V niektorých častiach Slovenska musia ľudia za nákupmi základných tovarov cestovať kilometre.

V obci Nižná Voľa na východe krajiny už tretí rok chýba kamenná predajňa potravín. „Najbližšie sú vo vedľajšej obci, ktorá je vzdialená dva kilometre. Také ozajstné veľkometrážne potraviny sú až v okresnom meste Bardejov, ktoré je od nás vzdialené približne 16 kilometrov,“ vyjadril sa Marcel Kaščak, starosta obce.

Obec má 270 obyvateľov, pričom prevažná časť sa skladá zo starších ľudí. Pre mladých, ktorí dochádzajú do miest každý deň za prácou, to nie je taký problém, pretože si tam dokážu nakúpiť. V inej situácii sú starší obyvatelia.

„Ľudia, ktorí si už svoj život odpracovali, sa na sklonku svojho života nemôžu dostať k základným potravinám,“ upozorňuje starosta.

Komplikácie spôsobuje aj presun, pretože nie každý šoféruje, preto im nezostáva nič iné ako neveľmi časté autobusové spoje.

Pracujú na alternatívach

Aj pre nižší počet obyvateľov či rastúcu obľubu veľkometrážnych supermarketov boli dedinské obchody nútené zatvoriť. Bez potravín sa však existovať nedá, preto v obci zaviedli aspoň dočasné riešenie prostredníctvom pojazdných predajní.

Tie chodia do obce trikrát do týždňa a zásobujú obyvateľov najmä pekárenskými a mliečnymi výrobkami.

„Chodili k nám aj pojazdné predajne s mäsom alebo so zmiešaným tovarom, ale čo viem od majiteľov, tak boli tiež stratoví,“ tvrdí Kaščak.

Samospráva je v tejto situácii bezradná, keďže ju nedokáže z vlastných zdrojov vyriešiť. Podľa starostu by sa preto do riešenia potravinových púští mal vehementnejšie zapájať štát.

Obchodníkom sa to neoplatí

Obec Nižná Voľa nie je na Slovensku žiadna výnimka. Štúdia Františka Križana z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska odhalila na našom území až 102 potravinových púští.

Prieskum zároveň ukázal, že 62 percent z nich tvoria obce do 250 obyvateľov. Pojazdné predajne využíva len sedem percent obcí.

Agrorezort sklamal

Jedným z riešení, ako odstrániť púšte, je pomoc od štátu. Starosta Kaščak ako riešenie uvádza príklad zo susedného Česka a Poľska, kde ministerstvo alebo vyššie územné celky podporujú obce dotáciami.

Tie sa následne rozhodujú, či dajú peniaze súkromníkom alebo zriadia obecné potraviny. „My v tom nevidíme nejakú ziskovosť, ale základnú službu občanom,“ dodáva Kaščak.

Združenie miest a obcí tlačilo ešte na bývalé vedenie ministerstva pôdohospodárstva, aby zriadilo expertnú pracovnú skupinu, čo sa im napokon podarilo.

„Musíme konštatovať, že pracovná skupina bola viac formálna, keďže viac sme s potravinármi a poľnohospodármi komunikovali napriamo,“ tvrdí Michal Kaliňák, hovorca združenia. Podľa neho sa vyše 13 mesiacov nič nedialo a nevideli reálny prínos, preto už súčasnému ministrovi agrorezortu avizovali odchod zo skupiny.

Ministerstvu pôdohospodárstva však podľa jeho slov záleží na potravinovej dostupnosti a aj napriek komplikovanosti hľadá možné riešenia. Jednou z možností majú byť práve pojazdné predajne.

Riešením mal byť aj plán obnovy, prostredníctvom ktorého plánovali pokryť aj oblasť zabezpečenia dostupnosti potravín. To sa do plánu nedostalo, a tak musia tento problém riešiť pripravované investície a výzvy agrorezortu.

Zdroj: [15.04.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Rastislav Tinák]
https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2331689-potravinove-puste-trapia-male-obce-starostovia-su-bezmocni