Problém je na stole najmenej dva roky. Rokovania sa zastavili

Dostupnosť potravín v obciach do päťsto obyvateľov je na Slovensku dlhodobým problémom. Odhadom okolo 840 obcí nemá kamennú predajňu. Posledný výskum Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý vykonalo v roku 2020, hovorí o 102 potravinových púšťach, teda oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou predajní potravín.

Viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak pri interpretácii výsledkov výskumu konštatoval, že počet potravinových púští bude každým rokom narastať, pričom najdôležitejšiu úlohu bude zohrávať ekonomika. Ich reálny počet sa tak môže v čase nepriaznivých ekonomických podmienok od pôvodného líšiť. „Aktuálne je ich minimálne 102. Vôbec nevylučujeme, že ich môže byť viac,“ potvrdil pre TREND riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Spôsoby financovania

Jednou zo zásadných otázok je, ako financovať zlepšenie dostupnosti predajní potravín v takzvaných potravinových púšťach. ZMOS navrhoval viaceré riešenia. Napríklad kamenné obchody dotované štátom, pojazdné predajne či internetový predaj. Pojazdné predajne však napokon združenie vyhodnotilo ako ekonomicky neudržateľné a internetový predaj by pre staršie obyvateľstvo nemusel byť vhodný. Ako pripomenul P. Konštiak, podnikatelia v malých obciach často krachujú pre nízky obrat, problémy s dodávateľmi, vysoké ceny energií a nájomného. Ako východiskové riešenie preto združenie vnímalo dotovanie kamenných obchodov štátom. K tejto forme pomoci sa priklonila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá predstavila dotačný program. Navrhovatelia sa inšpirovali modelom z Česka a Poľska, kde predajne potravín v takýchto oblastiach subvencuje štát. „Pokiaľ je v obci malá predajňa potravín a dlhodobo vytvára stratu, štát by jej mal vo verejnom záujme pomôcť,“ povedal vtedy predseda SPPK Emil Macho. Ako zdroje financovania uviedol európsku stratégiu známu pod názvom Farm to Fork (z farmy na vidličku), plán obnovy či štátny rozpočet.

Kvôli riešeniu problému vznikla pracovná skupina, ktorú však ZMOS napokon opustil. „Vystúpili sme spolu s ďalšími partnermi z pracovnej skupiny, ktorú sme iniciovali na ministerstve pôdohospodárstva. Rezort sa nevyjadril k našej štúdii, nekomunikoval s nami o probléme ani o navrhovaných riešeniach,“ podotkol M. Kaliňák. Rezort pôdohospodárstva však tvrdí, že pracovná skupina bez ZMOS-u stratila význam.

Diskusia zamrzla

Ministerstvo TRENDU potvrdilo, že naďalej hľadá možnosti, ako zabezpečiť prístup k potravinám pre všetkých obyvateľov Slovenska. Rovnako bola pripravená výzva, ktorá by mohla prispieť k zlepšeniu potravinovej bezpečnosti. Výzva zahŕňala aj investície do mobilných predajní. S vlastným návrhom prišiel predseda parlamentného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta, a to vo forme sociálnych podnikov. Podstata by spočívala v tom, že obec by využila vlastné priestory na predaj základných potravín. „Štát by cestou sociálnych podnikov vytvoril projekt, pričom by mohol financovať osobné náklady až do výšky 75 percent. Obec by vyčlenila jednu miestnosť, ktorá by bola schválená na predaj základných potrieb,“ vysvetlil J. Karahuta.

„Svoju predstavu o projekte sociálnych podnikov som už odkomunikoval s ministerstvom práce. Teraz je na rade ZMOS. My im môžeme poskytnúť peniaze, súčinnosť aj prostriedky,“ povedal J. Karahuta. Dodal, že v danom čase ZMOS prisľúbil, že uvedie päť obcí, v ktorých by prebehol pilotný projekt sociálnych podnikov, no komunikácia po čase zamrzla. ZMOS však tvrdí, že o takomto prísľube nevie. „Poskytnúť názvy obcí vhodných na pilotný projekt by nebol absolútne žiaden problém,“ reagoval M. Kaliňák.

—-