Slovenskí producenti vajec prejdú do roku 2030 na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc. Vyplýva to z piatkového podpisu memoranda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV), Úniou hydinárov Slovenska a Zväzom obchodu SR.

Dôvodom tejto zmeny je podľa agrorezortu rastúci spoločenský tlak na zastavenie produkcie slepačích vajec z klietkových chovov, čo vytvára riziko, že z obchodov v budúcnosti zmiznú slovenské vajcia.

Zachovanie sebestačnosti krajiny

Cieľom podpisu memoranda je zachovanie sebestačnosti Slovenska v produkcii vajec a zabezpečenie dostupnosti kvalitných a bezpečných slovenských vajec pre slovenských spotrebiteľov.

„Sebestačnosť Slovenska v tak významnej potravine, ako sú vajcia, je strategický záujem štátu a SNS. Treba si uvedomiť, že vajcia sú superpotravinou a zároveň sa ako prísada nachádzajú v obrovskom množstve pokrmov. Štát preto musí urobiť maximum, aby producenti slovenských vajec, ktoré na rozdiel od zahraničných vajec nie sú dotknuté potravinovými škandálmi, boli schopní zabezpečiť ich dostatok pre slovenských spotrebiteľov,“ zdôraznila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná počas podpisu memoranda.

Všetky tri strany sa ním zaväzujú, že budú spolupracovať na zabezpečení slovenských vajec pre domácich spotrebiteľov. MPRV SR bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc.

Slovenskí producenti vajec sú podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Tie bez zmapovania reálnych možností dodávok podstielkových vajec už teraz vyhlasujú, že sa zbavia vajec z klietkových chovov. Takmer 80 % z celkovej produkcie vajec na Slovensku pritom pochádza z obohateného klietkového chovu.

Ochrana nosníc ako zámienka

„Uvedomujeme si, že proces odmietania vajec z klietkových chovov v zahraničných obchodných reťazcoch je nezvratný. Treba však zdôrazniť, že nemá žiadne logické opodstatnenie a jeho zdôvodňovanie ochranou nosníc je len zámienka. Kvalita a zloženie vajec nezávisí od spôsobu chovu nosníc, ale iba od zloženia krmiva, ktoré nosnica konzumuje. Vedecké výskumy preukázali, že z hľadiska úžitkovosti, ale aj z pohľadu znečistenia škrupiny vajec, je najvhodnejší a pre spotrebiteľa najbezpečnejší systém chovu nosníc v obohatených klietkach,“ vysvetlil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

ÚHS sa memorandom zaväzuje uskutočniť do roku 2030 rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc.

„Bez finančnej pomoci nebude možná úplná rekonštrukcia klietkových chovov nosníc na Slovensku a výsledkom bude zníženie sebestačnosti v produkcii vajec Slovenska a zaplavenie nášho trhu dovážanými vajcami,“ upozornil Molnár.

Uprednostnia vajcia zo Slovenska

Agrorezort oceňuje záväzok slovenských obchodných reťazcov preferovať slovenské, kvalitné a bezpečné vajcia.

„Slovenské obchodné reťazce pristúpením k tomuto memorandu preukázali, že to so spoločenskou zodpovednosťou, na rozdiel od zahraničných reťazcov, ktorým ide predovšetkým o čo najvyššie zisky vyvážané do zahraničia, myslia vážne. Nesmieme dopustiť, aby sa zo Slovenska stalo odbytisko zahraničných vajec. Slovenskí producenti sú dostatočne schopní na to, aby sme sa na Slovensku museli zaoberať zahraničnými fipronilovými a salmonelovými kauzami. Intenzívne preto pracujeme na tom, aby slovenskí zákazníci mali aj počas najbližších desiatich rokov na pultoch dostatok slovenských vajec,“ uzavrel generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Milan Lapšanský.

„Záväzok hydinárov skončiť s klietkovým chovom vítame. Podrobné stanovisko však k celej veci budeme vedieť zaujať až po preštudovaní jeho plného znenia, ktoré zatiaľ nemáme k dispozícii. Tento záväzok rozhodne považujeme za krok správnym smerom a znak toho, že hydinári začali počúvať volania spotrebiteľov a spotrebiteliek po ukončení nezmyselnej krutosti voči sliepkam,“ uviedol v reakcii na podpísanie memoranda predseda združenia Humánny pokrok, ktoré je za rozvoj ľudskosti a udržateľnosti a dlhodobo bojuje proti klietkovému chovu, Martin Smrek.