Zástupcovia všetkých relevantných organizácií,
zastupujúcich poľnohospodárov, potravinárov a maloobchod s potravinami, zaslali
predsedovi vlády SR otvorený list.
BRATISLAVA. Vyzývajú ho, aby z prostriedkov Plánu
obnovy EÚ bolo podporené aj agropotravinárske odvetvie, pretože podľa
medializovaných priorít využitia prostriedkov sa s týmto odvetvím nepočíta.
Za takýchto podmienok je záväzok, zakotvený v
programovom vyhlásení vlády SR, zvýšiť potravinovú
sebestačnosť Slovenska a
podiel slovenských potravín
na pultoch obchodov iluzórny a nerealizovateľný. Informovala o tom v Potravinárska komora Slovenska (PKS).
Signatármi spoločného listu sú PKS, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna
komora Slovenska,
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), Zväz obchodu SR, Zväz spracovateľov mäsa, Slovenský zväz
pekárov, cukrárov a cestovinárov, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a
minerálnych vôd, Slovenské
združenie výrobcov piva a sladu a Únia potravinárov Slovenska.
Slovenské
poľnohospodárstvo a potravinárstvo
prešlo podľa signatárov za posledných tridsať rokov výraznými zmenami. Z
krajiny, ktorá si dokázala zabezpečiť všetky základné poľnohospodárske suroviny
a potraviny z vlastnej
produkcie, sa stala krajina závislá od dovozu,
a s potravinárskou
produkciou na chvoste krajín EÚ.
Podiel slovenských potravín
na pultoch v maloobchode je podľa potravinárskych
subjektov na úrovni 40 percent, a záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami
bude v tomto roku atakovať historickú hranicu 2 miliardy eur.
Potravinárske odvetvie je pritom najväčším
spracovateľským odvetvím v EÚ, väčším ako automobilový priemysel, a rovnako je
to aj vo vyše polovici z členských štátov EÚ. SR tak zďaleka nevyužíva
potenciál, ktorý jej umožňujú nielen pôdne a klimatické podmienky, ale aj
dlhodobá tradícia výroby kvalitných potravín.
Signatári upozornili na to, že dôležitosť
poľnohospodárstva a potravinárstva sa naplno ukázala počas prvej vlny pandémie,
spôsobenej ochorením Covid-19, kedy mnohé spracovateľské závody prerušili
výrobu. Poľnohospodári, potravinári a maloobchod s potravinami však museli
fungovať naďalej, pretože nedostatok či nedostupnosť potravín môže viesť až k
občianskym nepokojom a môže znamenať ohrozenie národnej bezpečnosti.
Uzatvorenie hraníc zároveň znamenalo významné narušenie
fungovania jednotného európskeho trhu a odhalilo slabinu v jeho fungovaní - v
prípade, že zvrchované členské štáty EÚ prijmú opatrenia v rámci núdzového
stavu, prípadne zakážu vývoz určitých výrobkov, Európska komisia nemá
kompetenciu prikázať ktorémukoľvek členskému štátu poskytnúť potraviny druhému
členskému štátu, a krajiny, ktoré nie sú potravinovo sebestačné, budú odkázané
na humanitárnu pomoc.
„Po našej niekoľkoročnej snahe a analýzach dostupných
údajov je dnes všeobecne uznávaným faktom, že hlavnou prekážkou zvýšenia
potravinovej bezpečnosti je zhoršujúca sa konkurencieschopnosť spracovateľských
potravinárskych podnikov, spôsobená zanedbanou podporou zo strany štátu.
Finančné prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorých výška
nedosahuje výšku podpôr, poskytovaných v starých členských krajinách, smerovali
prevažne do poľnohospodárskej prvovýroby a pre spracovateľské podniky boli
vyčlenené iba v minimálnej miere," uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS.
Finančne poddimenzovaný potravinársky priemysel je na Slovensku najslabším článkom potravinovej vertikály, ktorá sa tak v dôsledku tejto
nerovnováhy stáva nefunkčnou.
„Bez potrebných investícií do agropotravinárskeho
sektora zostane ambícia zvyšovania potravinovej
sebestačnosti Slovenska
len prázdnym sľubom, a témou nebude zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch, ale boj o
ich samotné prežitie," uviedol Martin Krajčovič, predseda SAMO.
Všetci zástupcovia organizácií, ktoré sa podpísali pod
spoločný list, sú pripravení účinne sa podieľať na diskusii a na príprave opatrení
na podporu výroby potravín
na Slovensku. Zároveň v
liste požiadali predsedu vlády SR o osobné stretnutie, na ktorom by ho chceli
podrobnejšie informovať o situácii v agropotravinárskom sektore.
(tasr)
Zdroj: [07.10.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; tasr]
Obchodníkov desí nová daň. Slováci nakupujú menej a čoraz viac v zľavách, hrozí však ďalšie zdražovanie
Po náročnom roku poznačenom konsolidačnými opatreniami sa schyľuje k ďalšej rane, ktorá by mala dopadnúť na hlavy maloobchodníkov. Tá, paradoxne, prichádza v čase, keď vl...
Tlačová správa Zväzu obchodu SR - Zvýšené miestne dane prinesú rast cien potravín
Zväz obchodu SR upozorňuje, že poslanecký návrh na zavedenie osobitnej miestnej dane pre maloobchodné prevádzky spôsobí zvýšenie cien potravín a zatváranie predajní na vi...
Za socializmu sa viac zháňalo, ako nakupovalo. Ako nakupujeme dnes, čo nás motivuje a na čo pri výbere tovaru myslíme? Sme patrioti, dávame prednosť slovenským alebo zahr...
Odpovede na túto otázku hľadali účastníci na New Retail Summite, ktorý sa uskutočnil 14. až 15. apríla 2026 v Bratislave v hoteli DoubleTree by Hilton. Tradičná obchodná ...
Výročný Snem RÚZ: Slovensko potrebuje odvážne reformy, stabilné verejné financie a jasnú víziu do budúcnosti – zhodli sa zamestnávatelia s predstaviteľmi vlády
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) dnes na svojom výročnom Sneme otvorene pomenovali kľúčové problémy slovenskej ekonomiky a verejných fin...
Maloobchod zaznamenal pokles tržieb, ale každá kríza raz pominie.
Obchodníkov nečaká dobrý rok, hovorí prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana. Ľudia nemajú peniaze a míňajú stále menej. Tržby obchodníkov na Slovensku tak klesajú už dru...
Tento web používa súbory cookies na zaistenie správneho fungovania, personalizáciu obsahu a analýzu návštevnosti. Kliknutím na tlačidlo Súhlasím vyjadrujete súhlas s používaním všetkých cookies.
Všetko o Cookies