Cena jedla vo svete posledný rok narastá, pod čo sa podpísali vysoké hodnoty agrokomodít na trhoch. Tie narástli z dôvodu nízkej produkcie či vysokému dopytu v Číne.

Najprv pandémia, potom extrémne sucho a teraz čoraz drahšie potraviny. Brazília dlho patrila medzi krajiny, v ktorých sa koronavírus šíril raketovým tempom. Teraz sa to dá povedať o cenách potravín. Od januára stoja v priemere o 14 percent viac ako vlani.

Pandémia je na ústupe a ľudia znovu začínajú cestovať. Za akých podmienok to bude, vysvetlil v HNtelevízii Martin Klus:

Kanáriky pritom patria k najväčším producentom sóje. Hodnota tejto a ďalších olejnín počas uplynulého roka prekvapila nejedného farmára, keď podľa indexu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá patrí pod OSN, narástli o viac ako 120 percent. Okrem nich pritom sleduje aj ďalšie štyri kategórie, teda obilniny, mäso, mliečne výrobky a cukor.

Tieto komodity zase tvoria kompletný index svetových cien potravín. A ten sa v máji dostal na najvyššiu hodnotu za uplynulých desať rokov, keď medziročne poskočil až o 40 percent.

Nízky štart, silný rast

Zaujímavý je fakt, odkiaľ skákal, lebo vlani v máji bola jeho hodnota jedna z najnižších za posledných 14 rokov. Od toho momentu sa však na trhoch všetko zmenilo. Rástli nielen ceny olejnín, ale aj ostatných poľnohospodárskych plodín, ktoré dosahovali dlhoročné rekordy. Jeden z dôvodov rastu je podľa analytika Borisa Tomčiaka z Finlordu aj strach z poklesu svetových zásob týchto komodít. Po celom svete ich zapríčinila vysoká spotreba, ktorá prevýšila ponuku. Vysoký dopyt zase ovplyvnila najmä Čína, ktorá po more ošípaných kupovala prakticky všetko, čo sa dalo.

Na druhej strane nízka produkcia nehrala do kariet nadštandardnému záujmu o agrokomodity. Farmárom totiž počas roka ničili úrodu klimatické zmeny, keď napríklad v Južnej Amerike doplatili na globálny fenomén El Nino. Ten sa prezentoval dlhým suchom, čo spôsobilo obrovské problémy. Ako sa hovorí, všetko so všetkým súvisí a v prípade Brazílie to platilo do bodky. „Farmári zároveň v hlavných pestovateľských oblastiach len mierne zväčšili osiatu plochu, keďže kvôli karanténam nemali na jeseň a na jar dostatok pracovnej sily,“ tvrdí Tomčiak. Podobne sa pritom situácia vyvíjala aj v Severnej Amerike či južnej Ázii.

Koniec dobrý, všetko dobré

Ceny komodít sa v máji napokon zastabilizovali a vyzerá to, že majú za sebou vrchol. Optimisticky sa pritom tvária napríklad Spojené štáty, ktoré odhadujú, že svetová produkcia olejnín túto sezónu poskočí o tri percentá na viac ako 730 miliónov ton. Spomínaná sója by pritom mala rásť o viac ako 22 miliónov ton na približne 385 miliónov ton. Podobne je to aj v prípade produkcie pšenice a kukurice.

„Situácia sa nebude meniť, kým nepríde nová slušná úroda. Týka sa to celosvetovej, čiže aj slovenskej prognózy,“ konštatuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Otázkou však bude aj ďalší vývoj pandémie. Analytik Tomčiak prízvukuje, že v prípade poklesu hodnoty komodít bude rozdiel na cenách v obchodoch vidieť o šesť až deväť mesiacov.

Tlak na ceny v obchodoch

Ceny potravín preto nerastú len v Brazílii, ale aj v Severnej Amerike či Ázii. V Európe je rekordérom Turecko, kde od nového roka vyskočili o približne 17 percent. Slovenských spotrebiteľov zdražovanie potravín zatiaľ trápiť nemusí. „V súčasnosti evidujeme tlak na ceny najmä pri tovaroch, kde prvovýroba alebo spracovatelia pociťujú rast cien. Ide najmä o pekárenské výrobky,“ vyjadril sa Martin Katriak prezident Zväzu obchodu Slovenska. Situáciu tak zatiaľ nevidí dramaticky. Nevylučuje však, že v prípade nedostatočnej úrody alebo zlého vývoja cien na svetových trhoch by to ovplyvnilo aj peňaženky Slovákov.

Zdroj: [08.06.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Rastislav Tinák]
https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2842546-ceny-potravin-rekordne-vyleteli-je-za-tym-pandemia-aj-jeden-velky-fenomen