Zatiaľ čo bežní Slováci každodenne bojujú s dlhodobo rastúcimi cenami potravín v obchodoch, poslanci vytiahli ťažký kaliber. Chcú, aby si ministerstvo financií na čele s Michalom Horváthom posvietilo na to, koľko platíme za základné potraviny, pričom v prípade potreby má rezort zasiahnuť. Ministerstvo, rovnako ako ekonómovia zákon kritizujú, pričom prípadnú cenovú reguláciu považujú za rizikovú. Poslanci však, naopak, potešili potravinárov. Tí si pochvaľujú najmä dočasné zníženie odvodov za časť ich zamestnancov. Podľa navrhovateľov zákona, poslancov strany Smer Richarda Takáča a Jána Richtera, je aktuálny rast cien potravín neúnosný. „V dôsledku nadmernej inflácie v oblasti cien potravín (…) v ostatnom období neúmerne prudko vzrástli, medziročne priemerne cca o 30 percent a niektoré základné potraviny o 50 až 75 percent,“ píšu poslanci v dôvodovej správe zákona. Zmeny z dielne Smeru schválil parlament minulý týždeň. Zo 134 prítomných poslancov ich za návrh hlasovalo 102. Okrem poslancov strany Smer na čele s Robertom Ficom za návrh hlasoval takmer celý klub OĽaNO vrátane Igora Matoviča. Jednoznačne proti boli iba liberáli zo Sasky.

Rezort financií má po novom vykonať analýzu cenového vývoja na trhu so základnými potravinami a v prípade potreby má vláda navrhnúť dočasné riešenia na boj s vysokými cenami v obchodoch. Ministerstvo pre denník Pravda potvrdilo, že toto rozhodnutie berie na vedomie, no zároveň pripomína, že návrh zákona neodporúčalo schváliť. Prekáža mu najmä cenová regulácia, ktorú považuje za rizikovú. Aké opatrenia ministerstvo môže vykonať? To zatiaľ nevedno, rezort to v odpovedi nespresnil.

Bude analýza cien

Ako však môže pomôcť prvý krok, ktorým je analýza cien? Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ekonóma Martina Šustera ide o dobré riešenie, ktoré ukáže, že za stúpaním cien potravín stoja hlavne externé faktory. Medzi tie patrí energetická kríza, invázia Ruska na Ukrajinu či vysoké ceny hnojív a nafty. „Časť sú však aj opatrenia prijaté na Slovensku, napríklad zvýšenie príplatkov za prácu v noci alebo cez víkend, ktoré dopadli aj na maloobchod či výrobu potravín. Časť môže byť aj vo zvýšení marží niektorých výrobcov potravín,“ hovorí expert pre denník Pravda. Členovia Zväzu obchodu, ktorí sa predaju potravín venujú, podľa Šustera obavy z analýzy nemajú. Pre pripomenutie, príplatky za prácu nadčas boli rozmrazené od 1. júna tohto roka. Pre časť zamestnávateľov, nielen v potravinárskom sektore, to znamená výrazné zvýšenie nákladov na prácu. Navrhovatelia zákona zároveň určili ministerstvu, aby prišlo s opatreniami, ktoré zabránia rastu cien vybraného okruhu základných potravín počas časovo obmedzeného obdobia. Viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak však pre denník Pravda povedal, že v aktuálnej situácii nie sú žiadne zásahy do fungovania trhu potrebné. Regulácia by podľa neho mohla viesť k ďalšiemu rastu inflácie alebo k nedostatku tovarov, ako je to napríklad v Maďarsku. „Je však zarážajúce, že analýza sa má vykonať len v obchode, a nie v celej potravinovej vertikále od farmára cez spracovateľa až po obchod,“ hovorí Konštiak.

