Bratislava – Miliónové pokuty sú strašiakom obchodných reťazcov osem rokov. A hoci o ich zmiernení uvažovala už predchádzajúca vláda, k zníženiu sadzby stále nedošlo aj napriek kritike obchodníkov či príslušných organizácií. Zatiaľ poslednou obeťou sa stala potravinová sieť TERNO real estate, ktorej vymerali dovedna tri takéto pokuty. Všetky boli pritom uložené od vlaňajšieho leta. Posledný raz vo februári, keď kontrolóri potrestali ich bratislavskú prevádzku na Radlinského ulici. Tá je dnes už trvalo zatvorená.

Opakujúce sa nedostatky

Inšpektorom sa tentoraz nepáčili nedostatky v hygiene skladovania a v stave údržby. Takto našli napríklad poškodené skladovacie priestory, do ktorých zatekalo a olupovala sa omietka, aj keď tam boli umiestnené nápoje či slané pochutiny. Kontrolóri odôvodňujú svoje rozhodnutie tým, že nejde o bežnú prevádzkovú nečistotu, ale o dlhodobý stav. Majú to potvrdzovať nedostatky zistené aj po upozornení. Predajca tak ohrozil kvalitu a bezpečnosť potravín, čím vystavil spotrebiteľa možnému riziku. A keďže ide o opakované pochybenie, prišiel trest s najvyššou sadzbou. Vyplýva to z informácií o správnych konaniach na portáli úradných kontrol, ktoré zverejňujú veterinári. O stanovisko sme požiadali aj reťazec. Situáciu však bližšie nekomentoval.

Štát sa k peniazom zrejme nedostane

Predajcom však svitla nádej. „Možno sa zamietnu všetky miliónové tresty,“ hovorí pre HN Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Má tým na mysli novelu zákona o potravinách, ktorá je aktuálne v druhom čítaní a upravuje spodnú hranicu pokuty za opakované porušenie povinností na 50-tisíc eur. Maximálne môže byť pritom udelená päťmiliónová sankcia. To, že návrh počíta s uplatnením znížených sankcií na neukončené prípady, potvrdzuje aj Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners. „Podmienkou má byť, že tieto konania neboli právoplatne skončené,“ upozorňuje. Ak novela prejde, účinnosť sa navrhuje od júna. Podľa údajov, ktoré HN poskytol Bírešov úrad, bolo doteraz uložených 36 miliónových trestov. Ako však ďalej upozorňuje šéf veterinárov, uhradená bola len tá, ktorú zaplatil Kaufland. O väčšine ďalších pokút rozhodujú súdy vrátane ústavného. Aké má teda obchodník možnosti, keď nesúhlasí s uloženou sankciou? Podľa advokáta Štěpána Štarhu je možné sa proti rozhodnutiu veterinárov odvolať do 15 dní. „To znamená, že pokuta sa odkladá a nie je nutné ju uhradiť v lehote určenej v danom rozhodnutí.“ Ďalší postup závisí od rozhodnutia o odvolaní. „Ak sa mu nevyhovie, možno rozhodnutie odvolacieho orgánu ďalej napadnúť na súde takzvanou správnou žalobou,“ približuje Štarha a dodáva, že žaloba už sankciu neodkladá a je o to nutné požiadať príslušný súd. Finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo ani ohľadne pokút vymeraných reťazcu Terno, kde vo všetkých rozhodnutiach veterinárov podal obchodník podnet na preskúmanie. Zatiaľ čo v prípade februárového trestu prebiehajú prvotné úkony, pri ďalších dvoch priestupkoch získali potraviny odklad, informuje HN hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Argumentovali ohrozením fungovania

