Branislav Závodský, moderátor:

„Začínajú sa na Slovensku preteky v populizme, alebo to len poslanci chcú za každú cenu pomáhať nám, občanom tohto štátu? Prečo potom raz obedy zadarmo stopnú a inokedy ich chcú zas pretlačiť? Komu vlastne majú pomôcť? Bohatej rodine, alebo deťom chudobných rodičov? A prečo chce katolícke jadro OĽaNO zakazovať prácu v nedeľu a komu vlastne? Pomôže to, alebo to skôr môže narobiť problémy? Prečo Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa najviac pracuje po nociach? A kto vyhrá návrh o najvyššie dôchodky? No a prečo stále nemá skončiť na Slovensku doba cashu? Aj o tomto, aj o ďalších otázkach sa budeme baviť dnes tu v štúdiu a pobavíme sa o tom s expertom Inštitútu pre zamestnanosť Michalom Páleníkom. Michal, dobrý deň, vitajte u nás.“

Michal Páleník, odborník na zamestnanosť, Inštitút zamestnanosti, (hosť v štúdiu):

„Pekný deň prajem.“

Branislav Závodský:

„Veľmi pekne ďakujem, že ste prišli. Máme tu aj ďalšie informácie, ďalších hostí. Postupne počas našej debaty sa spojíme aj s poslancami parlamentu. Oslovoval som aj navrhovateľov zmien toho nedeľného zákazu predaja, niektorých z nich, nemali čas sa vyjadriť dnes, ale čo sa týka tej veci okolo obedov zadarmo, tam sa v druhej časti relácie spojíme s navrhovateľkou, poslankyňou hnutia Sme rodina Petrou Krištúfkovou, a potom aj poslancom zo strany SaS Mariánom Viskupičom. Ale poďme tak pekne po poriadku. Možno by som začal tak odťažitejšie na úvod, Michal, že len nedávno bývalý premiér, bývalý minister financií, predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič varoval, nie nás teda, asi tých svojich politických súputníkov, pred cirkusom populistických návrhov. Tak taká akoby dvojotázka, že pobavili ste sa vtedy, keď to hovoril? A tá druhá časť, napriek tomu sa ale, vyzerá to tak, asi roztrhne vrece s rôznymi populistickými návrhmi. Ako to sledujete, Michal?“

Michal Páleník:

„Trošku som sa vydesil, ak doteraz tie roky neboli populistické návrhy, tak neviem presne, čo bolo doteraz. Ale je v parlamente, vo vláde niekoľko návrhov, časť z nich populistických, časť z nich vcelku rozumných.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. No tak uvidíme, že ako to bude aj vyzerať to ďalšie obdobie do predčasných volieb, ale máme na stole niekoľko vecí, tak poďme tak za radom. Najprv ten návrh, aby bola nedeľa dňom so zavretými obchodmi, so zavretým maloobchodom. Tak to navrhuje tá skupina poslancov hnutia OĽaNO. Argumentuje tým, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde ľudia najčastejšie pracujú po nedeliach,. Podľa týchto poslancov až 21 percent. No, a oni aj vo svojej dôvodovej správe píšu, že sa snažia zmierniť túto diskrepanciu prostredníctvom regulácie v maloobchode. Ako sa vôbec na tento návrh dívate? On tu nie je prvý raz, o tomto sa hovorí už dlhodobo, dokonca už sú niektoré konkrétne štátne sviatky, napríklad, alebo dni pracovného pokoja, kde musí ten maloobchod byť zavretý. No tak, čo na to hovoríte?“

Michal Páleník:

„Tak, podľa mňa je to zástupná téma. Máme na Slovensku veľmi veľa zamestnancov, ktorí pracujú v noci, ktorí pracujú cez víkendy. Ten počet zamestnancov v nedeľu nie je až tak významne zlý, ako bol desať rokov dozadu, ale…“

Branislav Závodský:

„Rozumiem.“

Michal Páleník:

„Ale stále zostáva veľký počet zamestnancov, čo pracujú cez víkendy, pracujú v noci. Na to by mali byť tie príplatky tak, aby ten zamestnávateľ od toho bol demotivovaný. Na nešťastie, súčasná vláda tieto príplatky výrazne znížila začiatkom svojho mandátu…“

Branislav Závodský:

„Áno, áno.“

Michal Páleník:

„… takým veľmi rýchlym prílepkom behom 23 hodín, čo sa prejavilo aj v tom, že zase tá nedeľa začala byť pre zamestnávateľov populárnejšia, keďže nemuseli ľuďom tak platiť.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem.“

Michal Páleník:

„Podarilo sa tieto príplatky odmraziť, vrátiť tú legislatívu do stavu, ktorý bola pred rokom 2020, takže sú naviazané na minimálnu mzdu. Otázka, že či sú vysoké, nízke, podľa mňa by mohli byť vyššie tak, aby naozaj zamestnávatelia, podnikatelia si rozmysleli to, že či je pre nich výhodné mať ten obchod, alebo tú fabriku…“

Branislav Závodský:

„Jednoznačne.“

Michal Páleník:

„… otvorenú v nedeľu. Toto by malo utriasť aj prevádzkami. Ak sa ale pozrieme na ten konkrétny, že zakázať predávať, tak s tým máme skúsenosti cez pandémiu, kde sa menilo, čo môže, čo nemôže byť…“

Branislav Závodský:

„Áno, tam som to chcel aj upriamiť.“

Michal Páleník:

„Čo môže byť, čo nemôže byť otvorené, a veľmi kreatívne sa to darilo obchádzať. Stále napríklad nechápem, prečo konkrétne benzínky majú byť otvorené v nedeľu, však je to tovar ako každý iný.“

Branislav Závodský:

