Pre spotrebiteľa by mala byť pri výbere mäsa najdôležitejším faktorom kvalita. Jeho prospešnosť pre zdravie a, naopak, čo najmenšia škodlivosť pre organizmus by mal byť druhý faktor výberu. Až potom by to mala byť cena. Tak je to bežné v civilizovaných krajinách.

Hydinové mäso patrí medzi vysoko rizikové potraviny najmä pre pravdepodobnosť výskytu a rozvoja mikrobiálnych patogénnych látok, ako sú salmonela, kampylobakter či listéria. Preto má uchovávanie hydiny svoje pravidlá. Teplota pri skladovaní by nemala byť vyššia ako + 4 stupne. Mäso musí byť chránené pred svetlom a skladujeme ho oddelene od iných potravín, hlavne z dôvodu krížovej kontaminácie. Zmrazené hydinové mäso sa nesmie opakovane rozmrazovať a zmrazovať. Po rozmrazení treba mäso ihneď spracovať.

Definícia čerstvosti zo zákona

Legislatíva považuje za čerstvú tú hydinu alebo to hydinové mäso, ktoré nebolo tepelne spracované a uchováva sa v chladenom alebo zmrazenom stave. Ide aj o mäso balené vákuovo alebo v ochrannej atmosfére. Môže obsahovať limitované množstvo absorbovanej vody, takzvané nevyhnutné množstvo. Mäso, ktoré poznáme pod názvom krehčené, šťavnaté alebo krehké, obsahuje až 30 percent podielu vody a prídavných látok. Výrobcovi sa tak umožňuje pridávať do mäsa vodu vo forme vodných roztokov kuchynskej soli, prídavných látok, cukrov, poprípade korenín. Samozrejme, ak to potom pri predaji označí ako výrobok s prídavkom vody.

Označenie hydiny a jej pôvod

Ak chceme konzumovať kvalitné potraviny a hydinu, mali by sme si na každom výrobku všímať zásadné údaje. Informácia o jeho zložení musí obsahovať všetky použité suroviny a ostatné látky. Ak napríklad kupujete hydinu, sledujte obsah vody. Čerstvé hydinové mäso totiž žiadnu vodu neobsahuje.

Každá potravina musí byť riadne zabalená a označená etiketami, kde sa dajú overiť všetky údaje o pôvode hydiny. Ako zistíme krajinu pôvodu výrobku? Pozor, trojčíslie 858 na čiarovom kóde alebo ovál so značkou SK, prípadne štátny znak vyobrazený na výrobku, nezaručuje, že ide o slovenský výrobok. Jediný údaj, ktorý nám prezradí, odkiaľ surovina či potravina pochádza, je krajina pôvodu. Výrobcu označuje oválna veterinárna značka na etikete - SK 106 ES, SK 136 ES, SK 301 ES.

Transparentnosť označenia

Balená hydina a delené hydinové mäso, ak nie sú zmrazené, sa označujú dátumom spotreby. Zmrazené sa označuje dátumom minimálnej trvanlivosti. Okrem všeobecne platných požiadaviek na označovanie potravín a požiadaviek na označovanie mäsa sa pri tomto druhu uvádza aj živočíšny druh a skutočnosť, či ide o delené mäso bez kože alebo kostí.

Voda vo výrobku

Ak sa nechcete pomýliť a kúpiť si hydinové mäso bez pridanej vody, je nevyhnutné čítať informácie uvedené na obale. Hydinové mäso s pridanými vodnými roztokmi aditívnych látok, prísad a iných zložiek musí byť označené opisným názvom, napríklad ako ‘prípravok z hydinového mäsa’ alebo ‘mäsový prípravok z hydinového mäsa’ a musí mať v názve potraviny alebo v jeho blízkosti aj konkrétny údaj o osobitnej úprave mäsa nastreknutím vodného roztoku soli, prídavných látok a prísad. Už zoznam zložiek v označení je pre spotrebiteľa, ktorý číta etikety, informáciou, že to nie je čisté, skutočné hydinové mäso. Prítomné stabilizátory s kódmi E 450, E 451 a E 452 vás tiež jednoznačne varujú, že v tovare je pridaná voda.

Obchodná inšpekcia

Na otázku HN Agro sme od Slovenskej obchodnej inšpekcie k téme kvalita či nekvalita dovozovej hydiny na trhu dostali takúto odpoveď: „Inšpekcia nie je orgánom potravinového dozoru, nemá oprávnenie kontrolovať dodržiavanie zákona o potravinách, ani Potravinový kódex. V tejto veci je plne kompetentná Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá kontroluje celý potravinový reťazec, počnúc od pestovateľskej a chovateľskej činnosti, až po samotný predaj konečnému spotrebiteľovi. V spoločnom stravovaní je to zase Úrad verejného zdravotníctva - hygienici. Obchodná išpekcia nemá túto kompetenciu od roku 2002. Dozoruje iba nepotravinársky tovar a poskytovanie služieb."

Otázky na cenotvorbu

V súvislosti s cenotvorbou sme oslovili dvoch najdôležitejších hráčov na trhu. Od Slovenskej aliancie moderného obchodu sme sa dozvedeli, že „k cenovej politike svojich členov sa aliancia nevyjadruje z dôvodu dodržiavania hospodárskych zákonov".

Zhovorčivejší bol Zväz obchodu, ktorý zareagoval: „Zväz obchodu zastupuje slovenské národné siete a so slovenskými hydinármi mal vždy slušné a korektné vzťahy. To sa týka aj cenotvorby. Slovenské národné siete si nedávajú vysokú maržu na hydinové výrobky, čím pomáhajú celej Únii hydinárov. Cena je vždy dohodou oboch strán - dodávateľa aj odberateľa a je vždy výsledkom korektných rokovaní. Zväz je presvedčený, že ceny na pultoch slovenských sietí sú korektné."

(JČ)

—-

Dve otázky pre

Daniela Molnára, z Únie hydinárov Slovenska

* Ako je možné predávať v maloobchode kilogram hydiny či hydinového výrobku pod cenou 1,5 eura?

Cenu v maloobchode si stanovuje každý predajca samostatne. Závisí od nákupnej ceny, sadzby dane a prirážky predajcu. Problémom pre chovateľov aj spracovateľov hydiny je, ak sú odbytové ceny spracovateľov hydiny nižšie, ako sú ich výrobné náklady.

* Existujú pri konzumácii hlbokomrazených hydinových produktov z Ázie či latinskej Ameriky nejaké riziká? Ak áno, aké?

Ázijské a latinskoamerické krajiny nie sú súčasťou Únie, preto ich výrobcovia nemusia spĺňať prísne kvalitatívne a bezpečnostné kritériá a také podmienky ako producenti v rámci krajín spoločenstva. Preto sa pri konzumácii výrobkov z tretích krajín vyskytuje riziko vždy. Jasným dôkazom sú aj nedávne aféry s mäsom z Brazílie, kde sa zistilo viacero pochybení.

—-

Čerstvé hydinové mäso neobsahuje žiadnu vodu.

Štátna veterinárna a potravinová správa

Zdroj: [23.10.2018; Hospodárske noviny; kvalita; s. 6,7; JČ]