Zatvorenie predajní počas nedieľ z dôvodu hrozby šírenia koronavírusu, opätovne naštartovalo diskusiu o tom, či mať alebo nemať otvorené tento deň. V súvislosti s touto problematikou sa objavilo viacero prieskumov, zistenia sú rôzne, takisto aj názory jednotlivých aktérov maloobchodného trhu.

Za nedeľný predaj

Členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) v rámci obmedzenia nedeľného predaja po koronavírusovej kríze nezastávajú jednotný názor. „V prípade, že sa Vláda SR alebo koaličná rada dohodne na zavedení takejto regulácie, chceme byť účastníkom diskusie, reprezentovať pohľad obchodníkov a konštruktívnym dialógom prispieť k jej spravodlivému nastaveniu,“ uvádza sa vo vyjadrení SAMO.

Za zachovanie nedeľného predaja je Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM), ktorá aktuálne združuje vyše 150 členov s viac ako 1000 prevádzkami po celom Slovensku v nákupných centrách, retail a shopping parkoch, ale aj prevádzkach v iných priestoroch.

„Nerozumieme, prečo chceme v kritických časoch ekonomiku ešte viac spomaliť. V aktuálnej situácii si vážime každý jeden deň, kedy môžeme dobiehať straty, ktoré nám vznikli núteným zatvorením na takmer dva mesiace. Preto by sme uvítali, ak by otázku zatvorených predajní počas nedieľ mohli vyriešiť zamestnávatelia so svojimi zamestnancami na dobrovoľnej báze. Medzi zamestnancami máme veľa ľudí, ktorí sú ochotní prísť v nedeľu do práce. Prečo chceme týmto ľuďom brániť v tom, aby do práce mohli prísť? Ako alternatívne riešenie navrhujeme, aby sa každý zamestnanec mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce alebo nechce pracovať v nedeľu. Zamestnávateľ bude potom povinný túto voľbu rešpektovať,“ píše sa v stanovisku ISKM. Týmto prístupom by sa o.i. podľa ISKM zabezpečilo, že v maloobchode nepríde o prácu približne 40-tisíc zamestnancov. ISKM ďalej uvádza, že by sa týmto krokom neobmedzila možnosť privyrobenia si študentom alebo iným ľuďom, využívajúcim práve víkendové príplatky.

„Prečo sa rieši len oblasť maloobchodu? Zanalyzujme, prečo Maďarsko od modelu povinne zatvorených nedieľ po roku ustupuje. Za aktuálnej situácie bude takéto opatrenie mať za následok prepúšťanie, zatváranie prevádzok a odliv peňazí do okolitých krajín, kde pôjdu naši občania míňať peniaze zarobené u nás,“ uvádza sa v závere stanoviska ISKM pre médiá.

Princíp dobrovoľnosti

Model nedeľného predaja s možnosťou uplatnenia výhrad svedomia podporuje aj spoločnosť NAY a.s., ktorá je lídrom na slovenskom maloobchodnom trhu s elektronikou a aktuálne na Slovensku prevádzkuje 36 predajní.

„Otázka povinne zatvorených predajní v nedeľu je myšlienka, ktorá sa vracia už niekoľko rokov, pričom doteraz vždy prevážili argumenty proti takémuto kroku. V čase oslabenej ekonomiky kvôli pandémii koronavírusu sa podľa nášho názoru argumenty „proti“ skôr posilnili. Už v minulosti sme potenciál takejto situácie diskutovali s našimi zamestnancami, sledujeme štatistiky nedeľného predaja a sme presvedčení, že takýto zákaz prinesie viac nevýhod ako výhod pre zamestnancov, zákazníkov aj pre firmy. Nedeľný obrat našej spoločnosti tvorí približne 15 %. Doterajšie skúsenosti so zatvorenými predajňami počas nedieľ a štátnych sviatkov nás naučili, že obrat, ktorý spoločnosť stratí počas takýchto dní, sa väčším obratom počas iných dní nevráti. Určite nie v plnej miere. Strata obratu sa následne negatívne prenesie do výsledku firmy a následne aj do miezd pracovníkov,“ uvádza v stanovisku pre médiá k problematike zákazu nedeľného predaja Peter Zálešák, predseda predstavenstva NAY a.s.. Ako ďalej konštatuje, kvôli zatvoreným predajniam v nedeľu nebude potrebný taký pracovný fond ako doteraz, čo bude zákonite viesť k prepúšťaniu zamestnancov, pretože ich nebude možné dostatočne vyťažiť. Ostatní zamestnanci zároveň stratia príplatky za nedeľný predaj, čo sa prejaví na ich nižšej mzde.

