BIZNIS

Novela zákona o neprimeraných podmienkach vyvolala nezhodu o splatnosti faktúr medzi dodávateľmi a odberateľmi.

Rastislav Tinák

Bratislava – Parlament minulý týždeň schvaľoval zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Mal vychádzať z európskej smernice, ktorú zavádzajú napríklad aj v Česku, Poľsku či Chorvátsku. Cieľom novely je ochrana dodávateľov potravín pred nekalými praktikami zo strany obchodu. Zároveň sa v nej rozširuje pojem odberateľa a dodávateľa či dopĺňa definícia tretej osoby a zoskupenia odberateľov.

Faktúry budú mať dlhšiu splatnosť

Ďalšou zmenou je lehota splatnosti po dodaní potravín. Tá vyvolala aj najväčší spor, lebo doteraz bola lehota nastavená do 30 dní od dodania tovaru, nehľadiac na termín doručenia faktúry. Schválená novela túto lehotu zmenila. Ak chce dodávateľ peniaze do 30 dní, musí odberateľovi doručiť faktúru do desiatich dní od dodania tovaru. V opačnom prípade je splatnosť najviac 20 dní po doručení faktúry. „Novela zákona ustanovuje, že za správne vystavenú faktúru sa bude považovať tá, ktorá bude musieť okrem zákonných náležitostí spĺňať aj požiadavky stanovené v zmluvách,“ tvrdí Jana Venhartová, riaditeľka Slovenskej potravinárskej komory. Podľa nej tak môže dôjsť k umelému predlžovaniu faktúr, lebo aj keď budú vystavené správne, ale nebudú obsahovať dodatočné informácie, obchodníci ich môžu vrátiť späť. Námietkam potravinárov nerozumie Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, keďže podľa neho je normálne, že za tovar dodávateľ vystaví faktúru ako daňový doklad. „Platia azda potravinári svojim dodávateľom surovín bez faktúry? Určite nie, preto nerozumieme, prečo by mali obchodníci platiť dodávateľom bez doručenej faktúry,“ tvrdí Krajčovič. Aj preto mali obchodníci problémy s niektorými daňovými zákonmi. Podobný názor pri splatnosti faktúr zastáva tiež Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu Slovenska. „Je nám nepochopiteľné, že niektorí dodávatelia, lepšie povedané ich zástupcovia v záujmových združeniach, vytvárajú dojem nenávidiacich sa protivníkov medzi výrobcom potravín a obchodníkom s potravinami. Takéto niečo tu vôbec nie je,“ upozorňuje Katriak. Podľa neho je dôkazom aj to, že slovenskí obchodníci predávajú potraviny, z ktorých je až takmer 70 percent vyrobených u nás.

Potravinári vs. obchodníci

So samotnou úpravou zákona potravinári problém nemajú. Nespokojnosť vyjadrili najmä so zmenami, ktoré európska smernica nenariaďovala, ako napríklad v prípade faktúr alebo pri povinnosti vyúčtovania predajných akcií. „Poslanci Národnej rady odignorovali verejnú výzvu zástupcov všetkých odvetví potravinárskeho priemyslu na Slovensku, aby nepoľavili v ochrane dodávateľov,“ konštatuje Venhartová. S tým súhlasia aj v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, podľa ktorej sa namiesto zachovania ochrany dodávateľov ich postavenie zhorší. Na druhej strane obchodníci necítia, že by novela priniesla zásadné zmeny, ale má iba odstrániť protiprávny stav z minulosti. „Dokonca sa nezmenili ani všetky ustanovenia, ktoré od Slovenska žiada zmeniť Európska komisia. Na ilustráciu, Slovensko má v zákone definovaných približne 45 neprimeraných podmienok, smernica Únie ich má len osem,“ tvrdí Martin Krajčovič. Podľa neho to nie je dobrá vizitka, že Slovensko je európskym rekordérom z hľadiska regulácie obchodných vzťahov. Dobrou správou pre obchodníkov je to, že prvýkrát mali za okrúhlym stolom zastúpenie medzi poľnohospodármi a potravinármi aj oni. Inak to však vidia potravinári, ktorí sa snažili komunikovať, ale ich výzvy neboli vypočuté. Schválený pozmeňujúci návrh podľa Venhartovej nemali ani k dispozícii.

Zdroj: [19.05.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Rastislav Tinák]