Pekári aj hydinári na Slovensku chcú pomoc od štátu

Cena pšenice siaha na sedemročný rekord, za stúpajúce ceny vajec môže aj vtáčia chrípka.

BRATISLAVA. Nákup potravín sa predraží, zákazníci si priplatia minimálne za pečivo a vajíčka. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov hovorí o možnom zdražovaní pečiva od marca, podľa jeho prepočtov o sedem až desať percent.

Zväz tvrdí, že pekárom chýba pomoc štátu, pričom musia znášať náklady súvisiace s protipandemickými opatreniami a do cenotvorby vstupujú aj vysoké ceny potravinárskej pšenice. „Ide doslova o prežitie slovenského pekárstva v krajine. Neostáva nám už nič iné, ako zvýšiť ceny výrobkov,“ urguje šéf zväzu pekárov Milan Lapšanský. Ťažké časy čakajú aj hydinárov, ktorí opakovane hovoria o nutnosti zvýšiť ceny vajíčok i mäsa. Aktuálne stojí balenie desiatich vajíčok 1,47 eura. „Medziročne ich cena vzrástla takmer o šesť percent,“ vyratúva ekonomická analytička FinGo.sk Lenka Buchláková s tým, že ceny aj v budúcnosti pôjdu mierne nahor. Tlačí na ne vtáčia chrípka, ktorá sa objavila vo viacerých európskych krajinách, najmä v Poľsku. Naopak, zvyšovanie cien môže aspoň čiastočne stlmiť akciové obdobie pred Veľkou nocou.

Chcú pomoc štátu, inak budú zdražovať

Podľa Lapšanského budú pekári musieť otvárať dodávateľské zmluvy s obchodnými reťazcami a žiadať o zvýšenie odbytových cien. Kľúčovú úlohu potom zohrajú obchodníci, od ktorých záleží, či odbytové ceny pekárov premietnu aj do konečnej ceny pre spotrebiteľov. Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak hovorí, že k rastu cien môže dôjsť v prípade, ak pekári objektívne preukážu rast nákladov, s ktorými obchodníci budú súhlasiť. Až potom sa zmenia cenovky na pultoch. Slovensko nie je jedinou krajinou, kde by sa cenovky pri chlebe a rožkoch upravovali. Český zväz pekárov taktiež avizoval možné zdražovanie, zdôvodnil to rastom cien oleja, cukru, múky a droždia. Rovnako ako slovenským pekárom, aj českým rástli náklady na dezinfekciu prevádzok, nákup rúšok a respirátorov či zabezpečovanie chýbajúcich pracovníkov do výroby. Na Slovensku rástli ceny pečiva aj v uplynulých mesiacoch, ale nie výrazne. V súčasnosti je napríklad cena chleba v medziročnom porovnaní vyššia o päť centov. Pekári vyzývajú ministerstvo pôdohospodárstva, aby im finančne pomohlo, inak zdražovanie pocítia spotrebitelia ešte výraznejšie. Ministerstvo oponuje, že cenotvorba nie je v jeho réžii. „Tvorba cien je vecou dodávateľsko–odberateľských vzťahov a ministerstvo do nej nemôže zasahovať.“ Čo sa týka finančnej pomoci, rezort pod vedením Jána Mičovského (OĽANO) plánuje v nasledujúcom období novú, takzvanú Covid výzvu. Zahŕňať by mala aj podporu pre potravinárske spracovateľské odvetvie vrátane pekárov. „Oni to ešte len plánujú. Kým výzvu vypíšu a vyhodnotia, peniaze dostaneme zrejme až koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka,“ upozorňuje Lapšanský. Vo vlaňajšej Covid výzve sa pritom na pekárov nemyslelo.

