Niet dňa, počas ktorého by sme sa nestretli s vajíčkom ako sočasťou potravy na rôzne variácie. Vedeckí pracovníci v čase koronavirusovej pandémie odporúčali konzumáciu slepačích vajec ako jednu z možných prevencii proti niektorým ochoreniam a ako prostriedok na zvyšovanie Imunity.

Pokiaľ sa však vajce vydá na vandrovku, aby sa dostalo na náš stôl, musia sa snažiť okrem nosnic aj tí, ktorí sa o ne starajú. A zároveň riešiť mnohé problémy.

Sebestačnosť v produkcii konzumných vajec sa na Slovensku dlhodobo pohybuje v rozmedzí 90 - 100 %, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých živočíšnych komodít. V roku 2019 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 97,5 %. Vlani slovenskí hydinári podľa Štatistického úradu SR vyprodukovali 1,192 miliardy kusov konzumných vajec, čo predstavuje nárast o 6,9 % oproti roku 2018 - o 76,4 milióna kusov. Počet sliepok k 31. 12. 2019 medziročne poklesol o 605 tisíc ks na hodnotu 5,537 miliónov ks. Priemerná znáška na jednu sliepku sa medziročne znížila z 203,8 ks na 200,7 ks.

Zastúpenie slovenských potravín

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uskutočnila v dňoch od 11.11. 2019 do 17.11.2019 prieskum zastúpenia agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku, na pultoch obchodných reťazcov na území SR, vrátane vajec. Cieľom prieskumu bolo zistiť percentuálne zastúpenie slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov (OR) pôsobiacich na území Slovenska - COOP Jednota, Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a Metro.

Prieskum vykonali vo všetkých krajoch na Slovensku na 45 predajných miestach a uskutočnil sa spočítaním tovarových položiek podľa krajiny pôvodu. Výsledok prieskumu potvrdil, že zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených v SR na pultoch obchodov na území Slovenska je na úrovni 40 %, pričom na tejto úrovni stagnuje zastúpenie slovenských potravín už od roku 2013. Prieskumom sa zistilo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je 67 % slovenských vajec. Medziročne prišlo k poklesu podielu slovenských vajec o 7%. O nič lepšia, alebo skôr horšia situácia je v stravovacích zariadeniach všetkých typov.

Producenti vajec

Slovenskí producenti vajec sú už niekoľko mesiacov vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Tie bez zmapovania reálnych možností dodávok podstielkových vajec, prípadne vajec z iných chovov už teraz vyhlasujú, že sa zbavia vajec z klietkových chovov.

Takmer 80 percent z celkovej produkcie vajec na Slovensku však pochádza z obohateného klietkového chovu. Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) a veľkoproducenti vajec si uvedomujú, že proces odmietania vajec z klietkových chovov v zahraničných obchodných reťazcoch je nezvratný. Tu treba zdôrazniť, že nemá žiadne logické opodstatnenie a jeho zdôvodňovanie ochranou nosnic je len zámienka. Kvalita a zloženie vajec nezávisí od spôsobu chovu nosnic, ale iba od zloženia krmiva, ktoré nosnica konzumuje. Vedecké výskumy preukázali, že z hľadiska úžitkovosti, ale aj z pohľadu znečistenia škrupiny vajec je najvhodnejší a pre spotrebiteľa najbezpečnejší systém chovu nosnic v obohatených klietkach. ÚHS sa zaväzuje uskutočniť do roku 2030 rekonštrukciu klietkových chovov nosnic na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosnic, avšak bez finančnej pomoci nebude možná úplná rekonštrukcia klietkových chovov nosnic na Slovensku a výsledkom bude zníženie sebestačnosti v produkcii vajec Slovenska a zaplavenie nášho trhu dovážanými.

Nepoškvrnená povesť

Napriek tomu, že Slovensko je v produkcii konzumných slepačích vajec sebestačné, najmä v niektorých zahraničných obchodných reťazcoch, ale aj v menších predajniach po celej krajine nájdeme vajcia z rôznych krajín. Pritom ide často z toľko odmietaných klietkových chovov z Poľska, Česka, Francúzska, Španielska, Lotyšska, a to nie je kompletný výpočet.

Slovenské vajcia

Pritom Únia hydinárov Slovenska už niekoľko rokov upozorňuje na neustále sa objavujúce aféry so zahraničnými, predovšetkým poľskými potravinami, vrátane vajec. V prípade vajec boli v posledných 10 rokoch zaznamenané viaceré škandály: poľské vajcia s obsahom salmonely, plesní, karcinogénnych látok a v posledných rokoch s vysokým obsahom zakázaných dioxínov a fipronilu.

Chovy nosnic na Slovensku sú pod neustálou kontrolou veterinárnych lekárov a v posledných rokoch neboli zaznamenané žiadne škandály so slovenskými vajíčkami. Preto je dôležité, aby spotrebiteľ kontroloval krajinu pôvodu vajec a nakupoval iba slovenské vajcia, ktoré sú bez škandálov, pod neustálou kontrolou, čerstvé, zdravé, kvalitné a najmä bezpečné.

Pôvod vajec zistí spotrebiteľ iba podľa pečiatky na škrupine vajec, ktorá musí obsahovať označenie SK. Keďže sa k nám veľa vajec dováža, domácim producentom hrozia prebytky, ktoré budú musieť vyvážať do zahraničia za polovičnú cenu na sušenie. Vajcia sú na náš trh dovážané za nízku cenu, ktorá často súvisí aj so skutočnosťou, že sú predávané tesne pred koncom doby spotreby, ktorá je pri vajciach 28 dní od dátumu znesenia. Atak pre spotrebiteľa, ktorý pristúpi na túto vajíčkovú ruletu a kupuje podľa ceny, to neznamená automaticky jeho výhru.

(ľu) FOTO - ARCHÍV

Foto:

Vedecké výskumy preukázali, že z hľadiska úžitkovosti, ale aj z pohľadu znečistenia škrupiny vajec je najvhodnejší a pre spotrebiteľa najbezpečnejší systém chovu nosnic v obohatených klietkach.

ÚHS sa zaväzuje uskutočniť rekonštrukciu klietkových chovov nosnic na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosnic do roku 2030.

Produkcia konzumných vajec [tis. ks]

Sebestačnosť SR v produkcii vajec [%]

Zdroj: [03.06.2020; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 10; ľu]