Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov dosiahol v tomto roku úroveň 39,9 %. Vyplýva to z prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS), ktorý uskutočnila agentúra Go4insight. Tento výsledok je aj napriek miernemu medziročnému rastu, ktorý predstavoval 1,3 percentuálneho bodu, podľa slovenských potravinárov sklamaním. Konštatoval to prezident PKS Daniel Poturnay.

Dlhodobé merania PKS od roku 2011 ukazujú, že pokles podielu slovenských potravín na pultoch obchodov sa v roku 2017 zastavil a odvtedy každým rokom mierne rastie. Podľa potravinárov však ďaleko zaostáva za potenciálom slovenskej ekonomiky.

„Po dlhoročnom poklese od roku 2011 do roku 2017 síce tohtoročné výsledky pokračujú v miernom raste podielu slovenských výrobkov na pultoch predajní, avšak detailné čísla ukázali, že medziročne sa jedná o stagnáciu. Naše očakávania boli podstatne vyššie, pretože obchodné siete proklamujú zvýšenú podporu slovenským produktom, informujú o nových slovenských dodávateľoch a nových regáloch so slovenskými potravinami. Reálne sa to však na pultoch obchodných reťazcov neprejavuje. Viditeľný medziročný nárast bol zaznamenaný len u najviac zaostávajúceho reťazca Lidl na úroveň 26 %, čo je v čase koronakrízy a z pohľadu potreby budovania potravinovej sebestačnosti Slovenska katastrofa,“ dodal Poturnay.

Jasným lídrom slovenských potravín sú už tradične domáce reťazce COOP Jednota (podiel slovenských potravín 56 %) a CBA (49 %). Nasledujú Billa (42 %), Metro (42 %), Tesco (41 %) a Kaufland (40 %).

Naopak, jednoznačne najnižší podiel je dlhodobo v reťazci Lidl (26 %) aj keď zaznamenal najvýraznejšie medziročné zvýšenie, o 8 percentuálnych bodov (p.b.). Z hľadiska typu predajní sú najviac zastúpené slovenské potraviny v malých predajniach (57 %). „S rastúcou veľkosťou predajne podiel klesá,“ doplnil Poturnay.

Najmenej zastúpené slovenské výrobky na regáloch sú v rámci kategórií cukrovinky nečokoládové (9 %, -2 p.b.), oleje (14 %, -3 p.b.), konzervované produkty (16 %, -1 p.b.) a cukrovinky čokoládové (18 %, -1. p.b.).

„Výsledky podľa jednotlivých kategórií výrobkov ukazujú, že mlieko, vody a minerálky sú kategórie, kde je na regáloch stabilne zastúpených najviac slovenských výrobkov. Slovensko má však rezervy vo výrobe nečokoládových cukroviniek, olejov, a konzervovaných produktov, čo sa prejavuje v ich nízkom podiele na pultoch. Výsledky zároveň ukazujú, že vyšší slovenský podiel majú potraviny, u ktorých je spotrebiteľ citlivý na značku alebo pôvod (víno, pivo). Naopak, čím je vyšší stupeň spracovania potraviny a vyššia pridaná hodnota, tým je podiel slovenských výrobkov nižší, čo súvisí s dlhoročne zanedbávanou štátnou podporou z fondov Spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ komentoval člen predstavenstva PKS Branislav Cvik.

„Pri porovnaní výsledkov za jednotlivé kraje je zaujímavý fakt, že kraje s relatívne nižšími príjmami obyvateľstva majú dokonca vyššie zastúpenie slovenských potravín. Je preto zrejmé, že vyšší alebo nižší podiel slovenských výrobkov žiadnym spôsobom nesúvisí s cenou domácich alebo zahraničných potravín. Za rozhodujúce kritérium podielu preto považujeme obchodnú politiku toho-ktorého reťazca. Aj z týchto dôvodov v roku 2020 očakávame ďalší negatívny rekord v deficite obchodnej bilancie Slovenska v oblasti potravín na úrovni 2 mld. eur,“ uzavrel Daniel Poturnay.

Agentúra SITA osloví k danej téme aj Slovenskú alianciu moderného obchodu a ministerstvo pôdohospodárstva.