Potravinári budú pol roka platiť štátu za zamestnancov nižšie odvody. Obchodníci budú dlhšie viesť evidenciu cien a rezort financií urobí analýzu cien potravín

Smeru prešli v parlamente dva zákony, ktoré majú podľa poslancov zastaviť rast cien základných potravín. Ich rast sa v apríli a máji spomalil, no medziročne zdraželi o vyše 20 percent. Potravinári nebudú musieť za zamestnancov zarábajúcich do 700 eur platiť takmer žiadne odvody. Daňovú úľavu dostanú od augusta do konca januára, teda na šesť mesiacov. Obchodným reťazcom pribudnú administratívne povinnosti. Od augusta majú povinnosť viesť evidenciu o cenách a kalkulácii nákladov a držať ju ešte tri roky po predaji tovaru.

Za oba návrhy hlasovali okrem Smeru aj takmer všetci poslanci OĽaNO (zdržali sa alebo nehlasovali Peter Kremský, Tomáš Šudík a Peter Liba), Hlasu, Sme rodina a Republiky. Proti bola SaS a Tomáš Valášek z PS. Demokrati sa pri hlasovaní zdržali. Podľa ministerstva financií je úprava odvodov nesystémové opatrenie, ktoré nie je kryté v prostriedkoch Sociálnej poisťovne. „Na jednej strane sa zavádza sektorová výnimka len pre vybraných výrobcov, na druhej strane v roku 2023 dochádza k nárastu osobných nákladov cez vyššie príplatky za prácu cez víkendy a v noci,“ hovorí ministerstvo. Odhadlo, že odpustenie odvodov sa bude týkať 35-tisíc zamestnancov a rozpočet tým príde o 53 miliónov eur. Smer tvrdí, že to bude menej – vplyv na rozpočet odhaduje na 33 miliónov eur. Podľa pôvodného návrhu malo ministerstvo pripraviť aj cenovú reguláciu, čo nepovažovalo za dobrý nápad. Poslanci dali potom pozmeňovací návrh: ministerstvo má podľa neho urobiť analýzu cenového vývoja základných potravín. „Toto rozhodnutie NR SR berieme na vedomie,“ uviedol rezort financií.

CENY POTRAVÍN TO NEOVPLYVNÍ, VRAVÍ EKONÓM

Vplyv na ceny potravín bude nulový, hovorí člen rozpočtovej rady Martin Šuster. Vysvetľuje, že ceny potravín v obchodoch sú určované celoeurópskym trhom a nákladmi v našom maloobchode. Napríklad ceny slovenských kuracích pŕs musia byť konkurencieschopné voči kurčatám z Poľska či Maďarska. Ak sa znížia náklady na výrobu slovenského produktu, tak ceny v obchode aj tak zostanú podľa Šustra rovnaké – len sa môžu zvýšiť marže domácich výrobcov. „Skôr môžeme dúfať, že mierne stúpne podiel slovenských výrobcov, nie však, že by to ovplyvnilo ceny,“ hovorí. Odpustenie odvodov, ktoré prešlo, je podľa Národnej banky Slovenska v mnohých ohľadoch podobné dočasnému zníženiu DPH. „Všeobecne u nás platilo, že znižovanie DPH sa len v malej miere prenieslo, respektíve vôbec nepremietlo do cien,“ pripomínajú odborníci centrálnej banky. Vhodnejšia by podľa nich bola adresná pomoc ohrozeným skupinám. Poslanec Ján Richter (Smer) v parlamente argumentoval, že ministerstvo práce nemá dosť štatistických informácií, ktoré by umožnili cielené opatrenia pre najviac postihnuté skupiny ľudí. Rozdávanie cestovín, konzerv, hygienických balíčkov pre najchudobnejších nie je podľa neho dobré riešenie nateraz. Tým je podľa neho monitorovanie cien potravín, ich regulácia a zníženie ceny práce zamestnancov, ktorí vyrábajú potraviny. „Šesť mesiacov treba robiť všetko pre to, aby sa stabilizovali ceny, aby postupne išli dole, aby sa to prejavilo na stabilizácii trhu,“ tvrdil Richter. Obchodníci budú musieť opäť viesť evidenciu o cenách tovarov, vrátane kalkulácií nákladov a zisku, a uschovávať ju tri roky po predaji tovaru. Ministerstvo financií bude zasa musieť analyzovať cenový vývoj na trhu so základnými potravinami do tridsiatich dní od účinnosti novely. Tá by mala začať platiť 1. augusta. Pôvodný návrh počítal s tým, že ministerstvo financií musí po analýze automaticky ceny regulovať. Poslanec Richard Takáč (Smer-SD) ho pozmeňujúcim návrhom zmiernil. Ministerstvo financií tak bude mať voľnú ruku v riešeniach, čiže môže ísť napríklad aj o adresnú pomoc nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Z novely vypadol konkrétny zoznam základných potravín, ktorých ceny sa mali sledovať. Poslanci ho nahradili odkazom na prílohu zákona o DPH, ktorá takýto zoznam obsahuje.

