Po niekoľkých rokoch opäť ožíva diskusia, ktorá sa týka papierových stravných poukážok tzv. gastrolístkov. Zrušiť ich alebo nie? Názory sú rôzne.

Záťaž pre obchod

Gastrolístky sú pre podnikateľov na Slovensku veľkou záťažou aj podľa stanoviska Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), pretože vyžadujú vysokú administratívnu náročnosť pri manipulácii, a tým aj poplatky pre emitentov týchto lístkov. „Z pohľadu obchodníkov o to viac, že gastrolístky končia v obchode a obchodníci tak platia dvakrát. Prvýkrát, keď vydávajú gastrolístky svojim zamestnancom a druhýkrát ešte oveľa viac, keď vracajú gastrolístky od svojich zákazníkov emitentom. A to je omnoho väčší náklad, ktorý nemá žiadne opodstatnenie. Preto podporujeme návrh Ministerstva hospodárstva SR, aby si zamestnávateľ mohol vybrať, či zvolí gastrolístky alebo hotovosť,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda SAMO.

Ako ďalej hovorí, pre obchodníkov by to bolo ešte pozitívnejšie, pretože gastrolístky takmer z celého trhu končia v obchode a tento sektor tak znáša celú záťaž poplatkov za ich vrátenie. V konečnom dôsledku je to podľa jeho slov aj veľké plus pre zamestnancov a zákazníkov, ktorí by dostali peniaze v hotovosti, neboli by obťažovaní papierovou formou lístkov a slobodne by sa rozhodli, kde si za tieto financie kúpia, čo potrebujú.

Riziko zhoršenia stravovacích návykov

Zvažované zavedenie stravného v hotovosti však môže viesť na druhej strane, podľa niektorých odborníkov, aj k zhoršeniu stravovacích návykov pracujúcich Slovákov. Viac ako polovica súčasných používateľov papierových stravných lístkov/stravných elektronických kariet by totiž príspevok použila na iné účely, napríklad na šetrenie. Vyplýva to z februárového prieskumu agentúry 2muse. Na iné účely než na stravovanie by tento príspevok použili predovšetkým zamestnanci s nižšími príjmami.

„Samozrejme by to išlo na úkor vyváženého a zdravého stravovania, ktoré je hlavným dôvodom, prečo štát a zamestnávatelia prispievajú na obedy zamestnancov,“ upozorňuje Štefan Petrík, prezident Asociácie moderných benefitov. Rizikom je najmä to, že hotovosť je, na rozdiel od stravných lístkov alebo elektronickej stravovacej karty, možné použiť na kúpu čohokoľvek.

V tomto prieskume až 41 % respondentov, ktorí momentálne dostávajú stravné lístky, či už v papierovej, alebo elektronickej podobe, pripustilo, že by peniaze použili na platenie účtov, bežný chod domácnosti alebo rôzne osobné potreby. Ďalších 10 % sa dokonca vyjadrilo, že by si takto vyplatený príspevok na stravovanie ušetrili. Dôsledkom použitia stravného na iné účely by tiež zrejme bolo to, že ľudia by začali hľadať lacnejšie alternatívy k ich momentálne zaužívanému spôsobu stravovania. Pripustilo to až 44 % respondentov v prieskume agentúry 2muse.

Táto zmena stravovacích návykov by so sebou zrejme priniesla aj významný výpadok príjmov maloobchodu s potravinami a reštaurácií. „Ak by sme brali do úvahy už len 10 % zamestnancov, ktorí by si stravné ušetrili, išlo by o viac ako 80 mil. € ročne. Ak k tomu pripočítame 41 %, ktoré by tieto financie použili na chod domácnosti, išlo by o ďalších viac ako 300 mil. €, o ktoré by prišli reštaurácie a maloobchod s potravinami,“ upozorňuje Š. Petrík.

Ak chce štát znížiť administratívnu zaťaž, zatraktívniť tento sociálny benefit pre jeho užívateľov, ale najmä zachovať využitie príspevku na jeho účel – stravovanie, mal by podľa AMOBE zvážiť jeho plnú elektronizáciu. „Elektronizácia prináša výhody zamestnancom, zamestnávateľom aj reštauráciám a štátu,“ dodáva Š. Petrík. Prechod na elektronické stravovacie karty a mobilné aplikácie umožňuje podľa AMOBE stravníkom platiť presnú sumu, zjednodušuje manipuláciu a držanie stravného v peňaženke, ale aj znižuje ekologické nároky odbúraním spotreby papiera či potreby doručenia stravných lístkov. Pre zamestnávateľov zjednodušuje administratívu spojenú s týmto sociálnym benefitom, reštauráciám a maloobchodu zase elektronická forma odbúrava administratívu spojenú s manipuláciou s tržbou (spočítavanie, preplácanie).

