Doplatiť by na to mohli menšie prevádzky. Práve tie totiž dosahujú minimálne zisky. Ak sa budú pre nové poplatky hľadať rezervy v nákladoch, pôjdu ako prvé, varujú obchodníci. SNS názor obchodníkov odmieta a na odvode zatiaľ trvá.

"Slovenskí obchodníci majú predajne v malých obciach, ktoré sú, čo sa týka zisku, buď na nule, alebo dokonca v strate, a ak tam bude ďalší 2,5-percentný odvod, tak ich budú rušiť,“ hovorí prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak. Počítať však treba podľa neho aj s nárastom cien. Domáci obchodníci totiž hospodária so ziskom okolo jedného percenta z obratu, vysvetľuje Konštiak, zaplatiť ďalších 2,5 percenta nebudú mať z čoho. Na ceny navyše od budúceho roka zatlačí aj zdraženie energií či zvýšenie minimálnej mzdy, dodáva.

Obchodníci kvôli námietkam už oslovili viacero poslancov a rokujú s nimi o možných zmenách. "Máme viacero právnych pripomienok. Budeme sa snažiť, aby nás ten predpis škrabal čo najmenej,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Poslanci SNS pripustili zmeny v návrhu ešte v utorok.

Prijatie odvodu tak, ako bol navrhnutý, by podľa Katriaka uvrhlo slovenských obchodníkov do červených čísel. Odmietol aj tvrdenia rezortu pôdohospodárstva, že obchodníci majú privysoké marže, a to aj vyše sto percent. Priemerná marža sa pohybuje okolo 24 až 25 percent, vysvetlil Katriak. Z tejto sumy však musí obchodník hradiť všetky svoje náklady, zaplatiť dodávateľovi a aj uhradiť daň z pridanej hodnoty. Zostane mu vraj zisk len okolo jedného percenta, ktorý musí ešte zdaniť.

Za obchodníkov sa postavili aj odborári. Budeme mať sťaženú pozíciu pri kolektívnom vyjednávaní napríklad o mzdách, upozornil šéf Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan. "Môže dôjsť k dovozu lacnejších a menej kvalitných potravín,“ hovorí Zadňan. Na odvod a snahu obchodu o pokles nákladov a udržanie marží by tak doplatil spotrebiteľ. Nový odvod by sa tak nakoniec mohol otočiť proti slovenským potravinárom a farmárom – teda paradoxne tým, ktorým má pomôcť.

Proti zákonu z dielne SNS v jeho aktuálnej podobe sa postavil aj viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. "Je to riešenie, ktoré dodávateľov poškodí. Zhorší to prístup slovenských výrobcov do obchodných sietí,“ povedal. Návrh zákona posunuli poslanci v utorok do výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ústavnoprávneho výboru parlamentu. Prerokovať ho majú do konca novembra, aby tak na ďalšej schôdzi mohol ísť do druhého čítania.

Peniaze vybraté na osobitnom odvode sa však už dostali aj do návrhu rozpočtu na budúci rok. Z nich 119 miliónov eur by malo ísť na marketingový fond, cez ktorý chce ministerstvo pôdohospodárstva podporovať domáce potraviny. Ďalších 30 miliónov eur na zelenú naftu. V utorok hovorila ministerka pôdohospodárstva aj o rizikovom fonde, cez ktorý by jej rezort odškodňoval farmárov napríklad za zmenu klímy či zmrznutú úrodu.

O podobnú legislatívu sa snažilo aj Maďarsko a Poľsko či estónske mesto Tallinn, no Brusel tieto snahy nekompromisne stopol. Ak by aj tento zákon prešiel naším parlamentom, Slovensko by muselo požiadať o súhlas úniu.