ČO HOVORIA OBCHODNÍCI

Zväz obchodu SR si myslí, že aktuálna situácia na trhu sa už stabilizovala, inflácia klesá, a teda nie sú potrebné žiadne intervencie štátu do trhových mechanizmov v oblasti cien potravín. „Aktuálne regulačné návrhy preto vnímame čisto v politickej rovine v rámci prebiehajúcej predvolebnej kampane,“ konštatoval viceprezident zväzu Filip Kasana. Upozornil, že cenová regulácia spotrebiteľom nič pozitívne neprinesie. Naopak, je tu riziko, že základné potraviny môžu zdražieť. Zároveň to môže znamenať problém pre slovenských výrobcov potravín, keďže obchodné siete môžu pod tlakom štátnych zásahov hľadať lacnejšie zahraničné alternatívy. Proti analýze cien potravín nemá zväz výhrady. „Sme presvedčení, že analýza trhu urobená na odbornej báze môže objektívne potvrdiť, že domáce obchodné siete združené v našom zväze nemajú neprimeraný profit z predaja potravín, čo napokon vyplýva aj z oficiálne zverejnených hospodárskych výsledkov,“ dodal Kasana. „Je dobré, že vláda bude analyzovať situáciu na trhu, aby sa nekonalo podľa pocitov, ale podľa tvrdých dát. Takáto analýza sa vykonala vo Francúzsku, Česku alebo v Litve; všetky ukázali, že trh s potravinami nezlyhal, že nikto na trhu nezneužíva svoje postavenie a umelo nezvyšuje ceny,“ komentoval zmeny predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Akákoľvek regulácia cien, marží alebo prirážok bude podľa Krajčoviča znamenať zvyšovanie cien pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, prípadne aj výpadok viacerých tovarov na trhu. Aj on tvrdí, že obchodníci by mohli kompenzovať straty spôsobené reguláciou nákupom lacnejších zahraničných potravín. „Regulácia v konkurenčnom prostredí je aj protiprávna, keďže pôsobíme na jednotnom európskom trhu. O tom sú nielen rozhodnutia Európskej komisie, ale aj Európskeho súdneho dvora, ktorého rozhodnutia sú pre členské štáty právne záväzné,“ dodal.

POTRAVINÁRI NA TOM NIE SÚ ZLE, VRAVIA ODBORNÍCI

Podľa Šustra je nesystematické zasahovať do jednej z hlavných daní v krajine len pre jeden sektor. „Je nespravodlivé, aby robotník v potravinárstve neplatil odvody na dôchodok, ale robotník v stavebníctve ich platiť bude. Dôchodok však budú mať rovnaký,“ hovorí. Podľa neho sa vytvára hrozba, že s podobnými výnimkami prídu ďalší a ďalší a „úplne sa nám zeroduje báza na odvody“. Ekonóm VÚB Michal Lehuta vraví, že z údajov o ziskovosti potravinárskych podnikov s 20 a viac zamestnancami nevidieť, že by toto odvetvie malo finančné problémy. „Aj za 1. štvrťrok 2023 sa ich 12-mesačná ziskovosť v pomere k HDP pohybovala nad dlhodobým trendom (285 miliónov eur hrubého zisku, 0,25 percenta HDP). Preto mi nie sú zjavné dôvody takýchto selektívnych dotácií,“ hovorí.

