Štrnásteho októbra nadobudla účinnosť novela zákona o odpadoch, podľa ktorej by mali organizácie zodpovednosti výrobcov platiť zberovým spoločnostiam za triedený zber tzv. ekonomicky oprávnené výdavky. Jej cieľom je vybrať viac peňazí na triedený zber, ktorý je podľa zberových spoločností podfinancovaný. V rámci schvaľovania novely v parlamente však došlo k právnej nezrovnalosti pri prijímaní pozmeňovancieho návrhu skupiny poslancov , ktorého cieľom bolo zmeniť v zákone pevné sadzby za triedený zber na ekonomicky oprávnené výdavky. Ministerstvo životného prostredia SR tak naďalej trvá na stanovení pevných sadzieb vo vyhláške, s odvolaním sa na splnomocňovacie ustanovenie.

 

V rámci diskusie, ktorá sa rozprúdila, minister životného prostredia aj s ďalšími zástupcami rezortu viackrát verejne deklarovali, že poplatky za triedený zber budú stanovené na základe dôsledného posúdenia a širokej odbornej diskusie všetkých dotknutých strán. Pán minister sa zaručil, že žiadny poplatok sa nezvýši neodôvodnene, aby výrobcovia platili len skutočne preukázané náklady za triedený zber v obci.

 

Ministerstvo životného prostredia SR 26.10. zverejnilo návrh vyhlášky so sadzbami na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov. Nikde v materiáli pritom nie je uvedené, na základe akých podkladov ministerstvo stanovilo práve danú výšku sadzieb.

 

„Ministerstvo životného prostredia s cieľom vyriešiť problém s odpadmi z obalov ide v zásade zlikvidovať výrobu potravín na Slovensku. Napríklad, výroba mlieka bola a je pre mliekarov už teraz stratová. Pokiaľ sa niekoľkonásobne zvýšia recyklačné poplatky za obaly, výroba mlieka dostane mliekarov do ešte väčšej straty. A to uvádzam len jeden z mnohých príkladov. Pýtame sa preto Vlády Slovenskej republiky, či v tejto mimoriadne vypätej dobe pre všetkých obyvateľov a podnikateľov chce zvyšovať ceny potravín a tým znižovať životnú úroveň obyvateľov. Pretože aktivity MŽP sú z pohľadu záväzku zvyšovať potravinovú sebestačnosť obsiahnutého v Programovom vyhlásení Vlády SR doslova hazardom,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

 

Výrobcovia a obchodníci platia za triedený zber odpadov z ich obalov desiatky miliónov eur, pričom ani nevedia, ako sú ich platby konkrétne použité. V roku 2018 bolo vynaložených na triedený zber 44 miliónov EUR. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný. Avšak nakoľko nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Pôvodcovia obalov sú si plne vedomí svojej zodpovednosti za odpad, volajú však po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu voči tým podnikateľom, ktorí nie sú do systému triedeného zberu zapojení. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov - bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia. Ministerstvo životného prostredia si neplní svoju kontrolnú úlohu a tak toleruje free-riderov, ktorí do systému neplatia a ktorých počet sa môže takýmto postupom ministerstva ešte zvýšiť.

 

Prezidentka SR podpísala novelu zákona o odpadoch so stanoviskom, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov“. Taktiež uviedla, že „systém triedeného zberu komunálneho odpadu dlhodobo vykazuje systémové nedostatky, ktoré bránia dosiahnutiu takého stabilného prostredia, ktoré by účinne zabezpečilo práve uvedený spoločný záujem a zabránilo nekalým a netransparentným praktikám“. MŽP pod vedením ministra Budaja síce zvolalo dve formálne konzultácie, ale žiadna z predložených výhrad dotknutých výrobcov, či zástupcov obchodu, nebola pri príprave návrhu zohľadnená.

 

Envirorezort tak odignoroval stanovisko najvyššej ústavnej činiteľky SR a náklady na triedený zber stanovil na základe odporúčaní len jedného z aktérov systému triedeného zberu -  spoločností zabezpečujúcich zber odpadu. Podpísané organizácie sa zároveň obávajú, že presadením tejto vyhlášky sa vytvára v spoločnosti nebezpečný precedens štátnej regulácie trhového prostredia, ktorá popiera princípy hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku prinesie negatívne dôsledky aj pre konečného spotrebiteľa.

 

 

 

Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd

Potravinárska komora Slovenska

Slovenská aliancia moderného obchodu

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Slovenské združenie pre značkové výrobky

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Slovenský zväz spracovateľov mäsa

Únia potravinárov Slovenska

 

 

Jana Venhartová, riaditeľka PKS, venhartova@pks.sk, +421 903 468 149, +421 2 444 500 45