Rastúci podiel digitálnych riešení

Podľa údajov členských spoločností AMOBE používalo v prvom kvartáli 2020 z približne 700 000 užívateľov až 37,2 % digitálne riešenia (aplikácie, elektronické stravovacie karty) a 62,8 % klasické gastrolístky. Tieto údaje nezohľadňujú užívateľov využívajúcich riešenia emitentov, ktorí nie sú členmi AMOBE.

„O tom, že elektronické stravné je obľúbeným benefitom, svedčí aj jeho rastúci podiel. V minulom roku využívalo digitálne riešenia 32,9 % ľudí a 67,1 % stravné lístky. Od roku 2016 zvýšili členovia AMOBE počet užívateľov digitálnych riešení o 735 % (z približne 40 000 užívateľov),“ uvádza Š. Petrík a dodáva: „Už v tom čase členovia AMOBE vnímali, že digitalizácia je cesta, ktorá zachováva všetky výhody pre štát, znižuje administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov a reštaurácie, a dáva flexibilný moderný nástroj užívateľom. Takáto diskusia o tom, ako riešiť kritiku na adresu gastrolístkov, tu nebola. Veríme, že štát si nájde priestor vypočuť si skúsenosti z iných krajín, napríklad často spomínaného príkladu Belgicka, ako aj čas analyzovať na základe dát riziká, ktoré v tejto krajine viedli k plnej digitalizácii a nie k prechodu na hotovosť.“

Príklad z Belgicka

V Belgicku predchádzala rozhodnutiu nevybrať sa cestou príspevku v hotovosti, ale digitalizáciou gastrolístkov, detailná analýza tamojšej Agentúry pre zjednodušenie administratívy. Jej výsledkom bolo, že hotovosť je horšou cestou než digitalizácia a to ako pre štát, ktorý gastrolístky dotuje oslobodením od daní a odvodov, tak aj pre zamestnávateľov, ktorí naň prispievajú priamo. „Prechod na digitálne nosiče, smart aplikácie a karty vyriešil od roku 2016 v Belgicku výhrady zamestnancov k manipulácii s lístkami, a zároveň aj odstránil administratívu zamestnávateľov a reštaurácií,“ uvádza Š. Petrík.

Úhrady v maloobchode

Podľa ďalších údajov z prieskumu agentúry 2muse až 48 % opýtaných použije stravné lístky na úhradu teplého jedla v reštaurácii alebo z donáškovej služby a 52 % na nákup základných potravín. Podľa údajov členov AMOBE bola k aprílu 2020 priemerná hodnota stravného lístka 4,09 €, pri stravnej jednotke na elektronických nosičoch (aplikácie, elektronické stravovacie karty) to bolo 4,11 €.

Ďalšie možné riziká

Z pohľadu retailu prináša príspevok v hotovosti podľa Š. Petríka aj ďalšie riziká. Kým v súčasnosti prináša viac ako 800 000 užívateľov (odhad aj s počtom užívateľov využívajúcich produkty emitentov, ktorí nie sú členmi AMOBE) ročne do reštaurácií a maloobchodu s potravinami viac ako 800 mil. €, v prípade hotovosti to bude výrazne menej.

„Nielenže prídu o tržby v dôsledku využitia príspevku na iný účel – šetrenie, účty v domácnosti, ale zároveň hrozí, že hotovosť budú ľudia z prihraničných regiónov používať na nákup potravín v Česku, Maďarsku, či Poľsku. V týchto krajinách je totiž nižšia DPH a už dnes Slovenská aliancia moderného obchodu upozorňuje, že ľudia v rámci cezhraničnej turistiky chodia nakupovať potraviny do týchto krajín. Gastrolístky alebo elektronické stravovacie karty majú obmedzenú platnosť na území SR, čiže celých 800 mil. € aj z tohto dôvodu zostáva na podporu domácich reštaurácií, domáceho maloobchodu. Priamo tak podporuje aj zamestnanosť v týchto sektoroch,“ uzatvára Š. Petrík.

Pripravil: dk

Ilustračná foto: redakcia