Veľkorysý krok reťazcov vykazuje pri bližšom pohľade zvláštne črty

Zuzana Kullová

Maslo za 2,79 eura, liter oleja za 3,19 eura či dve kilá zemiakov za 1,95 eura. To je ukážka pár položiek celkovo zo 400 potravín, ktorým osem najväčších obchodných reťazcov na Slovensku dobrovoľne zastropovalo ceny na tri mesiace. „Som rád, že sme so zástupcami ôsmich najväčších obchodných reťazcov prijali protiinflačnú garanciu o zastropovaní približne 400 najmä slovenských potravín,“ uviedol na margo ich iniciatívy minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (na snímke).

Ponúka sa však viacero otázok. Napríklad prečo sa stropujú v čase vysokej inflácie, ktorá už viac ako rok láme rekordy? A prečo minister rokoval iba s obchodníkmi a nie s potravinármi? K zastropovaniu cien dal stanovisko aj Protimonopolný úrad SR. Dohody medzi firmami o cenách alebo výmene informácií podľa neho obmedzujú konkurenčné prostredie. To môže viesť k porušeniu zákona o ochrane hospodárskej súťaže, uviedol. Dôsledky takéhoto porušenia sa môžu prejaviť nielen na trhu predaja vybraných produktov, ale aj na trhu ich nákupu od dodávateľov.

Ako pre komerčnú televíziu uviedol manažér VÚB pre agrosektor Martin Hubinský, protiinflačnú garanciu vníma ako okamžitú pomoc pre najohrozenejších obyvateľov, ktorým treba pomôcť s narastajúcou infláciou. Treba sa však pozrieť na trhy, kde takéto pokusy už boli, napríklad v Maďarsku. „To má najvyššiu infláciu v rámci celej EÚ a tá nastala najmä po odznení efektov okamžitého zastropovania cien. Som skôr zástancom systémových riešení. Najmä takých, ktoré dokážu znížiť výrobné náklady producentom. Tí budú schopní znížiť aj svoje predajné ceny,“ zdôraznil M. Hubinský.

Vysoká inflácia

Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší, komentuje analytička Wood & Company Eva Sadovská. To v praxi znamená, že kým vo februári 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za sto eur na osobu, vo februári 2023 to bolo takmer 128 eur. Podľa dát Štatistického úradu SR sa rast cien tovaru a služieb vrátil na rekordnú úroveň 15,4 percenta, čiže podobnú, aká bola v novembri a decembri minulého roka. Priemerná in flácia za celý rok 2022 dosiahla úroveň 12,8 percenta. Rast cien potravín sa síce v súčasnosti už zastavil, no je vyšší, než očakávala centrálna banka, komentoval analytik Národnej banky Slovenska Branislav Karmažin údaje o inflácii. Potraviny vo februári zdraželi rovnako ako v januári, a to o 28,6 percenta.

Prísľub korektnosti

Fakt je, že niektoré základné potraviny, najmä domáceho pôvodu, by nemali od marca do mája vybrané reťazce zdražovať. Rozsah je v každom z obchodných reťazcov iný. V predajniach sú označované spoločným logom „Protiinflačná garancia“ a akciu zavádzajú postupne. „Základným cieľom tohto kroku je zachovať cenovú dostupnosť potravín základnej potreby aj pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,“ hovorí pre TREND viceprezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana (na titulnej snímke vľavo). Nie je však vždy jasné, akým spôsobom chcú obchodníci zastropovať ceny a nebyť v strate. Znížia si marže, budú nakupovať lacnejšie u dodávateľov a vyžadovať od nich nižšie ceny alebo zrušia akcie, ktoré v obchodoch štandardne ponúkajú?

Bez potravinárov

Kritika na adresu rezortu zaznieva nielen z protimonopolného úradu, ale aj zo strany potravinárov združených v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (SPPK). Novú iniciatívu vnímajú ako podraz voči slovenským výrobcom potravín. Podľa nich si rezort a obchodníci robia marketingovú kampaň a diskutabilné je to aj z hľadiska možného porušenia hospodárskej súťaže.

„O tejto iniciatíve boli naši potravinári prvýkrát informovaní len necelú hodinu pred konaním tlačovej besedy rezortu k tejto téme. Materiál je o nás bez nás, hoci v ňom má ísť najmä o slovenské potraviny,“ sťažuje sa hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Spresňuje, že vnímali aj tlak zo strany obchodníkov na zníženie odbytových cien niektorých potravín niekoľko dní pred touto aktivitou. Za najzávažnejšie však SPPK považuje porušenie zákona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý jasne zakazuje čo len náznak dohody konkurenčných subjektov. Za protisúťažné správanie sa vo všeobecnosti považuje ich dohoda o cenovej politike.