Kumulujú zásoby potravín

Okrem pandémie na zdražovanie pečiva tlačí najmä cena potravinárskej pšenice. Tá láme rekordy na európskych, ale aj amerických burzách. Z letných 180 dolárov na tonu sa začiatkom roka vyšplhala na 215 dolárov a momentálne je na úrovni 241 dolárov za tonu. Je to najvyššia cena od roku 2014. Jednotlivé krajiny v dôsledku pandémie kumulujú zásoby základných potravín, čo citeľne zvyšuje globálny dopyt po agroplodinách. „Súčasne často dochádza k ochranárskemu zákazu vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych surovín rovnako v dôsledku tvorby a zvyšovania zásob,“ dodáva ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Napríklad Turecko vlani v decembri zrušilo 45percentné clo na dovoz pšenice, a to v snahe doviezť jej viac a zmierniť tak tamojšiu vysokú infláciu pri potravinách. Aj Rusko, jeden z najväčších producentov pšenice na svete, sa obáva inflácie, a tak sa vláda snaží vyššími clami zamedziť jej vysokému exportu do zahraničia. Nedávno zvýšené clo sa od 1. marca ešte zdvojnásobí (na 50 eur za tonu).

Zdražuje aj doprava

Ceny komodít – nielen pšenice, ale aj kukurice, kávy, kakaa či sóje – rastú aj pre vyššie prepravné náklady. Ide o podobný problém ako pri nedostatku čipov pre technologický a automobilový priemysel. Zastavenie výroby počas pandémie a následné rozbehnutie fabrík spôsobilo „produkčnú zápchu“ u výrobcov polovodičov. Dodacie lehoty sa natiahli na niekoľko mesiacov, čo je stav, ktorý trvá doteraz. Vyšší dopyt spôsobuje preťaženie nakladacích kapacít v ázijských prístavoch, a preto rastú prepravné náklady. K nervozite na trhu s agrokomoditami sa pripája aj výhľad na tohtoročnú úrodu. Očakáva sa, že bude slabšia ako v uplynulých rokoch. Súvisí to s meteorologickým fenoménom La Niňa (opak fenoménu El Niňo). Zjednodušene, prináša chladnejšie počasie, na niektorých miestach spôsobuje extrémne suchá, inde zasa rozsiahle dažde. Jeho vplyv v posledných mesiacoch pocítili Brazília, Argentína i Austrália, ktoré patria medzi najväčších exportérov plodín, najmä sóje a pšenice. Napríklad Argentína pre sucho a chladné počasie očakáva najnižšiu úrodu pšenice za posledných päť rokov.

Vtáčia chrípka naprieč kontinentom

Ceny slepačích vajíčok a mäsa v posledných týždňoch ovplyvňuje nákaza vtáčej chrípky. Jednou z najpostihnutejších krajín v Európe je Poľsko. Strata nosníc sa už premietla do poklesu dodávok vajec, na ktoré sa spolieha aj Slovensko. Ázijské krajiny tiež evidujú početné ohniská vtáčej chrípky H5N8. Rusko oznámilo, že zaregistrovalo prvý prípad prenosu vtáčej chrípky na ľudí u siedmich pracovníkov hydinárne. Nedostatok vajec na trhu by mohol priemernú cenu balenia desiatich vajec podľa analytičky Lenky Buchlákovej v najbližších týždňoch zvýšiť na 1,55 eura, teda približne o osem centov. „Z nášho pohľadu by sa ceny vajíčok mali zvýšiť, ale to nezávisí len od nás. Ceny si viac-menej určujú obchodné siete,“ dodáva riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Slovenskí producenti v nevýhode

Hydinári sa sťažujú, že v priebehu minulého roka im vypadli tržby z gastrosektora z dôvodu pandemických opatrení. Navyše, v Európe pretrváva nadprodukcia hydinového mäsa a vajec, ktorá bola vysoká už pred koronakrízou. „Túto nadprodukciu dovozcovia vo zvýšených množstvách tlačia do zahraničných obchodných reťazcov na Slovensku za ceny, ktoré nezodpovedajú ani len výrobným nákladom slovenských hydinárov,“ tvrdí Molnár. Prípadné zvýšenie cien je podľa hydinárov len náplasťou a problém to nevyrieši. Podobne ako pekári tvrdia, že potrebujú finančnú pomoc od štátu. Ministerstvo pôdohospodárstva poskytlo chovateľom hydiny vlani mimoriadnu pomoc v celkovej výške 3,5 milióna eura. „Je to malá suma, ak si ju porovnáme s Českom, kde vlani dostali 16 miliónov eur,“ tvrdí Molnár. Slovenskí producenti majú pritom podľa neho čoraz väčší problém presadiť výrobky do väčších obchodných sietí.

Jozef Tvardzík © SME

Zdroj: [27.02.2021; Sme; Spravodajstvo; s. 13; Jozef Tvardzík]