LEGISLATÍVA

Pohľad na čísla hrá jasne v prospech členstva v Európskej únii. Podnikatelia vidia slabé miesta a chcú ich zlepšovať.

Vladimír Maťo

Bratislava – Slovensko je dnes úplne iné, ako bolo pred 15 rokmi. Stabilita vo verejných financiách a pozitívny rating v hodnoteniach medzinárodných inštitúcií prilákali miliardové zahraničné investície a umožnili slovenským firmám aktívne a sebavedome využívať príležitosti polmiliardového európskeho trhu. „Firmám na Európe záleží!“ zhodli sa v nedávnom spoločnom vyhlásení zástupcovia trinástich zamestnávateľských združení a obchodných komôr naprieč podnikateľským spektrom. „Zároveň si však, prirodzene, uvedomujeme, že stále sú oblasti, ktoré si vyžadujú mnoho práce. Európsky projekt dnes čelí mnohým výzvam,“ píšu zástupcovia odvetví. Napriek tomu, že členstvo v európskom spoločenstve prináša množstvo výhod, spájajú sa s ním aj regulácie, ktoré dokážu podnikateľom život skomplikovať.

1. Doprava: Inovujme, ale s rozumom

Podmienkou fungujúceho trhu je efektívna doprava tovarov, direktívny tlak na prechod k nízkouhlíkovej ekonomike je však na hranici možností, upozorňuje za Združenie cestných dopravcov hovorkyňa Martina Baumann. „To môže zásadným spôsobom rozkolísať priemyselnú bázu EÚ, čo by malo negatívny vplyv na našich zákazníkov,“ konštatuje. Slovenských dopravcov na západných cestách trápi smernica o vysielaní pracovníkov alebo zákaz prespávania v kabíne. „V situácii absolútneho nedostatku vodičov sa dopravcovia o vodičov ,bijú‘, ale na druhej strane je absurdné napríklad zo dňa na deň začať vyplácať rovnakú mzdu, akú majú vodiči vo Francúzsku alebo v Rakúsku,“ konštatuje Česmad. Optimizmus, naopak, v dopravcoch vyvoláva digitalizácia dokumentov. Vďaka nej by sa mohlo zjednotiť posudzovanie rovnakých priestupkov kontrolórmi naprieč kontinentom.

2. Poľnohospodári: Politika má byť spravodlivá

Súčasná politika Európskej únie pre poľnohospodárov je zastaraná a prerozdeľovanie prostriedkov nespravodlivé, konštatujú pestovatelia. „Spoločná poľnohospodárska politika kladie na poľnohospodárov dodatočné náklady a nadmerné administratívne bremeno. Legislatíva je čoraz komplikovanejšia a menej zrozumiteľná,“ podotkla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Výzvou je, aby boli pripravované pravidlá od roku 2020 lepšie spravodlivé pre všetkých členov, rozpočtovo silné a v prospech vidieka. Záujmy poľnohospodárov a potravinárov sú v tomto spoločné. „Ide totiž o riešenie vstupov do potravinárskej výroby a zabezpečenie väčšej pridanej hodnoty z domácej produkcie,“ tlmočí ich stanovisko Holéciová.

Vstup do Európskej únie a do eurozóny obchodníkom zracionálnil finančné toky. Otvoril tiež trh, no nie všetky slovenské firmy sa dokázali prispôsobiť. „Na Slovensku je podiel domácich potravín pod hranicou päťdesiat percent a otvára sa tak priestor pre zahraničné výrobky. Je to záležitosť obchodníkov, ale aj výrobcov,“ priznáva viceprezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Za veľký prínos vstupu do Európskej únie považuje aj dôraz na ochranu spotrebiteľa. „Bola prijatá smernica o vysledovanosti výrobkov. Na tomto princípe pracuje aj európsky signalizačný systém. Keď niekto v jednej krajine niečo nevhodné dostane do výrobku, tak je vysledovateľný až po spotrebiteľa,“ pripomína Konštiak. Aj keď regulácie obchodníkov obmedzujú, neraz vnímajú ich dôležitosť. Týka sa to napríklad aj obmedzenia jednorazových plastov, „my obchodníci sa prispôsobujeme. Viacerí už tieto veci nepredávajú,“ hovorí Konštiak.

Spoločná poľnohospodárska politika kladie na poľnohospodárov dodatočné náklady a nadmerné administratívne bremeno.

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK

Foto: Prezident Andrej Kiska spolu so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom preberal podnikateľské prostredie na Slovensku niekoľkokrát.

Zdroj: [24.05.2019; Hospodárske noviny; Eurovoľby; s. 3; Vladimír Maťo]