HN KONFERENCIA

Zachovanie zákazu predaja v posledný deň v týždni môže byť problém pre pracovníkov. Majú totiž nízku kvalifikáciu a v čase krízy sa uplatnia len ťažko.

Lucia Lauková

Bratislava – Zákaz nedeľného predaja v maloobchodoch privedie na úrady práce tisíce ľudí. Zachovať ho, alebo otvoriť obchody aj v siedmy deň v týždni? Názory podnikateľov a politikov sa líšia. Jedni tvrdia, že v čase rastúcej nezamestnanosti je to zásadný dôvod na to, aby sa nedeľný predaj neobmedzoval. Podľa iných sa tak len dorovnajú doterajšie nedostatky personálu v potravinárstve či priemysle. Ako možný kompromis sa javila výhrada vo svedomí. Tá by prevádzky udržala otvorené a ponechala prácu tým, ktorí majú záujem o nedeľné príplatky. Riešenie to však nie je, zhodli sa hostia včerajšej HNkonferencie Aký bude účet za zákaz nedeľného predaja.

Hrozba rastúcej nezamestnanosti

V nedeľu v maloobchode pracuje 40- až 50-tisíc ľudí, čo je približne 2,3 percenta zamestnancov na Slovensku. Pri prepočte ide o 3 300 pracovných miest. „Ak by sme zakázali nedeľný predaj, prevažná väčšina z týchto 3,3 tisíca pracovných miest by zmizla,“ povedal analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Vplyv zákazu nedeľného predaja na zvýšenie nezamestnanosti ukazujú aj ekonomické analýzy z iných krajín, zdôraznil Marián Viskupič, predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet. „Podľa štatistík koncom apríla bolo 38-tisíc nezamestnaných a skoro to menej nebude,“ povedal. To potvrdzuje aj Ústredie práce, ktoré len v máji zaevidovalo 1,5 tisíca nahlásených miest v hromadnom prepúšťaní. „Každé pracovné miesto musíme strážiť. Najmä miesta v potravinárstve sú špecifické, tí ľudia sa nevedia zamestnať hocikde inde,“ pripomenul. Ide totiž o nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí si budú počas krízy hľadať prácu ťažšie. „Súčasná koronakríza postihuje najviac práve odvetvia služieb, v ktorých dochádza k bližším spoločenským kontaktom,“ vysvetlil. „Vyššia miera nezamestnanosti potrvá minimálne do vynájdenia a aplikácie efektívnej vakcíny proti novému koronavírusu,“ povedal makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta. Vidia to už aj firmy. Podľa viceprezidenta Zväzu obchodu Pavla Konštiaka objednávky v reštauráciách výrazne klesli a gastropodniky skôr prepúšťajú, ako hľadajú nové posily. „Ľudia sa boja chodiť do reštaurácií, zmenilo sa ich myslenie, radšej si nakúpia a navaria doma. A to bude dlhodobý trend, gastronómia sa bude veľmi dlho a ťažko zviechavať,“ uznal Konštiak.

Vytiahli koaličnú dohodu

Emil Huraj, manažér siete elektropredajní Nay pripomína, že maloobchod tvorí len 13 percent z ľudí, ktorí pracujú v nedeľu. „Priemysel, zdravotníctvo, veda, služby. Máme veľmi veľa študentov, mladých ľudí, ktorí chcú práve cez víkendy pracovať, aby si zarobili,“ vymenoval s tým, že podľa ich interných prieskumov až 69 percent zamestnancov chce mať možnosť pracovať v nedeľu. Aj preto začali v praxi testovať systém, kde sa zamestnanci raz ročne rozhodnú, či chcú v nedele pracovať a podľa toho im nastavia plán služieb. Otázka nedeľného predaja včera rezonovala aj v politických kruhoch. Premiér Igor Matovič vyhlásil, že výhrada vo svedomí, ktorú podporili Sme rodina, SaS aj Za Ľudí, nie je riešenie. Matovič namietol, že týchto zamestnancov by majitelia prepustili. Strana SaS však reagovala vyhlásením, že zákaz nedeľného predaja je pre nich neprípustný. „Môj osobný názor je, že by bolo dobré zatvoriť. Rešpektujem však koaličnú dohodu, ktorá hovorí, že ak sa nedohodneme všetci štyria, ostáva súčasný stav. Takže nedele budú otvorené, mňa to mrzí,“ uzavrel premiér.

Zdroj: [10.06.2020; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Lucia Lauková]

Foto: S moderátorom Ľuboslavom Kačalkom (v strede) diskutovali Emil Huraj, Peter Kremský, Marián Viskupič, Pavol Konštiak (zľava).