Odvody klesnú

Po novom tiež platí, že za zamestnancov v potravinárskom sektore, ktorí zarábajú do 700 eur, budú zamestnávatelia platiť výrazne nižšie odvody. Opatrenie má byť pritom v platnosti pol roka, od začiatku augusta až do konca januára budúceho roka. „Obsahom predmetného poslaneckého návrhu je zníženie ceny práce pre potravinárov, ako súčasť prerokovaných návrhov za účelom zníženia koncových cien základných potravín v maloobchode na Slovensku,“ približujú v dôvodovej správe zákona poslanci strany Smer Ján Richter a Richard Takáč. Dodávajú, že odvodová úľava sa dotkne viac ako 27–tisíc zamestnancov potravinárskeho sektora, pričom pri šesťmesačnom trvaní opatrenia to znamená náklady pre verejné financie v objeme asi 29 miliónov eur. Podľa predstaviteľov Smeru je pritom cieľom „zníženie nákladov výrobcov a spracovateľov potravín do miery, ktorá sa v konečnom dôsledku prejaví v citeľnom poklese maloobchodných cien bežného sortimentu potravín na pultoch“. Podľa potravinárov sa vďaka daňovej úľave do konca januára 2024 vytvoril priestor pre výrobcov čerstvých potravín na nezvyšovanie personálnych nákladov. „V prípade pekárov je to o to významnejšie, že až 80 percent práce zamestnancov prebieha v noci, cez víkendy a sviatky, aby mohli mať zákazníci každý deň ráno na pultoch čerstvý, voňavý chlieb a pečivo,“ zareagoval na prijatie zákona predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský. Pekári sa pritom už skôr pustili do ostrej kritiky rozmrazovania príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov, ktoré do platnosti vošlo prvého júna. Zväz v tej dobe varoval, že náklady na prácu v pekárskom sektore, kde sa pracuje hlavne v noci, výrazne porastú, čo sa premietne do konečných cien výrobkov. Ministerstvo financií sa na vec pozerá inak. „V tomto prípade považujeme úpravu odvodov za nesystémovú, ktorá navyše nie je krytá v prostriedkoch Sociálnej poisťovne,“ vyjadril sa rezort. Podobný názor má aj Konštiak. Ten tvrdí, že ide o nezmyselné riešenie, ktoré nezahŕňa celý potravinový reťazec, a ktoré v konečnom dôsledku na zníženie cien potravín nebude mať žiadny efekt.

Ďalšia povinnosť pre reťazce

Poslancom Smeru okrem spomínaných opatrení prešla aj ďalšia novinka, vďaka ktorej reťazcom pribudnú ďalšie administratívne povinnosti. Podľa schválenej novely zákona budú obchodníci od augusta musieť viesť evidenciu o cenách a kalkulácii nákladov, pričom ju budú musieť držať tri roky. „Túto evidenciu si, samozrejme, robíme, čiže pre nás to nie je až taká záťaž, keďže ide o údaje, ktoré máme. Bola to jedna z požiadaviek Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá vznikla počas okrúhleho stola, ktorý organizovala strana Smer a na ktorom sa zúčastnil aj predseda pôdohospodárskeho výboru Jaroslav Karahuta,“ vyjadril sa k zákonu predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Dodal tiež, že už dnes platí povinnosť zverejňovať hospodársky výsledok do šiestich mesiacov. Nové opatrenie však teraz podľa neho prinesie viac administratívy, ktorá znamená viac nákladov, čo bude v konečnom dôsledku vplývať aj na samotnú cenu produktov. Zväz obchodu z nových povinností, ktoré predajcom skomplikujú život, obavy nemá. Konštiak sa však znova pýta, prečo sa opatrenie týka len obchodov, a nie všetkých článkov reťaze v potravinárstve. „Členovia zväzu majú primerané marže, ale ako je to u výrobcov a spracovateľov, sa týmto opatrením nedozvieme,“ uzatvára.

Odvody, ktoré potravinári nebudú platiť

Novela zákona, ktorú v parlamente schválilo 101 poslancov, stanovuje, ktoré odvody nebudú zamestnávatelia v potravinárskom sektore od augusta do konca januára platiť za časť zamestnancov. Ide o odvody na nemocenské poistenie vo výške 1,4 percenta, starobné poistenie (14 percent), invalidné poistenie (tri percentá) a na poistenie v nezamestnanosti vo výške jedného percenta.

Zdroj: [28.06.2023; Pravda; Titulná strana; s. 1,6,7; Jaroslav Fabok]

Foto_zdroj: TASR, Jakub Kotian