„Zákazníci by zasa tým, že by sme zatvorili predajne, počas nedieľ stratili jeden z dvoch hlavných dní na možnosť väčšieho asistovaného nákupu. Je pravda, že ak sa pozeráme na zákaz nedeľného predaja iba optikou nákupu rožkov, pre zákazníka to zdanlivo neznamená veľký diskomfort. Nákup elektroniky napríklad kvôli zariadeniu kuchyne, nákup nábytku, či iného zariadenia domu je však často nemalou investíciou, ktorá si vyžaduje aj viachodinovú návštevu predajne, konzultáciu produktov, služieb, finančného riešenia a pod. a nedá sa vždy bez stresu riešiť večer po pracovnej dobe. Žiadame preto, aby sa neredukovala táto diskusia na potraviny a aby sa diskurz viedol s prihliadnutím na špecifiká všetkých trhov, ktorých sa môže nedeľný predaj dotknúť,“ hovorí P. Zálešák.

Ďalej sa v stanovisku NAY a.s. uvádza, že odhliadnuc od toho, či dôjde k zákazu nedeľného predaja, pôsobí samotné znenie novely diskriminačne, keďže umožňuje výnimku pre maloobchodný predaj v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. „Takáto výnimka, okrem toho, že odporuje účelu zákazu, pôsobí diskriminačne pre maloobchodníkov, ktorí nemajú prevádzky v týchto obchodných centrách.“

Rovnako chýba v prípade takéhoto zákazu, podľa P. Zálešáka, jednoznačná definícia, resp. výklad pre prevádzky internetových obchodov. „Napriek už existujúcemu zákazu predaja počas štátnych sviatkov majú niektoré prevádzky internetových obchodov v dôsledku takejto nejednoznačnosti otvorené. Zákaz predaja v nedeľu s podobným nejednoznačným výkladom ešte viac prehĺbi diskrimináciu niektorých maloobchodných predajcov. Preto navrhujeme, aby zákon umožnil mať otvorené všetky prevádzky internetových obchodov (podobne ako to bolo uvedené v nariadeniach COVID 19),“ dodáva.

„V tejto chvíli je prospešnejšie naštartovať ekonomiku a podporiť zamestnanosť. Zákaz nedeľného predaja však prinesie skôr opak. Rešpektujeme výhradu svedomia a podporíme možnosť, aby bola nedeľná práca dobrovoľná. Tak bude situácia férová pre všetkých. Zákazník sa rozhodne, či chce nakupovať v nedeľu, zamestnanec si bude môcť vybrať, či bude v nedeľu pracovať. Firma sa rozhodne, či sa jej v nedeľu oplatí otvoriť.“ dodáva P. Zálešák.

Nedeľní zákazníci

Problematiku nedeľných nákupov sledovala v rámci svojho Spotrebiteľského panela (1500 zapojených slovenských domácností) aj spoločnosť GfK. Dáta sú za obdobie od marca 2019 do februára 2020 a prinášajú niektoré zaujímavé zistenia. Vyplýva z nich o.i. to, že hoci v nedeľu míňali kupujúce slovenské domácnosti napríklad len 10% zo svojich výdavkov na potraviny, nápoje a drogériu, typické pre veľké nákupy zvykli byť víkendy. Doteraz najviac z víkendových nákupov profitovali podľa zistenia GfK hypermarkety, diskonty a online obchody. Menej supermarkety, menšie predajne a predajne drogérie. Zo zistení GfK tiež vyplýva, že kým staršia generácia (60 rokov a viac) chodievala nakupovať najmä v priebehu týždňa, v nedeľu navštevovala predajne v oveľa menšej miere, tým pádom by ju nedeľné zatvorenie ovplyvnilo najmenej. Typickými nedeľnými zákazníkmi sú tak aj podľa tohto prieskumu vekovo mladší ľudia.

