Na tento fakt už v septembri upozornili aj samotní obchodníci. „Ak našim dodávateľom budú stúpať náklady na výrobu potravín a dôjde k výraznému pohybu na medzinárodných trhoch s komoditami, tak tieto zmeny sa budú premietať do cien a tie sa následne budú preklápať do spotrebiteľských cien,“ ozrejmil v tom čase predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Matej Krajčovič.

Trhová cena totiž odráža určitú realitu a vplýva na ňu viacero faktorov – nákladovosť výroby, ktorú musí cena pokrývať, dopyt, miera konkurencie, ale aj vonkajšie faktory, ktoré obchod nevie ovplyvniť, napríklad cena komodity na burze, neúroda, choroby zvierat a mnoho ďalších.

Všetky tieto aspekty môžu mať významný vplyv na to, že nižšia DPH nebude znamenať aj automatické zníženie cien potravín. Aktuálne je tak na stole otázka, čo by pre slovenský maloobchodný trh znamenalo zavedenie regulačných opatrení.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského je regulácia cien jednou z najhorších politík, aké sa dajú vymyslieť. „Nevyhnutne povedie k rozsiahlym poruchám na trhu, od nedostatku konkrétnych potravín cez finančné problémy obchodníkov a potravinárov až po zrýchlenie inflácie,“ predikuje.

Súhlasí s ním aj Matej Krajčovič, podľa ktorého sú regulácie tohto typu najkratšou cestou k presnému opaku, a to prudkému zvyšovaniu cien a z dlhodobého pohľadu sú neudržateľné. Ako príklad uvádza susedné Maďarsko, ktoré už k takémuto kroku v minulosti pristúpilo.

Regulácia ceny vybraných potravín priniesla zásadné zvýšenie cien neregulovaných potravín, pretože obchodníkom vznikali vysoké straty. Ako podotýka Vlachynský, začiatkom minulého roka malo Maďarsko medziročnú infláciu na potravinách vo výške okolo 50 percent, čo bolo s veľkým náskokom najviac v celej Európskej únii. V apríli 2023 boli ceny potravín v porovnaní s januárom 2020 v Maďarsku vyššie o 73 percent, zatiaľ čo v rámci Únie stúpli v tom istom období priemerne o 30 percent.

Maďarskí spotrebitelia zároveň vyhľadávali iba regulované produkty, čo spôsobilo ich nedostatok, reguláciu množstva predaja a najmä veľké problémy výrobcom potravín, ktorí neboli schopní predať svoje produkty, na ktoré sa regulácia nevzťahovala.

„Spôsobilo to aj odklon od spotreby domácich produktov a nahradili ich lacnejšie produkty zo zahraničia, aby sa znížila vytváraná strata,“ prízvukuje Krajčovič. Zároveň pripomína, že akákoľvek regulácia cien, marže alebo obchodnej prirážky je nezákonná, o čom napríklad v prípade Maďarska rozhodol už aj Súdny dvor EÚ.

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk