Slepačie konzumné vajcia sú poslednou komoditou živočíšnej výroby, v ktorej je Slovenská republika takmer sebestačná; vlani to bolo na úrovní 92 percent. Napriek tomu sa k nám viac ako 173 miliónov vajec doviezlo, čo predstavuje až 23 percent z objemu domácej produkcie.

BRATISLAVA. A v najbližších rokoch to môže byť z pohľadu zastúpenia vajec z domácej výroby v obchodnej sieti podstatne horšie.

„Naši producenti vajec totiž zaznamenávajú velký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Viaceré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať vajcia z klietkových chovov. A to aj napriek tomu, že tieto ich požiadavky nemajú žiadnu oporu v národnej a ani v európskej legislatíve," povedal Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Netreba zabúdať na to, že legislatíva EÚ iba pred niekoľkými rokmi prijala opatrenia na zmenu v chove nosníc. V rámci EÚ bolo nariadené, aby boli všetky konvenčné klietkové chovy po 1. januári 2012 nahradené chovom nosnic v obohatených klietkach. To pre nosnice zabezpečilo výrazne lepšie životné podmienky.

Všetci slovenskí chovatelia tieto podmienky splnili, čo sa však už nedá povedať o chovateľoch v mnohých iných krajinách.

Desaťročný predstih

Táto požiadavka bola jasne definovaná s 10-ročným predstihom, a rovnako dlhá bola aj doba, potrebná na výmenu technológií konvenčných klietok za obohatené, k čomu prispela aj finančná pomoc z prostriedkov EÚ.

„Tieto nové klietkové systémy majú minimálnu životnosť na úrovni 20 rokov. Slovenskí hydinári investovali do zmeny na chov nosnic v klietkach milióny eur. Preto je pre všetkých chovateľov nosnic neefektívne meniť spôsob chovu pred uplynutím doby životnosti týchto technológií, pretože to výrazne predražuje produkciu vajec v SR," dodal D. Molnár.

Predstavitelia ÚHS ako aj producenti vajec v SR považujú tlak zahraničných obchodných reťazcov na ukončenie predaja vajec z klietkových chovov za neopodstatnený a za ohrozujúci sebestačnosť vo výrobe vajec. Na Slovensku - a aj v rámci EÚ - stále prevládajú klietkové chovy nosnic nad ostatnými spôsobmi chovu.

„Na Slovensku je podiel klietkových chovov na úrovni 79 percent, a to aj napriek tomu, že už pred 2 rokmi začali chovatelia s rekonštrukciou klietkových chovov na voliérové, a nie na podstielkové, pretože v niektorých krajinách EÚ postupne odmietajú už aj tento spôsob produkcie vajec. Bez finančnej pomoci z prostriedkov EÚ alebo bez štátnej pomoci na výmenu technológií dokážu slovenskí producenti vajec zrealizovať za jeden rok zmenu spôsobu chovu iba v 5 percentách chovných priestorov. Zmena systému chovu obohatených klietok na voliérové si vyžaduje investície vo výške 47,3 milióna eur, ktoré hydinársky sektor v súčasnej dobe a pri súčasnom vývoji cien za obdobie posledných 8 rokov nemá k dispozícii," zdôraznil riaditeľ ÚHS.

Riaditeľ Novogalu Dvory nad Žitavou Ladislav Birčák dodal, tento tlak zahraničných obchodných reťazcov nemá žiadne kvalitatívne opodstatnenie. Svedčí o tom skutočnosť, že kvalita a zloženie vajec vôbec nezávisí od spôsobu chovu nosnic. Nie je dôležité, či bola nosnica chovaná v obohatenej klietke, na podstielke, vo voliére alebo vo voľnom výbehu. Pretože kvalitu a zloženie vajec ovplyvňuje iba krmivo a jeho zloženie, ktoré nosnica konzumuje.

O kvalite života nosnice vypovedajú dva základné údaje - počet znesených vajec a počet uhynutých nosnic. Nuž a tieto ukazovatele sú v klietkovom ako aj v alternatívnych chovoch porovnateľné.

„Ak dnes niekto tvrdí, že v klietkach majú nosnice priestor vo velkosti hárku papiera A4, a to je nehumánne, tak taký človek potom v živote nevidel klietkový chov", týmito slovami namietal L. Birčák voči tvrdeniam rôznych aktivistov.

Kampane s pochybným poslaním

Spotrebiteľ musí počítať s tým, že „klietkové vajcia" sú na pulte najlacnejšie. Balenie 10 podstielkových vajec je na pulte reťazcov o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia; balenie vajec z voľného výbehu je minimálne o 1 euro drahšie; a balenie vajec z ekologického chovu je drahšie minimálne o 1,50 eura.

Pre štvorčlennú rodinu to bez akéhokoľvek kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu predstavuje zvýšené náklady minimálne o 45 eur, respektíve o 90 eur, respektíve o 135 eur ročne.

Predstavitelia ÚHS sa nazdávajú, že zahraničné obchodné reťazce by mali ponechať spotrebiteľovi možnosť slobodnej voľby tak, ako to praktizujú slovenské obchodné reťazce. Teda aby spotrebiteľ našiel na pulte všetky druhy vajec, a aby si mohol kúpiť tie vajcia, ktoré si chce kúpiť, a nie tie, ktoré mu chce niekto nanútiť.