Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo prešlo za posledných tridsať rokov výraznými zmenami. Z krajiny, ktorá si dokázala zabezpečiť všetky základné poľnohospodárske suroviny a potraviny z vlastnej produkcie, sa stala krajina závislá od dovozu, s hrubou potravinárskou produkciou na chvoste krajín Európskej únie. Podiel slovenských potravín na pultoch v maloobchode je na úrovni 40% a záporné saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami bude tohto roku atakovať historickú hranicu 2 miliárd eur. Potravinárske odvetvie je pritom najväčším spracovateľským odvetvím v Európskej únií, väčším ako automobilový priemysel, a rovnako je tak tomu aj vo vyše polovici členských štátov EÚ. Slovenská republika tak zďaleka nevyužíva potenciál, ktorý jej umožňujú nielen pôdne a klimatické podmienky, ale aj dlhodobá tradícia výroby kvalitných potravín.

Dôležitosť poľnohospodárstva a potravinárstva sa naplno ukázala počas prvej vlny pandémie spôsobenej ochorením COVID-19, kedy mnohé spracovateľské závody prerušili výrobu. Poľnohospodári, potravinári a maloobchod s potravinami však museli fungovať naďalej, pretože nedostatok, prípadne nedostupnosť potravín môže viesť až k občianskym nepokojom a znamenať ohrozenie národnej bezpečnosti. Uzatvorenie hraníc zároveň znamenalo významné narušenie fungovania jednotného európskeho trhu a odhalila slabinu v jeho fungovaní – v prípade, že zvrchované členské štáty Európskej únie prijmú opatrenia v rámci núdzového stavu, prípadne zakážu vývoz určitých výrobkov, nemá Európska komisia kompetenciu prikázať ktorémukoľvek členskému štátu poskytnúť potraviny druhému členskému štátu a krajiny, ktoré nie sú potravinovo sebestačné, budú odkázané na humanitárnu pomoc.

„Po našej niekoľkoročnej snahe a analýzach dostupných údajov je dnes všeobecne uznávaným faktom, že hlavnou prekážkou zvýšenia potravinovej bezpečnosti je zhoršujúca sa konkurencieschopnosť spracovateľských potravinárskych podnikov spôsobená zanedbanou podporou zo strany štátu. Finančné prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorých výška navyše nedosahuje výšku podpôr poskytovaných v starých členských krajinách, smerovali prevažne do poľnohospodárskej prvovýroby a pre spracovateľské podniky boli vyčlenené iba v minimálnej miere,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska. Finančne poddimenzovaný potravinársky priemysel je dnes na Slovensku najslabším článkom potravinovej vertikály, ktorá sa tak v dôsledku tejto nerovnováhy stáva nefunkčnou.

Súčasťou rozpočtovej dohody európskych lídrov z júlového summitu EÚ je aj mimoriadny balík pre poľnohospodárstvo. Konkrétne 7,5 miliardy eur by malo ísť na rozvoj vidieka, teda do druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Tieto finančné prostriedky sú súčasťou balíka Plánu obnovy Európskej únie, pričom eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski vyzýva, aby sa tieto finančné prostriedky uvoľnili čo najskôr a aby sa pri využití peňazí okrem farmárov myslelo aj na spracovateľov.

„Je pre nás preto sklamaním, že podľa medializovaných informácií o štruktúre Plánu obnovy EÚ pre Slovensko nebol návrh Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na vyčlenenie prostriedkov pre poľnohospodárov a potravinárov akceptovaný. Včerajšie vyhlásenie ministra financií k podpore agropotravinárskeho sektora berieme ako prvý prísľub, potrebujeme však istotu, že naše odvetvie nebude z Plánu obnovy vynechané,“ uvádza Marián Šolty, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Bez podpory slovenského potravinárskeho priemyslu sa ešte viac roztvoria nožnice jeho nekonkurencieschopnosti voči zahraničiu. „Bez potrebných investícií do agropotravinárskeho sektora zostane ambícia zvyšovania potravinovej sebestačnosti Slovenska prázdnym sľubom a témou nebude zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch, ale boj o ich samotné prežitie,“ uvádza Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Všetci zástupcovia organizácií, ktoré sa pod spoločný list podpísali, sú pripravení účinne sa podieľať na diskusii a príprave opatrení na podporu výroby potravín na Slovensku. Zároveň v liste požiadali predsedu vlády Slovenskej republiky o osobné stretnutie, na ktorom by ho chceli informovať podrobnejšie o situácií v agropotravinárskom sektore.

Potravinárska komora Slovenska

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Agrárna komora Slovenska

Slovenská aliancia moderného obchodu

Zväz spracovateľov mäsa

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov

Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Únia potravinárov Slovenska

Potravinárska komora Slovenska (PKS) je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií. Hlavným poslaním Potravinárskej komory Slovenska je podpora rozvoja legislatívy, konkurencieschopnosti priemyslu, ochrana spotrebiteľa a životného prostredia, kvalita a bezpečnosť výrobkov, trvale udržateľný rozvoj a v neposlednom rade tiež zdravý životný štýl.