Ak by reťazec nezaplatil ani po zlyhaní všetkých opravných prostriedkov, nastúpila by exekúcia. Pred tromi rokmi sa s ňou musela vyrovnať sieť supermarketov Billa po tom, ako štátu neposlala peniaze do spomínaných 15 dní. Zaplatiť mala na základe dnes už zrušených pravidiel, ktoré jej síce umožňovali odvolanie, ale až po úhrade pokuty. Billa sa však bránila a napokon dosiahla pozastavenie exekúcie. Odklad vtedy spomínaný krajský súd odôvodnil závažnou majetkovou ujmou, keďže okamžitá platba by mohla ohroziť fungovanie spoločnosti. Advokát Štarha pripomína, že argument vzali do úvahy aj predkladatelia upravenej legislatívy, ktorá smeruje na schválenie do parlamentu. Zároveň upozorňuje na konštatovanie, ktoré sa nachádza v novele a z ktorého vyplýva, že „ani jedna z uložených miliónových pokút nebola pre prevádzkovateľa likvidačná“. Aj podľa šéfa veterinárov Bíreša treba vziať do úvahy, že sankcionovanie niektorých obchodníkov môže ohroziť ich existenciu. Potvrdzuje to dôvodová správa k novele, kde sa spomína, že trestané boli aj spoločnosti s obratom pod milión eur. Ďalej však Bíreš podotýka, že pri požiadaní by sa možno aj miliónový trest dal hradiť v splátkach. „Skôr ide o výchovný účinok. Predajca by mal robiť všetko pre to, aby pokutu nedostal,“ poznamenáva.

Prečo agrorezort mení legislatívu?

Likvidačné účinky trestu už témou nemusia byť dlho. Na práve prebiehajúcej schôdzi rozhodujú poslanci o posunutí novely do tretieho čítania. Dôvodov, prečo sa ministerstvo pôdohospodárstva na zmenu minimálnej hranice odhodlalo, je viacero. Treba však uviesť, že nejde o iniciatívu agrorezortu, ale úlohu vyplývajúcu z prvého podnikateľského kilečka – balíka s viac než stovkou opatrení, ktorých cieľom je odbremeniť podnikateľov od povinností voči štátu. Okrem požiadaviek obchodníkov je dôvodom tiež hroziace právne konanie zo strany Európskej komisie. Na otázku HN, či si od toho rezort sľubuje väčšiu ochotu reťazcov platiť pokutu, ministerstvo odpovedalo, že zníženie „nemá celkom priamy súvis s ochotou ju uhradiť“. Zväz obchodu aj Slovenská aliancia moderného obchodu úpravu legislatívy vítajú. „Miliónové pokuty sú neopodstatnené, o čom svedčí viacero právoplatných rozhodnutí súdov, podľa ktorých obchodníci vyhrali spor. Neexistuje však ani jedno rozhodnutie súdov, kde to bol štát,“ hovorí pre HN Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Za problém pokladá tiež, že sa pozitívne nezapočítavajú kontroly, ktoré sú bez pochybenia. Práve porušenia predajcov každý rok klesajú. Ako pripomína šéf veterinárov, z obavy pred výškou sankcie zaviedli obchodné reťazce kontroly kvality a kritických bodov. „Vytvorili logistiku vzdelávania, prípravu vrátane zamestnancov – a súčasne celý technologický proces prispôsobili tomu, aby odstránili alebo znížili nedostatky,“ poukazuje Bíreš na pozitívne účinky trestu. Podľa prezidentky Zväzu obchodu Nadeždy Machútovej je však navrhovaná minimálna hranica stále prísna. Za adekvátnejšie považuje jej organizácia rozpätie tritisíc až milión a pol eur. Machútová ďalej dodáva, že aj závažnosť sankcií musí byť primeraná. „Rozhodne to nemôžu byť paušálne pokuty za všetky porušenia, bez ohľadu na ich závažnosť,“ uzatvára.

36 miliónových pokút – toľko ich bolo uložených od ich zavedenia pred ôsmimi rokmi.

Zdroj: [02.05.2022; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 11; Ivan Janiga]