Nakupovanie potravín

Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse, ktorý bol realizovaný v máji t.r. (1000 kompletných rozhovorov reprezentatívnej vzorky populácie vo veku nad 18 rokov), 80% Slovákov súhlasí s tým, aby zostali konkrétne väčšie predajne potravín v nedeľu zatvorené aj po skončení opatrení súvisiacich s koronakrízou.

Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby zostali väčšie predajne potravín v nedeľu zatvorené aj po skončení opatrení súvisiacich s koronakrízou?“ odpovedalo v prieskume určite áno 59% opýtaných. Postoj ľudí zamestnaných v maloobchode k súčasnému obmedzeniu nedeľného predaja potravín je, podľa zistení tohto prieskumu, ešte jednoznačnejší. Pracujúcim v maloobchode zákaz nedeľného predaja vyhovuje a považujú ho za správne rozhodnutie. Najnižšiu podporu má nedeľné zatvorenie predajní medzi mladými ľuďmi do 25 rokov a medzi obyvateľmi väčších miest, najmä Bratislavy.

Väčšina je proti

V súvislosti so zákazom nedeľného maloobchodného predaja bolo zverejnených viacero ďalších prieskumov s rôznou metodikou. Prieskumy verejnej mienky však podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS celkom neodzrkadľujú preferencie na komplexnú spoločenskú tému, ale len odpovede na konkrétne položenú otázku, ktorá so sebou nesie určité emócie. Respondenti sa tak svojou odpoveďou snažia nakresliť ideálny obraz seba. Ak je otázka postavená spôsobom: „Mali by mať predavačky možnosť v nedeľu oddychovať?“ alebo „Potrebujete nedeľné nákupy?“, respondenti majú tendenciu odpovedať „áno“ a „nie“. Málokto sa chce prezentovať ako utláčateľ predavačiek, alebo nedeľného nákupného maniaka.

Čo by sa však stalo, ak by otázka respondenta upozornila na negatívne efekty nedeľného zákazu? INESS preto zadal prieskum agentúre ACRC, s.r.o., ktorá zozbierala výsledky metodológiou CAPI na vzorke 1021 respondentov, v dňoch 26.5. až 3.6.2020. Respondenti boli konfrontovaní so štyrmi tvrdeniami, s ktorými mohli vyjadriť mieru súhlasu (áno, skôr áno) a nesúhlasu (nie, skôr nie), či neutrálny postoj (ani-ani):

Brigádnici, študenti, nízkopríjmoví a nekvalifikovaní zamestnanci by mali mať možnosť pracovať v maloobchode aj v nedeľu.

Zamestnancom v maloobchode by v nedeľu nemalo byť dovolené pracovať.

Zamestnávatelia by mali umožniť zamestnancom v maloobchode prácu v nedeľu, pokiaľ o to požiadajú.

Pokiaľ bude zakázané pracovať v nedeľu, mal by zamestnancom výpadok príjmu doplatiť štát.

O respondentoch prieskumu boli zozbierané základné charakteristiky: pohlavie, vek, veľkosť obce, vzdelanie a zamestnanecký status. Výsledok je zaujímavý. Viac ako 60% respondentov tohto prieskumu je pozitívne naklonených (áno, skôr áno) tomu, aby viaceré skupiny obyvateľstva mali mať možnosť pracovať v nedeľu v maloobchode. Len 28% je proti (nie, skôr nie) takejto možnosti. Obrovskú podporu má táto možnosť najmä u mladších respondentov (25-34 rokov), z ktorých 70% je za možnosť nedeľnej práce v maloobchode a len 19% proti. Rovnako najvýraznejšia podpora je pri obyvateľoch veľkých miest (nad 100 000) so 74%-ným súhlasom. No prevaha súhlasu s ponechaním možnosti v nedeľu pracovať niektorým skupinám obyvateľstva bola aj pri respondentoch z najmenších obcí do 1000 obyvateľov, keď 56% bolo za a 32% proti.