Cenové manévre

Roztrpčení sú aj pekári. Agrorezort totiž podľa nich rokoval s reťazcami, ale už pár dní predtým zaznamenali neodôvodnené zdraženie svojich výrobkov na pultoch viacerých zahraničných reťazcov. Dosahovalo takmer desať percent. „Naši členovia si všimli, že na pultoch došlo k zvýšeniu cien pekárenských produktov smerom nahor bez toho, aby sme upravovali odbytové ceny,“ povedal predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. Napríklad istý diskontný reťazec upravil cenu kilového chleba z 1,55 eura na 1,69 eura. Ale reťazce sa bránia. „Doteraz sme predávali chlieb za ceny, ktoré nezohľadňovali zvýšené obstarávacie náklady, pri chlebe sme k tomu museli pristúpiť,“ uviedol pre RTVS hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Bezák.

Môžu si dovoliť ostatní spracovatelia potravín ísť s cenami nadol pre protiinflačnú garanciu obchodníkov? Slovenský zväz spracovateľov mäsa odpovedá negatívne slovami svojej výkonnej riaditeľky Evy Forrai. „Na úrovni spracovateľov určite nevidíme žiadny priestor na znižovanie odbytových cien. Mäsospracujúce odvetvie v súčasnosti čelí historicky najvyšším cenám bravčového mäsa za posledné desaťročie,“ potvrdzuje pre TREND. Slovenskí spracovatelia mäsa sú preto nútení na túto situáciu reagovať zvyšovaním odbytových cien mäsa a mäsových výrobkov už v priebehu marca, a to na úrovni pätnásť až osemnásť percent.

Odlišná česká cesta

Úplne inak ako slovenské inštitúcie postupuje české ministerstvo poľnohospodárstva. Šéf rezortu Zdeněk Nekula nešetrí podávaním podnetov na Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. Najnovšie to bolo pre ceny vajec, ktoré podľa Českého štatistického úradu zdraželi o 92 percent, najviac v celej EÚ. Objavila sa informácia, že kým v januári 2022 mali obchodníci na jednom vajci obchodnú prirážku dvanásť halierov, na začiatku tohto roka celú korunu a aktuálne 2,10 koruny. Podľa ministra tak zneužívajú dominantné postavenie na trhu. V Českej republike začala platiť aj novela zákona o ochrane spotrebiteľov, ktorá rieši akciové zľavy z nadsadených cien. Podľa novej úpravy musí informácia o zľave z ceny výrobku obsahovať údaj o jeho najnižšej cene, za ktorú ju predávajúci ponúkal a predával počas 30 dní pred poskytnutím zľavy.

Minister Z. Nekula sa vyjadril, že úlohou protimonopolného úradu je postihovať kartelové dohody. Vlani tam smeroval jeho podnet pre zdraženie cukru. „Nárast cien neurobil jeden reťazec. Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k nejakej koordinácii niekoľkých významných hráčov,“ uviedol vtedy. Je teda logické, že Česi nebudú nasledovať Slovákov v zavedení cenového stropu a spoliehajú sa skôr na zdravú konkurenciu na trhu.

—-

Zmrazenie cien v Maďarsku neskrotilo infláciu

Premiér Viktor Orbán chcel cenovými limitmi na potraviny pomôcť Maďarom prečkať zdražovanie. Na jeseň roku 2021 vláda zastropovala ceny niektorých druhov potravín, ako je mlieko, múka, cukor, olej, vajcia, zemiaky a niektoré druhy mäsa. Opatrenie potom predĺžili až do konca apríla 2023. Reťazce síce ceny pri týchto druhoch tovaru držia na stanovenej úrovni, o to viac však zdražili iný tovar, aby kompenzovali finančné straty. Guvernér Maďarskej národnej banky György Matolcsy už koncom vlaňajška poslancom povedal, že cenové stropy treba okamžite odstrániť, aby sa inflácia dostala pod kontrolu. Vo februári 2023 bola inflácia v Maďarsku 25,4 percenta, najviac v EÚ, a ceny potravín boli medziročne vyššie o 43,4 percenta.

—-

„Potravinárov informovali o iniciatíve hodinu pred tlačovou besedou“.

Jana Holéciová hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

—-

Dohody medzi firmami o cenách obmedzujú konkurenčné prostredie, upozornil Protimonopolný úrad SR

—-

400 druhov potravín podlieha cenovému stropu v obchodných reťazcoch

Zdroj: [30.03.2023; Trend; Biznis; s. 20,21; Zuzana Kullová]

FOTO_zdroj: TASR