„Ďalší problém. Teda kto má a kto nemá byť otvorený, potom sme zažili aj to, v súvislosti s pandémiou, že teda zatvorené obchody s, povedzme, elektronikou, na druhej strane predaj elektroniky vo veľkých supermarketoch, ktoré mali ale aj potraviny, a boli otvorené. Čiže aj tieto veci. Ďalší veľmi vážny a možnože aj neuveriteľný paradox v súvislosti aj s tým mojím úvodom, že či sú to tie preteky v populizme, je aj to, a vy ste na to takisto, Michal, už aj predtým upozorňovali, že paradoxne nedeľný predaj chcú zakázať tí istí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí len nedávno presadili to odmrazenie príplatkov, a dokonca aj zvýšenie nedeľných príplatkov za prácu v nedeľu. Takže, keby som bol veľmi ironický, až ich slovami by som povedal, že tak čo teraz, chcú tie ženušky o tie vyššie peniaze pripraviť?“

Michal Páleník:

„Tak oni na začiatku znížili tie príplatky…“

Branislav Závodský:

„No, veď áno.“

Michal Páleník:

„Neskôr ich zvýšili, a teraz teda cieľ zakázať predaj v nedeľu. Ale tie príplatky naozaj by mali byť, mali by byť vymáhateľné, mal by ich každý zamestnanec dostať, pracovník, aj živnostník, tak, aby tá práca v nedeľu, si ten zamestnávateľ rozmyslel, že či ju chce prideľovať.“

Branislav Závodský:

„Presne tak. To som chcel povedať. Jednak demotivujúce, tak, ako hovoríte, z pohľadu zamestnávateľa, ale jednak potom aj také, nechcem rovno povedať, že motivujúce, ale minimálne niečo, čo by malo zaplátať tú dieru, že nie ste teda v nedeľu, ak na tom trváte, že nedeľa je pre vás taká, že by ste chceli, ale teda, že nie ste tú nedeľu doma, tak nech za to teda ten zamestnávateľ potom aj poriadne zaplatí. V tej súvislosti napríklad inštitút INESS hovorí, že ak v priemere takíto ľudia pracujú jednu nedeľu v mesiaci, tak vďaka nedeľnému minimálnemu príplatku 3 eurá 58 centov na hodinu ich hrubá mzda klesne o 43 eur mesačne. INESS dodáva, že to je 516 eur ročne, čo je približne náklad na elektrinu jednej domácnosti. A to, opäť INESS dodáva, už títo ľudia prišli o možnosť pracovať cez sviatky, kedy už je to teda zákonom zakázané. Tak je to fér voči tým, ktorí chcú?“

Michal Páleník:

„INESS. Je tam otázka, že čo by malo byť, lebo je teraz o tom, že zatvoriť predajne, ale veľká časť ostatného sektora je otvorená v nedeľu, hotely, reštaurácie, zdravotníctvo.“

Branislav Závodský:

„Presne tak. Presne tak. Médiá, keď už sme tu pri tom.“

Michal Páleník:

„Ale to zdravotníctvo, teda sestry dlhodobo majú nízke mzdy a ešte dokonca v Zákonníku práce majú výnimku, že musia ísť na ten nadčas, aj keď nechcú, že zamestnávateľ ich vie prinútiť ísť nadčas, čo mňa nevie prinútiť ako nie zamestnanca zdravotníctva…“

Branislav Závodský:

„Áno.“

Michal Páleník:

„Takže celkovo tá práca nadčas a to, aby zamestnanec mohol povedať, že nie, ja nechcem robiť v nedeľu, ja nechcem robiť nadčasy, ja nechcem robiť v noci, aby nebol dotlačený formálne, neformálne zamestnávateľom, že musíš ísť, lebo inak dostaneš výpoveď.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem.“

Michal Páleník:

„Aby tá sloboda existovala, čo momentálne, bohužiaľ, neexistuje.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. No, pozrime sa krátko aj, čo na to hovoria teda zamestnávatelia v sektore, v otázke zákazu nedeľného predaja nie sú ani oni sami jednotní. Slovenská aliancia moderného obchodu volá podľa ich predsedu Martina Krajčoviča najmä po zákone, ktorý by platil pre všetkých rovnako, to je to, čo hovoríte vy. Daniel Krakovský, to bude druhý v poradí, z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, kritizuje neodbornú debatu o tomto zákone a hovorí, že poslanci asi nechápu úplne ich situáciu. No a ten opačný názor má zas I. viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak, ktorý takéto opatrenie podporuje. Tak si to teraz vypočujme.“

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu:

„Obchodné reťazce nemajú jednotný názor na zatváranie obchodov v nedeľu. Závisí to nielen od ich biznis modelu, ale aj štruktúry zamestnancov a najmä zákazníkov. Dôležité však je, aby akákoľvek úprava platila pre všetkých rovnako, aby úprava nezasahovala do konkurencie na trhu. Sú modely predaja, pre ktorý to bude strata, pretože aj keď sú obchody zavreté, tak chladiace a mraziace zariadenia, centrálne sklady a podobne musia byť v prevádzke nepretržite. Na druhej strane sa po poslednej zmene Zákonníka práce zdvihnú od júna výrazne náklady na mzdy kvôli vysokým príplatkom za prácu v nedeľu, čo znamená, že neprevádzkovaním obchodov v nedeľu sa ušetrí značná časť prostriedkov na mzdy, ktoré v niektorých prípadoch nevedia nedeľné tržby vykompenzovať.“

Daniel Krakovský, Iniciatíva slovenských maloobchodníkov:

„Celá téma sa zúžila iba na ženičky, ktoré majú nárok byť v nedeľu doma s rodinami. V maloobchode však pracuje široké spektrum ľudí, od študentov, slobodných ľudí až po dôchodcov, ktorí si chcú počas víkendov privyrobiť. O túto možnosť by prišli absolútne všetci a na percento nedeľných pracujúcich to bude mať úplne minimálny vplyv vzhľadom na množstvo ľudí zamestnaných vo výrobnej sfére.“

Branislav Závodský:

„No, tak sme to počuli, Michal. Ešte raz zopakujem, postupne, Martin Krajčovič z Aliancie moderného obchodu, Daniel Krakovský, Iniciatíva slovenských maloobchodníkov a napokon I. viceprezident Zväz obchodu SR Pavol Konštiak. Ja som sa chcel aj na základe toho, čo hovorili, spýtať, že, ak platí to číslo z Eurostatu, že 21 percent, každý piaty Slovák teda pracuje v nedeľu, alebo po nociach, takže kto sú to vlastne tí ľudia? Sú to naozaj všetko tie dámy za pokladňami v potravinách? Nie je tam aj niekto iný? Lebo zas tí kritici, počuli sme napríklad Daniela Krakovského, hovorí o penzistoch, ktorí si chcú privyrobiť, ktorí teda cez týždeň nepracujú, študentoch, brigádnikoch, ja neviem kom.“

Michal Páleník:

„Je tam široké spektrum ľudí, určite sú tam ľudia, ktorí chcú pracovať cez víkendy, študenti, ktorí si cez víkendy privyrábajú, kde teda otázka je, že prečo nemáme také sociálne štipendiá, aby nemuseli toto robiť.“

Branislav Závodský:

„Presne tak, to je druhá vec, samozrejme.“

Michal Páleník:

„Sú tam aj iné skupiny ľudí, pravdepodobne sa nájdu aj nejakí dvaja, ktorí sú noční vtáci a radi sú v noci hore, ale tých určite nie je veľa. Ale mali by sme ako spoločnosť mať to, že chceme, aby ľudia robili rozumné hodiny, v rozumné hodiny, v rozumné časy, aby nerobili ľudia 60 hodín týždenne, lebo to má dlhotrvajúce dôsledky na zdravotný stav. Takže…“

Branislav Závodský:

„Rozumiem.“

Michal Páleník:

„… mali by existovať polovičné úväzky…“

Branislav Závodský:

„To som sa chcel práve spýtať, že aké je teda z tohto, nemáme zatiaľ informáciu, v spravodajstve o tom budeme našich poslucháčov informovať, malo sa hlasovať teraz o tom, či poslanci odmietnu ten návrh skupiny poslancov hnutia OĽaNO, alebo ho posunú ďalej v rokovaní, takže budeme o tom informovať našich poslucháčov, ale ten záver toho, že teda aké sú možnosti, aby to nebol ani na jednej strane extrém, ani na druhej.“

Michal Páleník:

„Tak, ak si pamätáte v minulosti, tak veľké obchody boli otvorené v čase do šiestej a potom existovali malé večierky, v ktorých človek vedel, ak potreboval nakúpiť maslo, vedel ho tam kúpiť. Bolo drahšie, ale bolo to…“

Branislav Závodský:

„Prirodzene, samozrejme, však tie náklady sa tam musia prejaviť.“

Michal Páleník:

„Bolo to otvorené celý víkend. A teraz večierky de facto nie sú. V Českej republike existujú, takže určite máme aj predaj na dobierku, online obchodovanie, takže časť vecí dá sa vyriešiť online v hociktorý čas, ktorý chce. Časť obchodov určite si rozmyslí, kedy budú mať otvorené tak, aby tam chodili ľudia vtedy, kedy chodia.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. Politicky to vyzeralo tak, že ten návrh podporovalo okrem časti klubu OĽaNO aj poslanci Republiky, ĽSNS, Smeru. Naopak, paradoxne proti boli poslanci okolo Petra Pellegriniho z Hlasu. Oni povedali, že po rokoch pandémie a terajšej energetickej krízy považujú ďalšiu reguláciu podnikateľského prostredia za neadekvátnu, a že každý podnikateľ sa má rozhodnúť sám. No, dobre. No tak uvidíme, že ako to dopadne. Tá téma sa nám tak vracia pravidelne obkľukou. Poďme k téme obedov zadarmo, alebo, aby sme boli celkom presný, tak dotovaných obedov pre žiakov materských a základných škôl. Hnutie Sme rodina chce vrátiť dotované obedy, alebo teda obedy zadarmo pre deti základných a v materských školách. Opäť ale musím začať tým, že paradoxne práve táto vládna koalícia, ktorej súčasťou bolo aj hnutie Sme rodina, najskôr zrušila teda, alebo teda maximálnym možným spôsobom zúžila tú možnosť pre deti mať dotované obedy. Čo na to hovoríte?“

Michal Páleník:

„No je to, bolo by to vtipné, ak by to nebolo smutné, ale to, čo je za obedmi zadarmo, je, že aby všetky deti dostávali zdravú stravu, rozumnú stravu, aby sa nestávalo to, že niektoré deti nejedia na obed nič iné, sú kúpia nejaké sladké, slané veci v bufete a žijú celý deň na čipsoch. Takže, aby to zdravé jedlo existovalo, a aby sa deti mali ako najesť, a aby aj tie chudobnejšie na to mali nárok. Momentálne z toho nejaké skupiny vypadávajú, ktoré tam postupne pridávajú, aby mali ten nárok. Keď sa to zavádzalo, myslím, päť rokov dozadu, tak zrazu sa zistilo, že v niektorých školách 10 percent chodí na obedy a podobné čísla, čomu vôbec neboli prispôsobené…“

Branislav Závodský:

„Tie školské jedálne a kuchyne. Jasné.“

Michal Páleník:

„Nefungovali im horáky, z desiatich jeden fungoval. A toto museli opraviť, najať ľudí, nakúpiť taniere, takže to podarilo sa po nejakom horšom nábehu vyriešiť, a momentálne tie kuchyne, jedálne fungujú, takže vedia obslúžiť naozaj všetky deti, ktoré majú v škole, a zdravou, rozumnou stravou.“

Branislav Závodský:

„No, Petra Krištúfková, ktorú máme na linke, a o chvíľočku už nám povie k tomu sama tie stanoviská, má predložiť aj pozmeňovaní návrh, aby tá dotácia aj stúpla z 1,30 na 2,30. Podmienkou tej dotácie na stravu má byť, aby rodina bola v hmotnej núdzi, alebo jej príjem v predchádzajúcom polroku nedosahoval životné minimum. Potom je tam ešte ďalšia možnosť. Otázka je, že či vidíte ten návrh ako správny v tomto momente na stole položený, lebo zas môže byť argument, prečo zrazu teraz, lebo už sme v predvolebnej kampani. A zároveň, či ho vidíte ako dostatočne adresný, aby sme zbytočne neplytvali peniaze, povedzme, aj pre rodiny, kde rodičia nepotrebujú vyslovene nutne nejakú dotáciu pre ich deti na obed.“

Michal Páleník:

„Podľa mňa by sa stačilo vrátiť k legislatíve, ktorá tu bola pred rokom 2020 a vzhľadom na to, že zrazu máme daňový bonus 140 eur a prídavok na dieťa 60, tak týchto 10, 15 eur je, už nie je plytvanie verejnými prostriedkami…“

Branislav Závodský:

„Aj potiaľ, pokiaľ by sme hovorili o plošnom opatrení, hej?“

Michal Páleník:

„Áno, je to popri tom, to, je to zaokrúhľovacia chyba.“

Branislav Závodský:

„No dobre, tak poďme teda za pani poslankyňou Petrou Krištúfkovou. Pani poslankyňa klubu Sme rodina v Národnej rade Slovenskej republiky, príjemný dobrý deň, pani Krištúfková.“

Petra Krištúfková, (Sme rodina), poslankyňa NR SR, (telefonát):

„Dobrý deň prajem aj vám.“

Branislav Závodský:

„Ďakujem veľmi pekne, že ste chvíľočku s nami. No tak povedzte, môžete teda nám vysvetliť, ako si to celé predstavujete, kto bude mať nárok na ten obed zadarmo, aká má byť tá dotácia.“

Petra Krištúfková:

„Tak ja by som v prvom rade chcela povedať, že ma veľmi mrzí, že sa tu stále šíria nejaké klamstvá. Obedy v podstate nikdy neboli zrušené, bola tu len možnosť poberať buď daňový bonus, alebo dotáciu na suroviny. To znamená, že ten rodič si mohol vybrať. A naozaj, toto bolo z dnešného pohľadu v tej dobe aj šťastné riešenie z toho dôvodu, že mali sme tu obdobie COVIDu a jedálne boli zavreté, to znamená, že deti by sa k tomu obedu nedostali, a takto mohol v podstate aspoň rodič poberať daňový bonus.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. Tak môžme teda prísť k tomu, aby ste vysvetlili, že čo je pointou toho vášho návrhu, ako to má vyzerať.“

Petra Krištúfková:

„Áno. Hnutie Sme rodina, teda ja som predkladateľkou. Predkladám návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý je vlastne v druhom čítaní k návrhu o hmotnej núdzi, ktorý predkladá náš pán minister, s tým že sme za plošné zavedenie dotácie na obedy, ktorá tu už bola. Je to v podstate, v roku 2020 nám išlo o to, aby sme dostali do rodín omnoho masívnejšiu podporu rodín, a nielen rodín, ktorých sú teda deti na základnej škole, ale od narodenia po ten 25. rok života, čo sa aj nám podarilo. Máme tu historické zvýšenie prídavku na dieťa na 60 eur, daňový bonus až do výšky 140 euro, takže nemôže nikto hovoriť o tom, že tá podpora neprišla…“

Branislav Závodský:

„Áno, o to ani v tomto momente nie je reč. Poďme sa venovať priamo tomuto návrhu.“

Petra Krištúfková:

„Dobre. Ide o to, že v podstate reagujeme teraz, pretože jedálne v podstate celý rok žiadali pri zvyšovaní cien potravín, žiadali nové finančné pásma od ministerstva školstva, ktoré stále nereagovalo. A ku koncu roka, keď prišla výmena ministra školstva, tak bola vydaná nová fixná tabuľka, ktorá hovorila o nových finančných pásmach, s tým, že táto tabuľka je účinná od 1.1.2023.“

Branislav Závodský:

„Áno, namiesto troch máme päť finančných pásiem.“

Petra Krištúfková:

„Áno, len dnes momentálne mestské zastupiteľstvá si schvaľujú, v ktorom finančnom pásme sa bude nachádzať daná škola, a všetky už sú v štvrtom alebo piatom, to znamená, že náš návrh reaguje práve na to piate pásmo, aj preto, že do konca leta už budú všetky školy v piatom pásme, pretože cena potravín stále stúpa, a takto vlastne zabezpečíme deťom naozaj to najvyššie pásmo s tou najkvalitnejšou stravou.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem, máte vyrátané, pani Krištúfková, koľko by to malo stáť, ako to zaťaží štátny rozpočet, a potom druhá časť otázky, ako to vyzerá s politickou podporou v parlamente?“

Petra Krištúfková:

„Áno, čo sa týka, tá cena je od eura 30 do 2 eurá 30, od materských škôl po druhý stupeň základných škôl. Náklady na tento rok sú približne 110 miliónov, účinnosť zákona od 1.5. To znamená, že aby vedeli aj rodičia od mája, ak návrh prejde, budú mať už dotáciu hradenú na suroviny štátom. A čo sa týka financovania, tak včera sa to riešilo na koaličnej rade, a dohodli sa aj na krytí, to znamená, že to bude prostredníctvom regulovaných subjektov, a…“

Branislav Závodský:

„Čiže čo? Nejaké nové dane pre podnikateľov, alebo pre banky, alebo pre koho?“

Petra Krištúfková:

„Iba regulované.“

Branislav Závodský:

„No, dobre. No tak uvidíme teda, ako to dopadne potom s tým hlasovaním a s týmito vecami. Pani poslankyňa Krištúfková, veľmi pekne ďakujem, že ste si našli chvíľočku. Všetko dobré. Dovidenia, dopočutia.“

Petra Krištúfková:

„Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetko dobré.“

Branislav Závodský:

„Ďakujeme takisto. No a budeme pokračovať ďalej, ale, Michal, možno krátka reakcia na to.“

Michal Páleník:

„Treba povedať, že Slovensko počas COVIDu malo najdlhšie a druhé najdlhšie zatvorenie školy hneď po Filipínach, takže to zatváranie škôl malo negatívne dôsledky na deti, na ich psychický stav, na to, čo sa v škole naučili a ich sociálne vyžitie. A popri tom tie obedy, je podľa mňa, taká zase zaokrúlovacia chyba, a áno, treba povedať, že obce…“

Branislav Závodský:

„No, zas 110 miliónov ročne navyše, každý rok teda, to už nie je celkom na zaokrúhlenie, či?“

Michal Páleník:

„Tak tu hovoríme o popri daňovom bonuse za nejakú miliardu sem, je to zaokrúhlovacia chyba…“

Branislav Závodský:

„Povedzte to učiteľom, trebárs, alebo ja neviem komu. No tak…“

Michal Páleník:

„A druhé je, že výrazne klesajú rozpočty obcí v… cenách…“

Branislav Závodský:

„Áno.“

Michal Páleník:

„Tým pádom musia zvyšovať poplatky za družiny, poplatky za obedy, lebo…“

Branislav Závodský:

„Aj to bola jedna, vlastne akoby reakcia na toto, keď samosprávy sa začali sťažovať, a rodičia začali dostávať práve tie vyššie poplatky, vyššie, neviem čo, no…“

Michal Páleník:

„Len tie obce to de facto vedeli už rok dopredu, lebo ten daňový bonus bol, sa dáva o rok neskôr, a tá legislatíva už bola v praxi, ale teraz reálne vidia, že naozaj im tie peniaze klesnú a nejaké kompenzácie alebo zmena výnosu zákona o rozdeľovaní podielových daní sa nemení, takže tie peniaze im naozaj klesnú a vláda im nepomáha.“

Branislav Závodský:

„Áno, rozumiem. No, tak poďme sa pozrieť, akoby, v úvodzovkách povedané, na druhú stranu brehu. Spolu s nami je Marián Viskupič, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky z klubu SaS. Pán Viskupič, príjemný dobrý deň aj vám.“

Marián Viskupič, (poslanecký klub SaS), poslanec NR SR:

„Dobrý deň prajem.“

Branislav Závodský:

„Tak to, čo hovorím, teda z druhého brehu, prečo má strana SaS problém s obedami zadarmo, môžete to vysvetliť? Inak hnutie Sme rodina aj hovorilo, že to utlmenie tých obedov zadarmo spred dvoch rokov bolo vlastne podmienka SaS.“

Marián Viskupič:

„V prvom rade teraz sa vlastne tie obedy zadarmo dostali dnes ráno pozmeňujúcim návrhom do zákona o hmotnej núdzi. Proste do zákona, ktorý pripravil skutočne minister Krajniak, proste je to dobrý zákon. Prináša presne to, čo sme my vždy hovorili, cielenosť, adresnosť riešenia, proste pomáha tým, ktorí to potrebujú a to je úplne, že správne. No a do toho vlastne boli úplne, že to je normálne, že prílepok, hej, do toho boli dnes ráno prilepené vlastne zasa obedy zadarmo, ktoré, a zasa už je to raz plošne a pre všetkých, aj pre tých, ktorí to nepotrebujú, kde to vyslovene nie je dobré, čiže zasa vlastne to rozbilo aj ten dobrý zákon s dobrými myšlienkami, sa to vložilo úplne opačne. Treba však povedať jednu vec, že, Angličania hovoria no lunch for free, skutočne žiadny obed nie je zadarmo, a takto aj tu v pléne dneska proste najviac znelo slovo zadarmo, zadarmo. No, nie. To sú obedy, proste za ktoré priamo neplatia rodičia, sú to obedy, ktoré zaplatí štát z verejných zdrojov, a sú to obedy, ktoré ale v konečnom dôsledku zaplatia ľudia zo svojich daní a odvodov…“

Branislav Závodský:

„Áno, toto, čo hovoríte, to je…“

Marián Viskupič:

„… daní a odvodov.“

Branislav Závodský:

„Presne tak. Toto je absolútne nespochybniteľné. Takisto je nespochybniteľné, že ten krok bude niečo stáť. Počuli sme pred chvíľočkou pani Krištúfkovú, ktorá hovorila, že ak by to platilo od piateho mesiaca tohto roka, tak dokonca by to bolo 110 miliónov eur. V poriadku, toto všetko sedí. Otázka je, že prečo by nemali mať deti na Slovensku takýto benefit v školách? Prečo by nemali mať dotované obedy?“

Marián Viskupič:

„Vráťme sa o kúsok dozadu. Viete, oni hovoria, SaS-ka bola proti tomu. SaS-ka vtedy našla riešenie, tie obedy zadarmo, budem aj ja to slovo používať, aj keď nie sú zadarmo…“

Branislav Závodský:

„Môžete pokojne používať slovo dotované obedy, ak vám to nejde takto.“

Marián Viskupič:

„Áno, napríklad, presne tak. Každopádne v tej dobe vlastne ony boli nahradené, aj dnes deti v hmotnej núdzi, tie teda, ktoré potrebujú, ich rodičia nepracujú, nemajú tie peniaze, majú obedy zadarmo. Čiže to stále sedí, majú dotované obedy, a zároveň pre všetkých ostatných boli zrušené výmenou za to pôvodné zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Čiže vlastne to sa nebavme, že boli proste zrušené. Ony boli nahradené iným riešením, ktoré vlastne všetky tie peniaze, ktoré boli dovtedy dávané na obedy dotované…“

Branislav Závodský:

„Áno, tomuto úplne, s týmto úplne súhlasím, opäť, pán poslanec, prepáčte, zastavím vás, aj s týmto súhlasím, samozrejme, môžeme rátať tie pomery výdavkov a príjmov štátu, výdavkov na konkrétne sociálne programy, atď., atď., a môžeme to teda porovnávať s tým, aké má štát príjmy, ale ja sa nepýtam vôbec na toto, že či to porovnávame s tým, či majú ešte niečo navyše, samozrejme, vy môžete tým argumentovať, ja sa pýtam ale iba na tú jednu vec, že tento benefit sám o sebe, taký, aký je, že prečo by nemali mať naše deti na školách, nech sú akékoľvek, a premeníme to bez toho, že by sme to porovnávali s inými výdavkami, ktoré dostali, povedzme, navyše, by sme to mohli premeniť na to, že by bola nejaká kultúra stravovania všetkých tých detí, príjem nejakých živín a všetkého tohto. Čiže, zúžme to len na tú otázku, prečo by nemali slovenské deti mať takýto benefit, že budú mať všetky na školách dotované obedy?“

Marián Viskupič:

„No, a ja sa spýtam opäť protiotázkou, že vnímame, že nám vlaky zadarmo zlepšili kultúru cestovania? Nezlepšili. A to je to isté aj s obedmi zadarmo. Proste ľudia necítia hodnotu, zároveň to ale náklad je, preto tie jedálne, školy a vôbec teda obce robia všetko pre to, aby teda to bolo čo najlacnejšie, a potom proste aj tie deti to jednoducho, rezultuje to vlastne, áno, vo väčšie množstvo obedov, lebo teda, keď je to zadarmo, tak samozrejme, rodič mávne rukou, a povie, aj keď to nezješ, choď tam, proste odnes to. Čiže rezultuje to nižšiu kvalitu, lebo proste nie je ako vyhodnotená. Rezultuje to väčšie množstvo akoby aj odpadu, a už vôbec to neprispieva, o čo by nám malo všetkým ísť najviac, ku kvalite stravovania, aby tie deti mali skutočne to jedlo aj na nutrične, ale aj na takej tej zdravej úrovni.“

Branislav Závodský:

„Na druhej strane to tiež potvrdiť, sa objavili informácie o tom, že napriek tomu, že tie obedy predtým, keď boli dotované, neznamenali úplne to, že všetky deti mali na ten obed aj v skutočnosti teplú stravu. No, dobre, čiže, keď k tomu dôjde, strana SaS takéto nepodporí tým pádom celý ten balík ministra Krajniaka, hej?“

Marián Viskupič:

„Takto, my sme konzistentní v tom, že jednoducho tie obedy zadarmo nepovažujeme za správne riešenie, to nepodporíme. Ale zároveň ten zákon, ten pôvodný zákon je dobrý a boli aj naše pripomienky akceptované, ale hlavne je to, čo vždy hovoríme, proste prináša adresnosť, cielenosť, takže ten zákon ako celok podporíme.“

Branislav Závodský:

„No dobre, tak vidíte aj vašimi hlasmi to prejde, rozumiem, ale, samozrejme, rozumiem, čo hovoríte. Môžeme…“

Marián Viskupič:

„Môžem, pán…?“

Branislav Závodský:

„Jednou vetou, nech sa páči, dokončite, a ja mám ešte dve stručne otázka.“

Marián Viskupič:

„Ja som sa chcel, ak by som mohol, ešte vyjadriť vlastne k tým nedeľným zákazom.“

Branislav Závodský:

„No, tak vidíte, tak… nakúkate mi do scenára, pán poslanec Viskupič, teda, viete čo…“

Marián Viskupič:

„Ospravedlňujem sa.“

Branislav Závodský:

„Nie, nič sa nedeje. Poďme vážne, tá prvá vec, aspoň nás teraz informujte, že ako to dopadlo to hlasovanie z prvého čítania, s tým,, novelou Zákonníka práce, o zákaze nedeľného predaja?“

Marián Viskupič:

„Hlasovanie ešte nedopadlo nijak…“

Branislav Závodský:

„Aha.“

Marián Viskupič:

„… pretože v tomto momente je plánované na štvrtok o 17.00. Takže vlastne…“

Branislav Závodský:

„Aha.“

Marián Viskupič:

„… rozprava je ukončená, hlasujeme vo štvrtok.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. No a teraz to vaše vysvetlenie. SaS je opäť zásadne proti takémuto kroku. Prosím, stručne, vysvetlite.“

Marián Viskupič:

„Presne tak. V spoločnosti má mať zásadný význam sloboda. V tomto momente sloboda rozhodovania. Prečo? Lebo slobodná spoločnosť vždy funguje lepšie, či už po ekonomickej stránke, alebo aj po ľudskej stránke. No a dnes máme stav, pozrime sa z pohľadu spotrebiteľa. Kto chce ísť nakupovať v nedeľu, môže. Kto nechce ísť nakupovať z akýchkoľvek religióznych alebo akýchkoľvek iných dôvodov, nemusí. Pozrime sa z pohľadu zamestnanca. Len opravím, že iba 16,1 percenta pracovníkov pracuje v nedeľu, európsky priemer je 14,3, takže to číslo 20,1, ktorým operovali kolegovia, je staré a neplatné. No ale dobre. Zamestnanec má tiež dnes možnosť, že ak cez víkend pracovať chce, má tú možnosť, ale ak nechce, tak buď si nájde prácu, kde sa v nedeľu nepracuje, alebo teda obchod, ktorý nie je v nedeľu otvorený, aj to je možnosť. Čiže aj tu je sloboda. A aj z pohľadu obchodníka, toho podnikateľa v maloobchode zasa, ak chce mať otvorené v nedeľu, môže, ak nechce, nič mu nebráni, aby zavrel. Ak urobíme nedeľný zákaz, všetkým týmto skupinám zásadne obmedzíme ich slobodu rozhodovania. Podnikateľovi znížime, vlastne mu zakážeme jeden deň podnikať, tomu, kto chcel pracovať, zakážeme privyrobiť si. Veď on to možno potreboval skutočne kvôli deťom, kvôli rodine, kvôli sebe, kvôli vzdelaniu, ak to bol študent na brigáde. Jednoducho ten zákaz vlastne nikomu nič neprinesie, ale zoberie zasa ďalší kúsok, krajec slobody v spoločnosti, a takto sa postupne potom spoločnosť stáva stále viac akoby totalitnejšou, regulovanou, a už sme tu raz mali regulovanú spoločnosť, ktorá vo finále skončila na to, že bola tak ekonomicky neefektívna, že proste jednoducho padla, hej.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. Čiže neexistuje podpora SaS tomuto, práve naopak.“

Marián Viskupič:

„Toto v žiadnom prípade.“

Branislav Závodský:

„Rozumiem. Rozumiem…“

Marián Viskupič:

„My sme za slobodu, nie za zákaz.“

Branislav Závodský:

„Posledná otázka, pán poslanec Viskupič, len veľmi stručne. V podobe cashu z čias Bašternákových daňových podvodov sme mali limit, firmy nesmeli na Slovensku platiť hotovosťou viac než 5-tisíc eur, fyzické osoby nad 15. Tento limit sa pre pandémiu zrušil, vtedy boli argumenty teda, že by to bolo náročné, a že teda ľudia potrebujú mať pri sebe nejakú hotovosť. On sa mal minulý týždeň z iniciatívy vlády, myslím, ten limit opäť obnoviť, ale opozícia aj s poslancami Sme rodina a OĽaNO sa postavila proti tomu, až to akoby vo vzduchu znie, že máme, akoby tam bolo nejaké právo na hotovosť. Ako to vnímate vy? A prečo je to riziko tak, ako napríklad o tom hovorí Finančná správa, ministerstvo financií alebo Národná banka.“

Marián Viskupič:

„Najprv poviem, ako to vlastne presne je…“

Branislav Závodský:

„Veľmi stručne.“

Marián Viskupič:

„Od roku 2013 máme vlastne zákon o zamedzení hotovosti, ktorý teda obmedzoval vlastne tú maximálnu sumu, ktorá sa dá platiť v hotovosti, či už pre bežných ľudí, alebo teda pre firmy. A vlastne on bol naviazaný, že ak je mimoriadna situácia, ten zákon sa pozastavuje.“

Branislav Závodský:

„Áno, áno.“

Marián Viskupič:

„Čiže teraz sa vlastne táto väzba chcela zrušiť, a tým pádom obnoviť platnosť zákona, čo teda, bohužiaľ, neprešlo. No, náš pohľad je ten, že samozrejme takéto právo na hotovosť je jasné, a treba ho zachovať, ale o tom nikto nehovorí, že by sa malo zrušiť.“

Branislav Závodský:

„No, nejde o to, že nemôžete v potravinách zaplatiť, hej, dvadsaťeurovkou alebo niečím.“

Marián Viskupič:

„Presne. Toto, o tomto vôbec tá debata nie je. To sa zasa posunulo niekam inam. Debata je o tom, že áno, v aktuálnej dobe cashu Igora Matoviča, lebo to trvá už tisíc dní, vlastne toto spôsobuje, že podvodníci, mafiánske skupiny, všetkým týmto vlastne sa ďaleko ľahšie vlastne robia ich prevody hotovosti a ďaleko viacej vlastne potom dochádza či už k praniu špinavých peňazí, alebo jednoducho zatajovaniu príjmov, a preto aj Finančná správa vlastne proti tomu protestuje. Čiže ono to obmedzenie má svoj význam. Aby teda prevody napríklad pre firmu vyššie ako 5-tisíc euro boli realizované bezhotovostne a pre fyzického občana ako 15-tisíc. Čo sme aj my ale chceli, je…“

Branislav Závodský:

„Posledná veta.“

Marián Viskupič:

„Samozrejme. Ten zákon je potrebný, ale aj my sme v druhom čítaní chceli tie limity zvýšiť, lebo ony vznikli v roku 2013 a samozrejme roky plynúce inflácie, čiže zmysel dalo a zmysluplné je tie limity zvýšiť, aby to vlastne krylo nejakú dnešnú realitu, ale zároveň ten zákon je potrebný, pretože jednoducho robí to problém v podsvetí a v daňových podvodoch.“

Branislav Závodský:

„Áno, mali sme tu prípady, ako bývalý funkcionári orgánov činných v trestnom konaní chodili s hotovosťou vo vreckách. Dobre. Veľmi pekne ďakujem. Marián Viskupič, poslanec klubu SaS. Príjemný deň ešte želám a ďakujem za vstup do dnešnej debaty.“

Marián Viskupič:

„Ďakujem pekne. Príjemný deň aj vám a poslucháčom. Dovidenia.“

Branislav Závodský:

„Dovidenia, dopočutia. No, Michal, spolu sme stále v štúdiu s Michalom Páleníkom, expertom Inštitútu zamestnanosti. Michal, krátka reakcia na ten protipól, teda to úplné odmietnutie obedov zadarmo, aj nedeľného predaja z pohľadu liberálnej SaS.“

Michal Páleník:

„Tak pre základné školy, pre škôlky by malo platiť, že všetky základné školy sú rovnaké a rovnako dobré. Ak nejaká základná škola je zlá, horšia, má tam prísť Inšpektorát práce a pomôcť tej škole, aby sa zlepšila, aby naozaj bolo jedno, do ktorej základnej školy dieťa chodí.“

Branislav Závodský:

„Presne tak. Naša ústava to garantuje tým deťom, i keď vymožiteľnosť je teda…“

Michal Páleník:

„To sa podľa mňa týka aj jedální, že všetky tie jedálne by mali byť rovnako dobré, a ak nie sú, tak má tam prísť inšpekcia a zabezpečiť, aby boli dobré tie jedálne. Myslím, že boli aj nejaké školenia pre kuchárov, kuchárky zo školských jedální, aby robili nejaké… lepšie jedlá, nielen…“

Branislav Závodský:

„Jasné.“

Michal Páleník:

„… nielen tarhoňu.“

Branislav Závodský:

„Treba len doplniť, že z pohľadu zriaďovateľa školy, to je samozrejme štát, tie jedálne, to sú samosprávy, povedzme, ale škôlky zas tiež.“

Michal Páleník:

„Aj základné školy tiež, samospráva…“

Branislav Závodský:

„OK, OK.“

Michal Páleník:

„Má to samospráva pod sebou. Na nešťastie väčšina tých škôl má jednu školu jedna obec, iba mestá majú viacero škôl. Takže nemajú skúsenosti, nevedia prenášať skúsenosti z jednej školy do druhej vo väčšine prípadov. Takže určite tam musí byť nejaké prepájanie skúseností medzi rôznymi základnými školami rôznych zriaďovateľov tak, aby tieto…“

Branislav Závodský:

„Rozumiem.“

Michal Páleník:

„… tie dobré veci sa preniesli.“

Branislav Závodský:

„Na záver, i keď máme dve minútky na to, ale aspoň taký nejaký váš základný pohľad na to, expertíza medzi opatreniami, ktoré sa chystajú a schyľujú, poslanci sa dívajú aj na našich penzistov, seniorov, ako im pomôcť s dôchodkami. Je fakt, že to zvýšenie dôchodku od prvého o 11 celá neviem koľko percenta, nepokrýva skutočnú infláciu, to znamená, že tí ľudia strádajú. No a teraz sa hovorí o tom, že teda ako to vyriešiť, aby aj dokázal štát efektívne reagovať na tie ceny služieb a tovarov, teda infláciu, ale zároveň aj aby to nebolo nejaké prepísknuté, aby neboli nadhodnotené, povedzme, tie koeficienty, u ktorých sa potom tie penzie dôchodcom rátajú. Ako vidíte tie možnosti? Minister Krajniak spomenul dokonca zvyšovanie o pevnú sumu, napríklad 45 eur. Hlas zasa hovorí o dôchodcovskej inflácii na úrovni 17 percent, povedzme, navrhuje iné veci. Tak aké sú tu možnosti? Veľmi stručne na záver.“

Michal Páleník:

„Tak tá otázka je, ako valorizovať, lebo naozaj tá valorizácia…“

Branislav Závodský:

„Áno.“

Michal Páleník:

„… 11 percent je, myslím, vyššia, ako bola pre platy učiteľov, takže tie sú valorizované dobre, minimálna mzda tiež nejak nenarástla v stálych cenách, takže…“

Branislav Závodský:

„Čiže oproti nim je to celkom dobré, hej?“

Michal Páleník:

„Oproti… dôchodcovia si výrazne prilepšili, majú 13., 14., teraz, tuším, 15. dôchodok, takže, ale skôr by sme mali mať, že rozumné vzorce na dôchodky, nedávať naozaj 13., 14., 15., rodičovský dôchodok, a ďalšie…“

Branislav Závodský:

„Áno, ešte rodičovský dôchodok, niekedy v septembri sa bude vlastne vyplácať spätne za celé to obdobie.“

Michal Páleník:

„To tam popribúda, ale čo by sme mali ako spoločnosť robiť minimálne v čase tej vysokej inflácie, je valorizovať veci častejšie, nie raz za rok podľa inflácie spred dvoch rokov, ale valorizovať raz za štvrťrok. Máme informačné systémy za miliardu eur…“

Branislav Závodský:

„Išlo by to, hej?“

Michal Páleník:

„Išlo by to…“

Branislav Závodský:

„A sú také aj príklady, povedzme, v zahraničí, že takto aktuálne reagujú na krízy, že nebudú čakať rok, lebo naozaj tá inflácia môže medzitým trikrát vyletieť a päťkrát spadnúť, ale idú po kvartáloch…

Michal Páleník:

„Sú, každá krajina ako čo valorizuje raz za rok, za polroka, alebo aj častejšie, naozaj dalo by sa to raz za tri mesiace všetko valorizovať, tým pádom, aj keď by inflácia už konečne začala klesať, nestalo by sa to, že zrazu vyskočia niečo o 15 percent…“

Branislav Závodský:

„Zrazu dôchodky, presne tak.“

Michal Páleník:

„… dva roky dozadu, bolo 15 percent, čo by malo inflačné tlaky. Zároveň treba povedať, že dávky v hmotnej núdzi rastú menej ako inflácia, alebo tak sú nastavené vzorce, že rastú ešte menej ako inflácia, poklesli vlastne za posledných 10 rokov v stálych cenách. Určite by sme mali podporovať verejnú dopravu, lebo minimálne obce, ktoré ju dotujú, klesá im rozpočet vzhľadom na daňový bonus a podobné…“

Branislav Závodský:

„Rozumiem.“

Michal Páleník:

„… štátna podpora verejnej dopravy, verejnej dopravy absentuje a tie peniaze na to sú, máme tu programovacie obdobie 2021 – 2027, tretinu máme za sebou, čerpanie je nula. Takže kebyže z toho začneme trošku čerpať, tak tie peniaze by sa našli.“

Branislav Závodský:

„No, tak som zvedavý, potom, porovnanie verzus realita, aké návrhy budú prichádzať, či budú, povedzme, takto smerované priamo na tie oblasti, ktoré môžu pomôcť, alebo naopak, budú ešte viac vytvárať a zacyklovať tú špirálu, ktorá vzniká vlastne z tých vysokých cien. No, môžeme o tom zasa rozprávať, Michal, ak budete súhlasiť.“

Michal Páleník:

„Môžeme. V škole tiež sa snažíme o týchto témach rozprávať.“

Branislav Závodský:

„Výborne, výborne. Tak sa teším na našu ďalšiu debatu. Michal Páleník, expert Inštitútu zamestnanosti. Rozprávali sme sa aj s poslancami Národne rady, jednak za hnutie Sme rodina Petrou Krištúfkovou a za klub SaS, za stranu SaS Mariánom Viskupičom. Ešte raz, Michal, všetko dobré. Ďakujem veľmi pekne.“

Michal Páleník:

„Pekný deň prajem.“

Branislav Závodský:

„Dovidenia.“

Zdroj: [07.02.2023; Rádio Expres; Braňo Závodský Naživo; 12:10; R / Branislav Závodský]

FOTO_zdroj: Rádio EXPRES