Firmy sa obávajú, že by ľudia z odvetví, kde je najnižšia minimálne mzda, odchádzali.

Z minimálneho platu dnes žijú približne štyri percentá Slovákov. Každoročné rokovanie medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi o hranici minimálnej mzdy označil premiér Peter Pellegrini ako náročný boj s nejasným výsledkom. Nárast „minimálky“ v posledných rokoch obhajovala vláda najmä ako snahu o priblíženie sa k sume, ktorá by predstavovala 60 percent priemernej slovenskej mzdy.

To by sa po novom malo zmeniť. Minister práce Ján Richter totiž hovorí o rôznych hraniciach najnižšieho platu, ktoré by záviseli od jednotlivých odvetví. „Odvetvová mzda zohľadňuje objektívne rozdiely, ktoré z hľadiska ceny práce v jednotlivých odvetviach sú,“ tvrdil šéf rezortu práce po sneme Republikovej únie zamestnávateľov.

Delila by sa podľa sektorov

Zamestnávateľom sa podobné delenie minimálnej mzdy nepozdáva. Podľa nich by to skomplikovalo podnikanie. Konateľ veľkoobchodnej firmy Kon-Rad Pavol Konštiak upozorňuje, že ľudia by z odvetví, kde je najnižšia minimálne mzda, odchádzali. „Potravinárstvo a gastronómia by doplatili napríklad na automobilový priemysel, kde by bola minimálna mzda vyššia,“ upozorňuje pre HN Konštiak. Podľa neho by sa vláda skôr mala zamýšľať nad tým, či musí zamestnávateľom určovať to, aký najnižší plat môžu zamestnancovi dať.

Odvetvová minimálna mzda však neoslovila ani jedného z najväčších zamestnávateľov na Slovensku, spoločnosť Volkswagen. Rovnaký názor má aj celá Asociácia priemyselných zväzov. „Systém by mohol spôsobiť výrazné rozdiely medzi jednotlivými firmami,“ reagovala hovorkyňa asociácie Silvia Šeptáková s tým, že niektoré firmy sa nezameriavajú na jedno odvetvie.

Odborári sú o takejto forme minimálnej mzdy ochotní rokovať. Podľa nich by však mala byť stanovená aj celonárodná minimálna mzda, ktorá by zabezpečovala výšku platu aj v odvetviach s nižšou ekonomickou silou. „V takom prípade by sme potrebovali garanciu čo najväčšieho pokrytia kolektívnymi zmluvami,“ tvrdí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Takýto systém funguje v susednom Rakúsku.

Delenie na regióny minister odmieta

Asociácia priemyselných zväzov volá po regionálnom delení minimálnej mzdy, ktorá by odrážala kúpyschopnosť v jednotlivých krajoch. „Odmietam rozmýšľanie o regionálnej minimálnej mzde,“ odkázal im však Richter. Firmy však už dlho volajú po automate, ktorý by každoročne zvyšoval hranicu najnižšieho platu. Na zmeny by sa tak mohli však pripraviť. Premiér priznal, že v hre je aj možnosť zvyšovať minimálku tak, aby vždy predstavovala 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. „Potrebujeme vedieť argumenty, prečo je tých 60 percent magická hranica, ktorú keď každoročne dosiahneme, tak budeme spokojní,“ myslí si však prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.

Upozornil tiež, že nedávno boli prijaté tri sociálne balíčky, ktoré podnikateľov zaťažujú. Keďže boli podľa Kiraľvargu prijaté narýchlo, počas roka by sa nemohli na ne pripraviť. No kritiku z úst zamestnávateľov chápe aj Pellegrini. Na sneme im preto prisľúbil zmenu, podľa ktorej by zákony, ktoré zasahujú najmä podnikateľov, vstúpili do platnosti jeden deň v roku.