Zväz obchodu SR
Vláda Igora Matoviča vo svojom programe uvádza, že
zamestnancom chce umožniť vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom
na stravu.
Poskytovanie stravného zamestnancom je v súčasnosti témou
rokovaní koaličných strán. K zmene sa zaviazali aj v programovom vyhlásení
vlády. Názory na túto problematiku sú však rôzne.
Zväz obchodu
(ZO) SR tvrdí, že gastrolístky ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov aj
prevádzky verejného stravovania. Sú však aj názory, že zavedenie stravného v
hotovosti by mohlo viesť k zhoršeniu stravovacích návykov ľudí.
Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) vo svojom programe uvádza,
že zamestnancom chce umožniť vybrať si medzi gastrolístkami a finančným
príspevkom na stravu.
„O forme poskytovania stravného zamestnancom diskutujú
koaliční partneri. Následne sa problematika bude riešiť aj na pôde tripartity.
V tejto chvíli je táto otázka otvorená," povedala pre TASR hovorkyňa
ministerstva práce Veronika Husárová.
ZO SR víta zámer zmeniť systém poskytovaných
gastrolístkov, pretože manipulácia s nimi je okrem iného veľmi náročná.
„Zmena by sa mala uskutočniť tak, aby zamestnávateľ
podľa svojich možností mohol rozhodnúť, či bude poskytovať stravu, ak má
napríklad funkčnú jedáleň, alebo poskytne finančné plnenie," navrhuje ZO
SR.
Na celom procese poskytovania gastrolístkov sa podľa zväzu
„priživujú" len firmy, ktoré ich vydávajú. „Poplatky a provízie totiž
platí nielen zamestnávateľ, ale i samotní poskytovatelia stravovacích
služieb," upozornil ZO SR.
Sú však aj názory, že zvažované zavedenie stravného v
hotovosti môže viesť k zhoršeniu stravovacích návykov pracujúcich. Podľa
prieskumu agentúry 2muse by až 41 % respondentov, ktorí v súčasnosti dostávajú
stravné lístky, pripustilo, že by peniaze použilo na platenie účtov, chod
domácnosti alebo osobné potreby. Ďalších 10 % dokonca uviedlo, že by si takto
vyplatený príspevok na stravovanie ušetrili.
„Samozrejme, by to išlo na úkor vyváženého a zdravého
stravovania, ktoré je hlavným dôvodom, prečo štát a zamestnávatelia prispievajú
na obedy zamestnancov," upozorňuje prezident Asociácie moderných benefitov
(AMOBE) Štefan Petrík. Rizikom je podľa neho najmä to, že hotovosť je na
rozdiel od stravných lístkov alebo elektronickej stravovacej karty možné použiť
na kúpu čohokoľvek.
Ako dôsledok použitia stravného na iné účely by mohli
ľudia začať hľadať lacnejšie alternatívy k ich dnešnému spôsobu stravovania.
Pripustilo to až 44 % respondentov.
„Reštaurácie ešte pred krízou hovorili, že ceny
obedových ‘menučiek’ sú prakticky na hranici nákladov. K akej alternatíve sa
teda ľudia obrátia? Reálne hrozí odklon k lacnejším a menej kvalitným potravinám, a to najmä v
regiónoch, kde sú príjmy výrazne nižšie ako v mestách," tvrdí Petrík.
Zmena stravovacích návykov by podľa AMOBE mohla
priniesť aj výpadok príjmov reštaurácií a maloobchodu s potravinami. Štát by
podľa Petríka mal zvážiť plnú elektronizáciu príspevku na stravovanie.
„Elektronizácia prináša výhody zamestnancom, zamestnávateľom, reštauráciám aj
štátu," myslí si Petrík.
Zdroj: [13.06.2020; aktuality.sk; Slovensko; 10:57; TASR]
