy zomrelo 26 osôb – pozn. red.) je kontrola čierneho pálenia prísnejšia aj na Slovensku. Prísnejšie sa kontrolujú kolky, colný dozor je už pri výrobe. Čierne pálenie vždy bolo a aj bude, ale vyššia daň nebude katalyzátor jeho nárastu.

Budú Slováci nakupovať alkohol viac za hranicami?

Cezhraničné nákupy budú rásť, najmä v prihraničných oblastiach s Poľskom či s Maďarskom. Maďari, keďže sú podporovaní vládou aj pri exporte, z toho budú benefitovať. Súťaž na trhu vyhrá ten, kto presvedčí spotrebiteľa o kvalite. To sa nám podarí v strednodobom horizonte. Krátkodobý šok spotrebitelia prežijú.

Neobávate sa, že zákazníci budú šetriť aj pre infláciu?

Toho sa obávam. Kvalitný alkohol si doprajete, keď sa vám darí. Niekto pije, aj keď mu je zle, ale to je iná téma. Takže príležitostí na pitie môže byť pre infláciu menej, lebo ľudia budú šetriť na kvalitnom alkohole, keďže drahšie sú aj potraviny.

Na Slovensku je približne 250 pestovateľských páleníc. Hrozí, že zvýšenie dane neunesú a budú zatvárať?

Niektorí môžu skončiť, ale pestovateľské pálenice majú len polovičnú sadzbu spotrebnej dane, i keď aj tá sa zvýši. My sme komerčná pálenica, čiže nepálime alkohol pre maloodberateľov, ale len pre naše produkty. Pestovateľské pálenice pália pre ľudí, ktorí si donesú vlastnú surovinu.

Elektrina zdražela dvojnásobne

Výroba pálenky má pomerne vysokú spotrebu energií. Ako ste sa vyrovnali s nárastom ich cien?

Vlani sme mali silovú elektrinu dvojnásobne drahšiu než predvlani. Okrem toho už dva roky rastú aj ceny obalov a surovín. Ceny našich produktov sme však nezvyšovali, keďže sme chceli viac preniknúť na trhy. Preto sme siahali na naše marže, ale už to nebolo udržateľné. Predajné ceny sme zvyšovali od januára tohto roka.

Elektrinu odoberáte na základe dlhodobého kontraktu alebo na základe spotovej ceny na trhu?

Využívame spotové ceny (v súčasnosti je to okolo 145 eur na MWh – pozn. red.). A dúfam, že v tomto roku už veľmi neporastú.

Plánujete prejsť na vlastné obnoviteľné zdroje energie?

Chystáme sa na horšie časy, takže ideme tento rok inštalovať fotovoltiku aj s batériou. Spotrebu máme okolo 150 MWh ročne.

Z dlhodobého hľadiska nám to pomôže, lebo spotreba elektriny nám narastie možno dvojnásobne, pretože plánujeme kúpiť väčšie destilačné zariadenie. Tiež nás to ochráni pred veľkými výkyvmi na trhu.

Chceme tiež využívať odpadové teplo z výroby, ktorým budeme kúriť. Vodu z chladenia odpadu tiež vieme využiť na kúrenie a predhriatie suroviny.

Spaľovanie biomasy v bioplynovej stanici neplánujete?

Nie, skôr diskutujeme s bioplynkami v okolí, aby brali aj náš bioodpad. Ale vlastná bioplynová stanica by dávala zmysel, lebo likvidácia bioodpadu je veľmi drahá.

Lepenie etikiet v pálenici Marsen. (zdroj: Marko Erd)Prémiové produkty nestačia

Máte vlastné ovocné sady?

Nie, vykupujeme ovocie od lokálnych pestovateľov. Väčšina je zo Slovenska a časť z Maďarska. Vlastné sady sú veľká diverzifikácia podnikania. Teraz sa chceme sústrediť najmä na výrobu a predaj. Do budúcnosti však plánujeme vysadiť špecifické druhy ovocných stromov, napríklad dulu či marhuľu.

Rozlišujete pri pálení nielen druh ovocia, ale aj jednotlivé odrody?

Pri lacnejších destilátoch rozlišujeme druh, pri prémiových aj odrodu a ročník. Kúpime kamión odrodových marhúľ z Maďarska, vypálime ich, necháme pálenku odpočívať v tanku a potom ju predávame podľa ročníka.

Prečo sa orientujete len na drahšie destiláty?

Táto pálenica bola v minulosti zameraná len na prémiové destiláty, kde fľaša stojí aj 30 eur. Po kúpe pálenice (v roku 2021 – pozn. red.) som sa rozhodol, že sa nebudeme zameriavať len na túto úzku skupinu destilátov, ale rozšírime portfólio o lacnejšie produkty a rozšírime tiež distribučné kanály.

Takže už máme aj tradičné destiláty pre supermarkety za 16 až 17 eur za pollitrovú fľašu. Tiež nechceme ostať len pri pálenkách, preto sme rozšírili sortiment o vodku, džin, rum a likéry.

Predchádzajúci majiteľ pálenice chcel v okolí postaviť penzión a reštauráciu. Vy to neplánujete?

Nie, nechceme ísť touto cestou. Chceme sa orientovať najmä na gastronomické zariadenia a obchodné reťazce. Investície do zážitkovej turistiky zatiaľ nahrádzame investíciami do marketingu produktu a značky.

Nezvládli by sme investovať do oboch naraz. Ale nevylučujem to do budúcnosti. Mať penzión by bolo fajn, ale stavať na tom biznis by som nechcel. Je to nadstavba, ak sa bude dariť.

Roman Pócs, majiteľ pálenice Marsen Distillery. (zdroj: Marko Erd)Roman Pócs

Desať rokov bol generálnym riaditeľom predajcu alkoholu Stock Spirit Group na Slovensku. V roku 2021 kúpil pálenicu Marsen v Marcelovej pri Komárne. Pálenica má 15 zamestnancov a vyrába 1500 hektolitrov najmä prémiových páleniek a špeciálneho alkoholu.