Závratná zmena v stravovaní. Slováci zdvojnásobili apetít po najlacnejšom mäse
Spotreba mäsa za posledných päť rokov narástla na jedného obyvateľa približne o 19 kíl. To sa však neodzrkadľuje na našej produkcii, ktorá má podstatne pomalšie tempo.
Spotreba mäsa za posledných päť rokov narástla na
jedného obyvateľa približne o 19 kíl. To sa však neodzrkadľuje na našej
produkcii, ktorá má podstatne pomalšie tempo.
Príde koniec týždňa a rodina si tradične sadá k nedeľňajšiemu
obedu. Na stole rozvoniava slepačia polievka a bravčový rezeň. Mäsa jeme v
posledných rokoch čoraz viac, ale jeden druh začína výraznejšie vyčnievať. Od
roku 2015 sa podľa Únie hydinárov Slovenska náš apetít po kuracom mäse zvýšil o
závratných 90 percent na približne 26 kíl na jedného obyvateľa. Ide o
najlacnejšie mäso. Pri takomto čísle je namieste pozrieť sa na našu domácu
produkciu, od ktorej by sme očakávali podobný rast. Opak je však pravdou a
napriek miernemu vzostupu do roku 2018 tuzemská produkcia kurčiat odvtedy opäť
klesá.
Potvrdzuje to aj farma Hydinár v Gbeloch, ktorá bola v
decembri nútená svoj chov zavrieť. „Dôvodom boli vysoké vstupy a nízke výnosy z
predaja živej hydiny,“ konštatuje jej majiteľ Pavol Stanko. Pri predajnej cene
79 centov za kilo bol totiž zvyknutý, že im na farme zostane okolo 80-tisíc
eur. Výkupné ceny sa však znížili o 20 centov, náklady zase zvýšili, a z
posledného chovu im zostalo len dvetisíc eur. Chov so štvrť miliónom kusov
hydiny tak museli zastaviť a nezostáva im nič iné ako čakať, kým nedostanú
dobrú ponuku na odkúpenie zvierat.
Mäsa vyrábame menej
Únia hydinárov podobným problémom pripisuje hneď
niekoľko dôvodov. Spomínané vysoké náklady, ale najmä nadprodukciu v susednom
Poľsku. Vzhľadom na to, že slovenskí chovatelia poberajú nižšie dotácie, ako je
to v zahraničí, nedokážu cenovo konkurovať. Aj preto je u nás slovenského
hydinového mäsa čoraz menej. Vlani to bol pokles o päť percent na necelých
68-tisíc ton. V prepočte na jedného obyvateľa je to len 12 a pol kilogramu, čo
v porovnaní so spotrebou znamená našu sebestačnosť s hydinou na úrovni 48 percent.
Spotreba kurčiat síce rastie raketovo, ale najčastejšie
aj tak siahame po inom mäse – bravčovom. Toho podľa Štatistického úradu
skonzumuje jeden Slovák v priemere takmer 36 kíl za rok. Od 2015 sa jeho
spotreba zvýšila o 15 percent. Opäť pritom platí, že sa to neodzrkadľuje v
produkcii ošípaných. Tých je čoraz menej, pričom minulý rok ich počet klesol o
osem percent. Podobne sa vyvíjali aj porážky prasiat na mäso, v ktorých
Slovenský zväz spracovateľov vlani zaznamenal aj pre pandémiu pokles o 3,8 percenta
v porovnaní s rokom 2019.
Súčasná nízka produkcia je preto problém aj pre
obchodníkov, ktorí musia nakupovať mäso v zahraničí, inak by bol u nás
nedostatok. Potom je už len na zákazníkovi, ktorý produkt si vyberie.
Najdôležitejším faktorom je však cena. A pri tej má navrch opäť lepšie
podporovaný zahraničný výrobca. „Bez podpory štátu nebudú slovenskí producenti
mäsa konkurencieschopní k okolitým krajinám. Táto podpora nespočíva len vo
financiách, ale aj v zjednodušení legislatívy, odstraňovaní administratívy a
najmä podpore odbytovo-výrobných družstiev,“ upozorňuje Martin Krajčovič,
predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Obchod vs. produkcia
Na druhej strane zahraničné mäso leží v žalúdku
nejednému slovenskému chovateľovi, pričom dvere mu otvárajú práve obchodné
reťazce. Pravidelný prieskum Slovenskej
poľnohospodárskej a potravinárskej
komory ukazuje, že na pultoch nemajú naše mäsové výrobky ani polovičné
zastúpenie a v priemere sa vyskytujú len v 40 percentách.
Tomuto údaju však kontruje prezident Zväzu obchodu Slovenska Martin Katriak, podľa ktorého
slovenskí obchodníci majú v ponuke až 85 percent domáceho mäsa. V prípade
hydiny je to dokonca tesne pod hranicou 90 percent. Zároveň dodáva, že
zákazníci siahajú najčastejšie po produktoch slovenských dodávateľov. Otázkou
preto zostáva, či naši výrobcovia majú mäso z domácich alebo zo zahraničných
zdrojov.
Zdroj: [10.06.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 11:00; Rastislav Tinák]