Zväz obchodu SR
Pre
pandémiu koronavírusu zavreli v nedeľu obchody, teraz rozmýšľajú,
ako zákaz predĺžiť
Chceli
ste si dnes kúpiť teplé rožky? Zabudnite!“ napísal 1. mája
pred dvoma rokmi na facebooku predseda SaS Richard Sulík. Bol to
prvý nekresťanský sviatok na Slovensku, počas ktorého museli byť
zo zákona zavreté obchody. Zrušenie zákazu predaja cez sviatky
SaS sľubovala aj pred voľbami, v prípade účasti vo vláde. K
moci sa dostala, ale napokon bude musieť zrejme v otázke zavretých
obchodov ustúpiť zvyšným koaličným stranám, najmä OĽaNO.
Premiér Igor Matovič totiž navrhuje, aby sa zákaz nedeľného
predaja v stal normou aj po koronakríze. Z prieskumov verejnej
mienky vyplýva, že s ním súslasí veľka časť verejnosti. V
prieskume agentúry 2muse Kladne sa vyjadrilo 80 percent opýtaných,
pričom určite za bolo 59 percent. Súhlas s nedeľným zatvorením
predajní prevláda vo všetkých vekových kategóriách.
Jednoznačne proti zákazu sa vyslovilo deväť percent ľudí.
Prieskum, ktorý agentúra uskutočnila v prvej polovici mája, sa
osobitne pýtal na názor aj pracovníkov v maloobchode. S voľnými
nedeľami súhlasí väčšina z nich (89 percent) a vyslovene proti
bolo jedno percento opýtaných. Debata o zákaze nedeľného predaja
rozdelila slovenskú spoločnosť. Čo by jeho zavedenie znamenalo
pre obchodníkov i výrobcov a ako by sa s tým vyrovnali
spotrebitelia? INDEX odpovedá na základné otázky o vplyve
zatvorených predajní.
1.Kto
prišiel s nápadom zakázať nedeľný predaj?
Téma
zákazu nie je nová. Naposledy bola na stole pred tromi rokmi, keď
sa rozšíril zoznam sviatkov, počas ktorých musia byť predajne
zatvorené. Politici, obchodníci i aktivisti však tému z času na
čas vytiahli aj predtým. Koronakríza ukázala, ako by takýto
zákaz mohol vyzerať v praxi. Nedeľná pauza patrí medzi
opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu pandémie. Obchodníci
majú tento deň využiť na sanitáciu predajní a oddych
pracovníkov. Nariadenie neskôr prinieslo otázku, prečo by
predajne nemohli ostať zavreté aj po skončení mimoriadnej
situácie. Chopili sa jej opoziční poslanci, ktorí predložili dva
návrhy na zákaz nedeľného predaja. Za prvým stoja poslanci Ján
Podmanický (nezaradený) a Marián Kéry (Smer–SD), druhý
predložili kotlebovci. Zákaz nedeľného predaja ako taký nachádza
podporu je aj vo vládnej koalícii. Premiér Igor Matovič vyhlásil,
že sa o ňom bude snažiť presvedčiť aj ministra hospodárstva
Richarda Sulíka, ktorý je jeho najväčším odporcom. Zatiaľ v
koalícii platí dohoda, že v nedeľu bude zatvorené iba počas
trvania koronakrízy. Parlament sa návrhmi opozičných poslancov
bude zaoberať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína v stredu
(3. júna). Podľa Matoviča však plénom neprejdú.
2.Akých
predajní sa má zákaz týkať?
Prvý
návrh (Podmanický-Kéry) by na nedele zaviedol režim, ktorý v
súčasnosti platí počas sviatkov. Zatvorené by teda boli všetky
obchody s výnimkou čerpacích staníc, lekární, obchodov na
letiskách, železničných a autobusových staniciach a v
nemocniciach, predajní cestovných lístkov, suvenírov a kvetov.
Zákon by nadobudol účinnosť 15. septembra. Čo sa týka druhého
návrhu, kotlebovci chcú rozšíriť zoznam výnimiek, kde by sa
mohlo v nedeľu predávať. Maloobchodný predaj by povolili pri
ubytovacích a stravovacích službách, pri športových
zariadeniach a zariadeniach na regeneráciu a rekondíciu, pri
organizovaní športových, kultúrnych a iných spoločenských
podujatí. Ich návrh by nadobudol účinnosť 15. dňom od
publikácie v Zbierke zákonov.
3.Kto
bude zo zatvorených predajní ťažiť?
Štátne
sviatky ukázali, že zo zavretých obchodov môžu ťažiť čerpacie
stanice, lebo počas nich registrujú zvýšený záujem zákazníkov.
Sieť Shell medzičasom rozšírila ponuku základných potravín,
Lukoil sa zasa spojila s reťazcom Delia, ktorá na benzínkach tejto
značky otvorila zatiaľ dve predajne. Konateľ Delie Jozef Berko
vlani na jeseň v rozhovore pre INDEX potvrdil, že predaje počas
sviatkov výrazne rastú. „Väčšinou to býva 2,5 až 3-násobne
viac ako v štandardný deň,“ uviedol. Základné potraviny sa na
čerpačkách pokúšal predávať aj Slovnaft. V prevádzke v
Záhorskej Bystrici ponúkal mliečne výrobky, cestoviny, cukor či
olej. Zákazníkov si však nenašli. Firma to okomentovala slovami,
že Slováci nie sú pripravení na to, aby si múku kupovali na
pumpe. Aj preto sa Slovnaft vydal cestou hotových jedál.
4.Aké sú
príplatky za prácu v nedeľu?
Argumentom
za zachovanie nedeľného predaja je, že mnohí zamestnanci v
obchodoch chcú pracovať, lebo za prácu v nedeľu získajú
príplatky. V posledných dvoch rokoch sa pritom výrazne zvýšili –
od mája minulého roka je to 100 percent minimálnej mzdy za hodinu.
Podľa údajov spoločnosti Trexima, ktoré spracoval think-tank
INESS, sa priemerný príplatok za prácu v nedeľu v reťazcoch
pohybuje na úrovni 29 eur mesačne, v menších potravinách je to
37 eur mesačne. Zamestnanec musí odpracovať navyše priemerne
jedenásť, respektíve 23 hodín za mesiac.
5.Ako sa
nedeľná pauza dotkne pekárov?
Príplatky
za prácu cez víkend (i v noci) sú pre pekárov také vysoké, že
ich v mnohých prípadoch nedokážu pokryť tržbami za predaj
výrobkov. „Najmä pre malé pekárne, ktorých výroba nie je
nadviazaná na veľké reťazce, je ekonomicky výhodnejšie zastaviť
výrobu počas víkendu a prísť o tržby za výrobky,“
tvrdí predsedníčka Slovenského
zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová. Pre
ďalšiu časť pekární je efektívnejšie ponúkať počas víkendu
len obmedzený sortiment čerstvých
výrobkov.
Znížia tým náklady na pracovnú silu, keďže oklieštený
sortiment potrebuje menší počet ľudí vo výrobe. Iná situácia
je vo veľkých pekárňach, ktorých výroba je nadviazaná na veľké
dodávky do maloobchodných sietí. „Aj keď ani tie často
nepokrývajú náklady na výrobu v plnej miere,“ dodáva
Lopúchová. Zavreté nedele by neznamenali, že by pekárne museli
prepúšťať. „Z predchádzajúcich analýz vieme, že mnohí
pekári vykrývajú víkendy prácou nadčas. V prípade zákazu
predaja počas víkendov by síce klesli nároky na počet
odpracovaných hodín, no nemalo by to mať zásadný vplyv na počet
pracovníkov,“ mieni Lopúchová.
6.Môže
stúpnuť nezamestnanosť?
Nedeľný
zákaz predaja môže negatívne zasiahnuť zamestnanosť v
maloobchode. Údaje spoločnosti Trexima hovoria, že počas nedele
pracuje v maloobchode 2,3 percenta všetkých pracujúcich. Celkovo
sa vlani v maloobchode v nedeľu odpracovalo 6,6 milióna hodín. „To
je ekvivalent zhruba 3300 štandardných pracovných úväzkov,“
vypočítava analytik INESS Martin Vlachynský. Strata pracovných
miest je podľa neho najväčším efektom obmedzenia otváracích
hodín.
7.Aké
tržby majú obchody v nedeľu?
Podľa
prezidenta Zväzu
obchodu
Martina
Katriaka
predstavujú nedele dve až štyri percentá z týždenného obratu
predajní potravín. Dá sa predpokladať, že časť nedeľnej
spotreby sa rozloží na sobotu a pondelok. Šéf slovenského Tesca
Martin Kuruc si však aj tak myslí, že k istému poklesu tržieb
príde. Pri nepotravinárskom tovare odhady hovoria o desiatich až
pätnástich percentách z týždenného obratu. Predseda
predstavenstva spoločnosti Nay Peter Zálešák uvádza, že na
zákaz nedeľného predaja by sa nemalo pozerať iba optikou rožkov.