S tvrdením, že zamestnancom v maloobchode by malo byť v nedeľu zakázané pracovať, súhlasilo v tomto prieskume 36% respondentov, no proti bolo viac ako 45% ľudí. Za zákaz nedeľnej práce v maloobchode bolo 37% žien, proti zákazu však bolo 44% žien. Jasný odpor voči takémuto zákazu bol medzi nezamestnanými, z ktorých 51% bolo proti zákazu a len 17% za zákaz. Zároveň si 59% respondentov myslí, že zamestnávateľ by mal zamestnancom umožniť prácu v nedeľu, ak o to požiadajú. Myslí si to 57% žien, 50% obyvateľov obcí do 1000 obyvateľov a až 77% obyvateľov veľkých miest. S tvrdením, že výpadok príjmov kvôli zákazu pracovať v nedeľu v maloobchode by mal kompenzovať štát, súhlasilo 42% opýtaných. Pri respondentoch pracujúcich na polovičný úväzok to bolo až 50%.

Prieskum ukázal, že proti zákazu nedeľnej práce v maloobchode sú najviac vyhranení mladší ľudia z väčších miest. Takýto výsledok sa však podľa INESS dal očakávať – mladší ľudia obľubujú flexibilnejší život a otvorené možnosti, vo veľkých mestách je zároveň koncentrovaná veľká časť maloobchodu s otváracími hodinami aj v nedeľu, preto sa tento zákaz dotýka viac obyvateľov z miest. Potvrdilo sa aj to, že ľudia na materskej dovolenke, či nezamestnaní ľudia požadujú viac možností privyrobiť si. Napriek istým rozdielom medzi demografickými skupinami, nesúhlas so zákazom nedeľnej práce v maloobchode, či prípadná potreba kompenzácie tohto zákazu panoval naprieč všetkými sledovanými skupinami, bez ohľadu na bydlisko, vzdelanie, vek, pohlavie či zamestnanecký status.

INESS v reakcii na rozbiehajúcu sa diskusiu o trvalom uzavretí maloobchodných prevádzok v nedeľu pripravil tiež novú publikáciu s názvom Proti zákazu nedeľného predaja.

Konštatuje v nej, že v súčasnosti platia nejaké obmedzenia na otváracie hodiny pre maloobchod v 13 členských štátoch EÚ. V posledných 20 rokoch však prišlo k sérii deregulácií týchto obmedzení vo viacerých krajinách. To umožnilo podrobnejšie skúmanie ich dopadov.

Ekonomické argumenty hovoria jednoznačne proti zatvoreniu obchodov v nedeľu. Ak sú hlavným argumentom spoločenské dopady, politici by podľa INESS mali svoje tvrdenia podoprieť faktickými argumentmi o tom, že nedeľný predaj nejakým zásadným spôsobom škodí spoločnosti. Nie je tiež jasné, prečo sa politici zameriavajú len na maloobchod – ak sú argumenty spoločenské, mali požadovať aj zákaz nedeľnej práce v iných službách, či v priemysle. Takto cez obmedzenie obchodu cielia len na niečo vyše 2 % pracovnej sily na Slovensku. „Slovensko je demokratickou krajinou, ktorej hospodárstvo je založené na trhových princípoch, kde má prednosť dobrovoľná dohoda slobodných ľudí, nie regulácie, zákazy a príkazy. Iniciatívu na zákaz nedeľnej práce v maloobchode preto odmietame,“ uvádza sa v tlačovom stanovisku INESS.

Súčasný stav v Európe

Obmedzenie prevádzkových hodín obchodov v súčasnosti v rôznej miere platí podľa INESS v necelej polovici EÚ, v 13 členských štátoch. Z toho v 7 štátoch platí všeobecný zákaz predaja v nedeľu. Dva štáty (Rakúsko, Španielsko) majú okrem národných obmedzení aj regionálne. Všetky štáty na obmedzenia uplatňujú aj rôzne výnimky (turistické oblasti, podujatia, umiestnenia obchodu a pod.) Táto téma pritom nie je otvorená len na Slovensku, viacero štátov si prechádza, alebo prešlo sprísňovaním zákazu, alebo naopak jeho zjemňovaním - v najbližšom okolí je to napríklad Maďarsko. Obchody však napríklad zostali otvorené v nedeľu v Litve, kde snaha o zatvorenie nenašla dostatočnú politickú podporu.

Pripravil: dk

Zdroje: ZO SR, SAMO, INESS, ISKM, NAY, redakcia

Ilustračné foto: Shutterstock.com