Zväz chovateľov ošípaných apeluje na spracovateľov mäsa, ale aj spotrebiteľov, aby nakupovali prioritne slovenské bravčové mäso

Zväz chovateľov ošípaných apeluje na spracovateľov mäsa, ale aj spotrebiteľov, aby nakupovali prioritne slovenské bravčové mäso

V období, keď sa stále viac hovorí o potrebe zabezpečenia potravinovej sebestačnosti krajiny a za hlavnú prioritu ju v oblasti agropotravinárstva považuje aj nová vláda, hrozí Slovensku skôr jej ďalšie znižovanie.

Pre pandémiu koronavírusu klesla výkupná cena jatočných ošípaných v priebehu niekoľkých týždňov o takmer tretinu. Kým pôvodne stál kilogram jatočnej ošípanej 1,65 eura, dnes sa jeho cena prepadla už na úroveň 1,15 eura za kilogram.

Dôvodom je prebytok bravčového na európskom trhu, keďže od začiatku prepuknutia koronakrízy je zastavený vývoz mäsa z kontinentu. Slovenskí chovatelia ošípaných hovoria o extrémnej rýchlosti pádu ceny, čo pre nich môže mať devastačný účinok.

Podľa predsedu Zväzu chovateľov ošípaných Juliána Škerlíka, sa výkupná cena dostala pod hranicu rentability samotného chovu a chovatelia tak začínajú na každom zvierati prerábať.

„Záleží od celkovej ekonomiky podniku, ktorý chová ošípané, na koľko mu bude súčasný prepad cien spôsobovať straty. Za cenou zvieraťa však nemôžeme vidieť len náklady na jeho chov. Tržby za zvieratá idú aj na rekonštrukcie objektov, splácanie starých finančných záväzkov a na reprodukciu chovov, ktorú chceme zvyšovať nielen pod tlakom pandémie, ale aj nutnosti zlepšiť sebestačnosť krajiny,“ vysvetľuje v tejto súvislosti J. Škerlík.

Bravčové v obchodoch nezlacnelo

Predseda zväzu ďalej poukazuje na to, že hoci výkupná cena pre chovateľov klesá, spotrebiteľské ceny v obchodoch túto situáciu nekopírujú. „Cena bravčového mäsa v obchodoch neklesla. Nie sme to teda my, chovatelia, ktorí profitujú zo súčasnej situácie,“ hovorí J. Škerlík.

Ani obchodníci nie sú tí, ktorí na nízkom výkupe bravčového mäsa a kríze zarábajú, tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Hovorí, že od jej začiatku spotrebitelia zmenili svoje správanie a ešte vo väčšej miere sa zamerali na produkty s nízkou pridanou hodnotou. „Keď k tomu prirátame obrovské ekonomické náklady spojené s koronakrízou a prísnu reguláciu vstupu do obchodov v kombinácii so zákazom nedeľného predaja, tak to nie sú ani obchodníci, ktorí by z krízy profitovali,“ uviedol M. Krajčovič.

Potravinové vlastenectvo

Súčasnej situácii podľa Zväzu chovateľov ošípaných nenahráva ani pokles kurzu mien v okolitých krajinách voči euru. Pre nákupcov a spracovateľov sa nákup ošípaných z Poľska, Česka alebo Maďarska stáva oveľa zaujímavejší, ako keby mali odoberať zvieratá od slovenských producentov.

„V tejto situácii by pomohlo najmä väčšie potravinové vlastenectvo po vzore iných európskych krajín. Napríklad Taliansko v čase pandémie stavilo práve naň. Prednostne skonzumovalo najskôr talianske jahňacie mäso a až potom doviezlo jahňatá zo zahraničia,“ píše zväz v tlačovej správe.

Zväz chovateľov ošípaných preto apeluje na spracovateľov mäsa, bitúnky, ale aj samotných spotrebiteľov, aby nakupovali prioritne slovenské bravčové mäso. „Potravinové vlastenectvo sa musí stať témou aj pre Slovensko o to viac, že krajina bez dostatočnej vlastnej produkcie je práve v časoch krízy odkázaná na milosť iných zásobovateľov.“

Drahé svine si vraj dovoliť nemôžu

Spracovatelia mäsa však hovoria, že živé ošípané od domácich chovateľov sú oproti zahraničiu drahšie už dlhodobo a za vyššie ceny ako sú v Poľsku či v Maďarsku ich kupovať nemôžu.

„Je potrebné si uvedomiť, že na to, aby slovenský bitúnok vedel na trhu fungovať, musí nakúpené ošípané odporaziť, spracovať a ďalej predať. Pokiaľ nákupná cena živých ošípaných nie je porovnateľná s cenou chovateľov z iných krajín, po spracovaní jatočné telá nie je možné na trhu zhodnotiť. To znamená, že ich nie je možné ďalej predať,“ hovorí pre TREND výkonná riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

M. Krajčovič za SAMO k talianskemu príkladu s jahňacím mäsom dodáva, že Taliani dovoz nezastavili pre vlastenectvo, ale pre výrazný pokles spotreby jahňaciny v Európe a jej následný prebytok. Na tom mal podľa neho padnúť aj export kvalitnej slovenskej jahňaciny do týchto krajín.

„Preto sa v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva snažíme týmto slovenským producentom pomôcť, aby sme dokázali umiestniť aspoň časť ich produkcie na slovenský trh. Považujeme to za prirodzenú súčasť našej spoločenskej zodpovednosti, ak je v našich možnostiach,“ deklaruje M. Krajčovič.

Slabá podpora štátu

V situácii, keď je v Európe prebytok mäsa sa v konkurenčnom boji pri umiestnení na trhu presadzujú tí, ktorí majú lepšiu podporu štátu. A všetci naši domáci aktéri trhu s mäsom sa zhodujú, že štátna podpora tohto sektoru na Slovensku je oproti iným európskym krajinám nedostatočná.

Ako príklad E. Forrai hovorí, že za posledných minimálne desať rokov štát podporil potravinárov iba raz a to vlani sumou päť a pol milióna eur.

„Napriek tomu, že máme na Slovensku kvalitné chovy ošípaných, tak priama a nepriama podpora zo strany štátu je výrazne nižšia ako v okolitých krajinách, na čo poukazujú aj samotní producenti. Preto pozorne sledujeme aj programové vyhlásenie vlády, ktoré si dalo správne za cieľ tento neželaný stav zmeniť, čo za sektor obchodu plne podporujeme,“ uvádza M. Krajčovič zo SAMO.

„Zvyšovanie podielu slovenského mäsa na trhu je možné dosiahnuť systematickou podporou domácich chovateľov i spracovateľov, tak ako je to i v iných štátoch EU,“ uzatvára za spracovateľov mäsa E. Forrai.