Zdravé potraviny zlacnejú. Dokedy?
K piatim základným druhom potravín, na ktoré už štvrtý rok platí znížená 10-percentná sadzba DPH, parlament tento týždeň odklepol ďalšie potraviny s rovnako zníženou daňou z pridanej hodnoty. Ide o tzv. zdravé potraviny, ako sú mliečne výrobky, ovocie a zelenina dopestovateľné na Slovensku, ako aj ovocné a zeleninové šťavy, med a rožky. Na tieto produkty sa bude uplatňovať nie 20-percentná, ale nižšia 10-percentná DPH, a to od prvého januára 2020.
K piatim základným druhom potravín, na ktoré už štvrtý
rok platí znížená 10-percentná sadzba DPH, parlament tento týždeň odklepol
ďalšie potraviny s rovnako zníženou daňou z pridanej hodnoty. Ide o tzv. zdravé
potraviny, ako sú mliečne výrobky,
ovocie a zelenina dopestovateľné na Slovensku,
ako aj ovocné a zeleninové šťavy, med a rožky. Na tieto produkty sa bude
uplatňovať nie 20-percentná, ale nižšia 10-percentná DPH, a to od prvého
januára 2020.
Počnúc budúcim rokom by teda nákupy kľúčových potravín
mali ľuďom zlacnieť. Pri niektorých len o cent, čo by mohlo znížiť cenu
najpredávanejšieho rožka na sedem centov. Kyslomliečne výrobky zlacnejú od 3 do
8 centov, už rok drahé zemiaky by mohli klesnúť aj o 10 centov a med, ktorého
konzumácia sa na Slovensku v priebehu posledného desaťročia zvýšila o celý
kilogram ročne na obyvateľa na zhruba 1,5 kg, by mohol zlacnieť o 50 až 60
centov. Hoci sa zdá, že pri niektorých produktoch ide iba o párcentové zníženie
cien, najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a ľudí žijúcich len z
dôchodkov má zlacnenie význam. Myslí si to Stanislav Voskár, predseda Slovenského mliekárskeho zväzu.
Potraviny totiž stále
tvoria na Slovensku
významnú položku z celkových životných nákladov. Tá je stále vyššia ako
napríklad v susednom Rakúsku či Nemecku, kde za potraviny a nápoje ľudia míňajú
niečo medzi 9 až 11 percentami zo svojich príjmov. Na Slovensku je to dvojnásobne viac. Zníženie DPH na
základné potraviny presadila v roku 2015 jednofarebná vláda Smeru, súbor
zdravých potravín s 10-percentnou sadzbou DPH sa stal teraz v trojkoalícii
agendou SNS. Jej schválenie v parlamente uvítali aj vždy pragmatickí obchodníci
s potravinami. „Dlhodobo sme sa usilovali, aby sa DPH na potraviny dostala na
nižšiu úroveň, prinajmenšom na úroveň, ktorú uplatňujú okolité krajiny,"
reagoval na zníženú 10-percentnú sadzbu DPH prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak.
Po dvoch úpravách DPH má teraz Slovensko nižšiu sadzbu ako susedné Česko
(15-percent na základné potraviny) a Maďarsko (18 percent) a dotiahlo sa na
úroveň Rakúska, ktoré uplatňuje na základné potraviny 10 percent. Len Poľsko má jedlo ešte lacnejšie, ked’ho zaťažuje
sadzbou päť percent.