„Nákup elektroniky napríklad pri zariaďovaní kuchyne, nákup
nábytku či iného zariadenia domu je však často investíciou,
ktorá si vyžaduje aj niekoľkohodinovú návštevu predajne,
konzultáciu produktov, služieb či finančného riešenia,“
vysvetľuje. Aj nákupné centrá tvoria veľkú časť svojich
tržieb práve počas víkendov, keď majú vysokú návštevnosť.
Podľa INESS príklady zo zahraničia hovoria, že regulácia
otváracích hodín môže znížiť tržby v maloobchode od nula do
desať percent, čo bude mať vplyv aj na výber DPH.
8.Kde
všade v Európe sú obchody v nedeľu zavreté?
Štáty
Európskej únie sú v tomto smere rozdelené približne na polovicu.
Až v trinástich krajinách sú otváracie hodiny nejakým spôsobom
obmedzené, z toho v siedmich platí všeobecný zákaz v nedeľu.
Napríklad v Rakúsku môžu mať obchody otvorené v sobotu od
šiestej ráno do šiestej večer. Naopak, v nedeľu platí zákaz,
hoci turistické oblasti dostali výnimku. Nemecko má v nedeľu
obchody taktiež zavreté – okrem pekární, kvetinárstiev či
novinových stánkov. V niektorých spolkových krajinách môžu
obchody otvoriť, ak je to vo verejnom záujme alebo za špecifických
okolností. Fínsko zrušilo zákaz nedeľného predaja s
odôvodnením, že v susednom Švédsku neplatí žiadna regulácia
otváracích hodín a počas víkendov tam smeruje veľa fínskych
spotrebiteľov. Pred piatimi rokmi sa aj v Maďarsku zatvorili
obchody. To však rozdelilo spoločnosť a zákaz bol nepopulárny.
Vláda sa po roku rozhodla, že sa predajne opäť otvoria. Poľsko
zasa nedeľný predaj zakazuje postupne.
9.Ktoré
reťazce sú za a proti?
Obchodníci
v názore na zákaz nedeľného predaja nie sú jednotní. Zväz
obchodu
SR navrhuje nadviazať na doterajšiu legislatívu týkajúcu sa
otváracích hodín počas sviatkov a rozšíriť ju aj na nedeľný
predaj. Slovenská aliancia moderného obchodu uviedla, že jej
členovia nemajú na tento návrh jednotný názor, preto bude každý
z nich komunikovať individuálne. Jednotlivé názory si prečítajte
v ankete INDEXU.
10.Ovplyvní
to rodinné vzťahy?
Podporovatelia
zákazu nedeľného predaja argumentujú aj tým, že aspoň jeden
deň v týždni by mala byť rodina spolu. Podľa sociológa Michala
Vašečku táto konzervatívna argumentácia je v princípe správna.
Predstava o tom, ako má byť spoločný čas strávený, je však
čoraz menej zviazaná tradíciami. „Moderná spoločnosť – a
treba povedať, bohužiaľ, sa vo voľnom čase oddáva konzumu a k
tomu otvorené obchody, aspoň niektoré, patria,“ mieni Vašečka.
Rácio má podľa neho aj psychologicky orientovaná argumentácia,
že v nedeľu si ľudia majú predovšetkým oddýchnuť, a nie
nakupovať alebo vybavovať to, čo nestihli počas iných dní.
„Zdôrazňuje sa to menej, pričom práve táto argumentácia je
najlogickejšia a objektívne prináša ľudom pridanú hodnotu,“
tvrdí. Vo všeobecnosti podľa neho nie je zásadný problém s tým,
že by sa v nedeľu obchody zatvorili. Problém pre liberálnejšiu
časť spoločnosti je skôr v tom, že sú im vnucované hodnoty
viažuce sa skôr ku konzervatívnejšej časti. Tatiana Kapitánová
Chceli
ste si dnes kúpiť teplé rožky? Zabudnite!
Richard
Sulík, 1. mája 2018
[29.05.2020; Sme; Téma; s. 7,8; Tatiana Kapitánová]
Zdroj e foto: aktuality.sk, trend.sk