MY IDEME REGULOVAŤ, MAĎARI UŽ CÚVLI

Cenovými reguláciami bojovala s infláciou aj maďarská vláda. Vo februári 2022 zmrazila ceny niektorých potravín vrátane cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja alebo kuracích pŕs. Na základe opatrenia sa mali ceny vrátiť na úroveň, na ktorej boli v októbri 2021. V novembri sa cenová brzda rozšírila na vajcia a zemiaky. Maďarsko však od augusta ruší brzdy na rast cien vybraných potravín uplatňované v posledných šestnástich mesiacoch. Oznámil to riaditeľ úradu vlády Gergely Gulyás. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že inflácia, pre ktorú sa cenové stropy zaviedli, v posledných mesiacoch klesá. Maďarsko má v rámci EÚ najvyššiu mieru inflácie. V máji dosiahla 21,9 %, kým priemer EÚ bol 7,1 %. Ceny potravín sa podľa údajov maďarského štatistického úradu v apríli medziročne zvýšili o 37,9 percenta.

AKO MÁ FUNGOVAŤ ODVODOVÁ VÝNIMKA

Firmy v potravinárstve, v živočíšnej výrobe a tie, ktoré pripravujú krmivá pre zvieratá, nebudú musieť po schválení novely zákona o sociálnom poistení pol roka platiť časť sociálnych odvodov za svojich zamestnancov. Richter v parlamente argumentoval, že odpustenie odvodov znamená nižšiu cenu práce, a teda zmierni cenový dosah na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Nižšie odvody by mali firmy odvádzať za zamestnanca so mzdou do 700 eur už od augusta do konca januára. Celkovo sa tak na pol roka znížia náklady zamestnávateľov v potravinárstve o 24,15 percenta. Na jedného zamestnanca so mzdou 700 eur ušetrí zamestnávateľ mesačne 169,05 eura. Odvodová úľava sa dotkne vyše 35-tisíc zamestnancov, nemala by im však znížiť nemocenské dávky ani dôchodok. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov podobnú odvodovú úľavu navrhoval už pred pol rokom, keď sa rozmrazili príplatky za prácu v noci a cez víkend. Aj rozmrazenie príplatkov presadil Smer v novele Zákonníka práce. „Klesne nám cena práce, to však automaticky neznamená, že klesnú aj ceny našich výrobkov v obchodoch. Na ne nemáme dosah. Myslíme si však, že nižšie odvody ich môžu na pultoch zastabilizovať,“ povedal predseda zväzu Milan Lapšanský. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ocenila, že úľava sa má týkať nielen potravinárov, ale aj chovateľov. Zníženie odvodov sa podľa nej prejaví v tlmení inflácie. „Je to výborná správa nielen pre agropotravinárov, ale nádej aj pre spotrebiteľov. Pokiaľ zamestnávatelia prinášajú rozumné návrhy, ako riešiť problémy, poslanci by si ich mali vypočuť a snažiť sa hľadať spôsoby na ich riešenie. A v tomto prípade sa tak stalo,“ vyjadrila sa odvodovým úľavám komora.

MARIANNA ONUFEROVÁ reportérka

ZUZANA KOLLÁROVÁ reportérka Denníka E

Novela zákona o cenách

Rezort financií bude po novom povinný do 30 dní od účinnosti novely vykonať analýzu cenového vývoja základných druhov potravín.

Ak sa preukáže pretrvávanie mimoriadnej trhovej situácie s priamym vplyvom na ceny základných potravín, ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť potravín, cenový orgán navrhne opatrenia na obdobie šiestich mesiacov a bezodkladne ich predloží vláde na schválenie.

Opatrenia sa budú týkať vybraného okruhu základných potravín, ktorý je súčasťou prílohy zákona o DPH.

AKÉ ODVODY NEBUDÚ FIRMY PLATIŤ POL ROKA:

- na nemocenské poistenie: 1,4 %

- na starobné poistenie: 14 %

- na invalidné poistenie: 3 %

- na poistenie v nezamestnanosti: 1 %

Zdroj: [26.06.2023; Denník N; ekonomika; s. 10,11; ZUZANA KOLÁROVÁ;MARIANA ONUFEROVÁ]

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič