K piatim základným druhom potravín, na ktoré už štvrtý rok platí znížená 10-percentná sadzba DPH, parlament tento týždeň odklepol ďalšie potraviny s rovnako zníženou daňou z pridanej hodnoty. Ide o tzv. zdravé potraviny, ako sú mliečne výrobky, ovocie a zelenina dopestovateľné na Slovensku, ako aj ovocné a zeleninové šťavy, med a rožky. Na tieto produkty sa bude uplatňovať nie 20-percentná, ale nižšia 10-percentná DPH, a to od prvého januára 2020.

Počnúc budúcim rokom by teda nákupy kľúčových potravín mali ľuďom zlacnieť. Pri niektorých len o cent, čo by mohlo znížiť cenu najpredávanejšieho rožka na sedem centov. Kyslomliečne výrobky zlacnejú od 3 do 8 centov, už rok drahé zemiaky by mohli klesnúť aj o 10 centov a med, ktorého konzumácia sa na Slovensku v priebehu posledného desaťročia zvýšila o celý kilogram ročne na obyvateľa na zhruba 1,5 kg, by mohol zlacnieť o 50 až 60 centov. Hoci sa zdá, že pri niektorých produktoch ide iba o párcentové zníženie cien, najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a ľudí žijúcich len z dôchodkov má zlacnenie význam. Myslí si to Stanislav Voskár, predseda Slovenského mliekárskeho zväzu. Potraviny totiž stále tvoria na Slovensku významnú položku z celkových životných nákladov. Tá je stále vyššia ako napríklad v susednom Rakúsku či Nemecku, kde za potraviny a nápoje ľudia míňajú niečo medzi 9 až 11 percentami zo svojich príjmov. Na Slovensku je to dvojnásobne viac. Zníženie DPH na základné potraviny presadila v roku 2015 jednofarebná vláda Smeru, súbor zdravých potravín s 10-percentnou sadzbou DPH sa stal teraz v trojkoalícii agendou SNS. Jej schválenie v parlamente uvítali aj vždy pragmatickí obchodníci s potravinami. „Dlhodobo sme sa usilovali, aby sa DPH na potraviny dostala na nižšiu úroveň, prinajmenšom na úroveň, ktorú uplatňujú okolité krajiny," reagoval na zníženú 10-percentnú sadzbu DPH prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Po dvoch úpravách DPH má teraz Slovensko nižšiu sadzbu ako susedné Česko (15-percent na základné potraviny) a Maďarsko (18 percent) a dotiahlo sa na úroveň Rakúska, ktoré uplatňuje na základné potraviny 10 percent. Len Poľsko má jedlo ešte lacnejšie, ked’ho zaťažuje sadzbou päť percent.

Cena a efekt nižšej sadzby

Obchodníci aj výrobcovia potravín by najradšej mali 10-percentnú sadzbu na všetky potraviny, ale štátny rozpočet, ktorý čelí náporu rôznych balíčkov, má tiež len isté medze. To je dôvod, prečo sa predsedovi SNS Andrejovi Dankovi podarilo presadiť len súbor tzv. zdravých potravín. Štátnu pokladnicu vyjde opatrenie na 65 miliónov eur ročne. Na porovnanie, pätica základných potravín pripravila štátny rozpočet ročne o 80 miliónov eur. Z hľadiska zdravej výživy zrejme možno akceptovať, že nižšia sadzba dane sa nebude vzťahovať na alkoholické nápoje, čokoládové aj nečokoládové cukrovinky, cukrárenské výrobky, výživové doplnky, aditíva a arómy. Už aj vzhľadom na rastúci problém s obezitou a so snahou primať obyvateľstvo stravovať sa zdravšie je tento prístup súčasnej reprezentácie štátu akceptovateľný. Kľúčovým cieľom nižšej sadzby DPH na zdravé potraviny bolo ich sprístupnenie všetkým vrstvám obyvateľstva. „Myslím si, že každý z obchodníkov zareaguje, ako sa od neho očakáva, teda že upraví cenu potravín, ktorých sa to týka, o zníženú sadzbu DPH," povedal pre Pravdu Martin Katriak. Jedným dychom však dodal, že je otázkou, dokedy efekt zo zníženia sadzby DPH vytrvá. Zníženie DPH na potraviny uplatnené v roku 2016 malo hneď v januári pozitívny efekt na zníženie cien potravín. Cena pätice kľúčových produktov - čerstvého chleba, mlieka, masla, bravčového a hydinového mäsa - klesla v priebehu januára oproti decembru 2015 o 8,53 percenta a oproti lanskému novembru o 12,27 percenta. Ukázal to v Pravde publikovaný vtedajší monitoring rezortu pôdohospodárstva, ktorý analyzoval ceny v 10 rozhodujúcich obchodných reťazcoch. V ďalších mesiacoch sa však efekt z nižšej sadzby DPH začal vytrácať. „Žijeme vo veľmi turbulentnom období, keď sú v dôsledku úrod i neúrod rozkolísané ceny základných poľnohospodárskych surovín, dražejú energie. Preto postupne efekt zníženia cien, ktorý nižšia sadzba DPH prinesie, môže vyprchávať," znela úvaha prezidenta Zväzu obchodu SR Martina Katriaka.

Pomalšie zdražovanie

Nižšiu sadzbu DPH uvítali aj potravinári. „Akékoľvek cenové zvýhodnenie povzbudzuje spotrebu, a tá pri mliečnych výrobkoch stále nedosahuje odporúčané výživové dávky," povedal Stanislav Voskár. Zároveň však pripomenul, že v roku 2016 došlo najprv k mimoriadnemu poklesu cien mlieka v dôsledku mliečnej krízy a vzápätí v roku 2017 k extrémnemu rastu cien masla. Nezabránila tomu, samozrejme, ani nižšia sadzba DPH. Podľa Evy Sádovskej, analyticky WOOD & Company, dôsledok zníženej sadzby DPH na vývoj cien potravín bude závisieť aj od výsledného podielu zdravých potravín na celkovom spotrebnom koši potravín. Inak povedané, efekt opatrenia nemusí byť podľa Sádovskej úplne viditeľný. Iné faktory pôsobiace na rast cien potravín môžu byť totiž v tom čase dominantnejšie, a tak by v konečnom dôsledku mohlo prísť „iba" k pomalšiemu zdražovaniu potravín po zavedení opatrenia do praxe.

Ceny potravín, ako pripomenula Sádovská, sú vo všeobecnosti ovplyvňované viacerými faktormi, medzi inými napríklad aktuálne aj príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotným rastom minimálnej mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín a nealkoholických nápojov však ovplyvňuje aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít na svetových trhoch.

Zdroj: [20.09.2019; Pravda; Ekonomika; s. 8; Jozef Sedlák]