Cena a efekt nižšej sadzby
Obchodníci aj výrobcovia potravín by najradšej mali
10-percentnú sadzbu na všetky potraviny, ale štátny rozpočet, ktorý čelí náporu
rôznych balíčkov, má tiež len isté medze. To je dôvod, prečo sa predsedovi SNS
Andrejovi Dankovi podarilo presadiť len súbor tzv. zdravých potravín. Štátnu
pokladnicu vyjde opatrenie na 65 miliónov eur ročne. Na porovnanie, pätica
základných potravín pripravila štátny rozpočet ročne o 80 miliónov eur. Z
hľadiska zdravej výživy zrejme možno akceptovať, že nižšia sadzba dane sa nebude
vzťahovať na alkoholické nápoje, čokoládové aj nečokoládové cukrovinky,
cukrárenské výrobky, výživové doplnky, aditíva a arómy. Už aj vzhľadom na
rastúci problém s obezitou a so snahou primať obyvateľstvo stravovať sa
zdravšie je tento prístup súčasnej reprezentácie štátu akceptovateľný. Kľúčovým
cieľom nižšej sadzby DPH na zdravé potraviny bolo ich sprístupnenie všetkým
vrstvám obyvateľstva. „Myslím si, že každý z obchodníkov zareaguje, ako sa od
neho očakáva, teda že upraví cenu potravín, ktorých sa to týka, o zníženú
sadzbu DPH," povedal pre Pravdu Martin Katriak.
Jedným dychom však dodal, že je otázkou, dokedy efekt zo zníženia sadzby DPH
vytrvá. Zníženie DPH na potraviny uplatnené v roku 2016 malo hneď v januári
pozitívny efekt na zníženie cien potravín. Cena pätice kľúčových produktov -
čerstvého chleba, mlieka, masla, bravčového a hydinového mäsa - klesla v
priebehu januára oproti decembru 2015 o 8,53 percenta a oproti lanskému
novembru o 12,27 percenta. Ukázal to v Pravde publikovaný vtedajší monitoring
rezortu pôdohospodárstva, ktorý analyzoval ceny v 10 rozhodujúcich obchodných
reťazcoch. V ďalších mesiacoch sa však efekt z nižšej sadzby DPH začal
vytrácať. „Žijeme vo veľmi turbulentnom období, keď sú v
dôsledku úrod i neúrod rozkolísané ceny základných poľnohospodárskych surovín,
dražejú energie. Preto postupne efekt zníženia cien, ktorý nižšia sadzba DPH
prinesie, môže vyprchávať," znela úvaha prezidenta Zväzu obchodu SR Martina Katriaka.
Pomalšie zdražovanie
Nižšiu sadzbu DPH uvítali aj potravinári. „Akékoľvek cenové zvýhodnenie povzbudzuje
spotrebu, a tá pri mliečnych výrobkoch stále nedosahuje odporúčané výživové
dávky," povedal Stanislav Voskár. Zároveň však pripomenul, že v roku 2016
došlo najprv k mimoriadnemu poklesu cien mlieka v dôsledku mliečnej krízy a
vzápätí v roku 2017 k extrémnemu rastu cien
masla. Nezabránila tomu, samozrejme, ani nižšia sadzba DPH. Podľa Evy
Sádovskej, analyticky WOOD & Company, dôsledok zníženej sadzby DPH na vývoj cien potravín bude závisieť aj
od výsledného podielu zdravých potravín na celkovom spotrebnom koši potravín.
Inak povedané, efekt opatrenia nemusí byť podľa Sádovskej úplne viditeľný. Iné
faktory pôsobiace na rast cien
potravín môžu byť totiž v tom čase dominantnejšie, a tak by v konečnom dôsledku
mohlo prísť „iba" k pomalšiemu zdražovaniu potravín
po zavedení opatrenia do praxe.
Ceny potravín, ako pripomenula Sádovská, sú vo
všeobecnosti ovplyvňované viacerými faktormi, medzi inými napríklad aktuálne aj
príplatkami za prácu v noci či cez víkend alebo samotným rastom minimálnej
mzdy. Cenotvorbu v prípade potravín a nealkoholických nápojov však ovplyvňuje
aj stav tohtoročnej úrody u nás či vo svete a s tým súvisiace ceny agrokomodít
na svetových trhoch.
Zdroj: [20.09.2019; Pravda; Ekonomika; s. 8; Jozef Sedlák]