Zásobovanie vidieka je spoločenskou zodpovednosťou obchodníkov

Tohtoročná situácia s prepuknutím koronakrízy preverila aj obchodníkov s potravinami. Plynulé zásobovanie základnými druhmi potravín zrazu získalo na dôležitosti oveľa viac, ako sme si to uvedomovali donedávna. O zásobovaní obyvateľstva hlavne vo vidieckych oblastiach aj o slovenských potravinách na našich pultoch sme sa rozprávali s prezidentom ZO SR JUDr. Martinom Katriakom.
Tohtoročná situácia s prepuknutím koronakrízy preverila aj obchodníkov s potravinami. Plynulé zásobovanie základnými druhmi potravín zrazu získalo na dôležitosti oveľa viac, ako sme si to uvedomovali donedávna.
Viacerých veľkých obchodníkov s potravinárskym tovarom, akými sú napríklad COOP Jednota Slovensko, CBA, Nitrazdroj, Fresh a Labaš združuje Zväz obchodu SR (ZO SR), ktorý má v súčasnosti 89 členov nielen z oblasti obchodu a služieb. Zväz spolupracuje aj so zväzmi a združeniami v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva s cieľom zvýšenia podielu odbytu domácich poľnohospodárskych a potravinárskych komodít v ponuke na vnútornom trhu SR. O zásobovaní obyvateľstva hlavne vo vidieckych oblastiach aj o slovenských potravinách na našich pultoch sme sa rozprávali s prezidentom ZO SR JUDr. Martinom Katriakom.
* Slovenská republika má 2 890 obcí a miest, z čoho je viac ako tisíc obcí, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov, v ktorých žije takmer 300 000 obyvateľov. Aká je podľa vás situácia so zásobovaním obyvateľstva na slovenskom vidieku a hlavne v malých obciach?
Slovenskí obchodníci združení v ZO SR vnímajú pokrytie Slovenska predajňami veľmi citlivo, pretože naše prevádzky sa viac vyskytujú v menších mestách a obciach. Za starého režimu zabezpečovali zásobovanie obyvateľstva na vidieku predajne COOP Jednota a predajne Zdroj. Keď prišlo k zmenám v možnostiach podnikania a aj k zmenám v jeho vnímaní, matematika začala hrať čoraz väčšiu úlohu. Zhruba od roku 1995 1996, kedy začali prichádzať na Slovensko prvé nadnárodné obchodné reťazce, začali si obchodníci, ktorí prešli malou privatizáciou alebo si kúpili obchody v malej privatizácii, uvedomovať, že im podnikanie v obchode akosi nevychádza. Zistili, že velká konkurencia ich tlačí k znižovaniu cien a obchody v malých obciach sú trvale v červených číslach. Približne od roku 2005 začal byť tento problém masový a obyvatelia menších obcí boli a stále sú nútení hľadať náhradné riešenia. V tom čase politické orgány tento problém nevideli, alebo nechceli vidieť, obce pravdepodobne túto problematiku podcenili a tak sa pomaličky stalo, že obchody s potravinárskym tovarom v obciach do 250 - 500 obyvateľov začali miznúť. Existujú údaje a analýzy, koľko predajní zmizlo v obciach do 250 obyvateľov, do 500 obyvateľov a ktoré kraje sú najviac postihnuté. Objavujú sa rôzne vyjadrenia, ktoré nás škriabu na duši a srdci. Čítal som článok s názvom „Potravinová púšť sa nachádza najmä na východe krajiny". Myslím si, že postihnuté je celé Slovensko, v niektorých regiónoch viac, v niektorých menej. Istý analytik povedal, že je predajňa by mala byť v dostupnosti 15 minút cesty, ale treba si uvedomiť, že v týchto malých a koncových obciach žijú väčšinou starší ľudia a verejná doprava nie je tak jednoducho dostupná. Situácia teda nie je dobrá. Často sa hovorí o pojazdných predajniach, čo je síce lepšie ako nič, ale nie je to riešenie. Je to záležitosť dvoch dní v týždni a je stratová.
* Aké návrhy riešení majú slovenskí obchodníci?
Ako Zväz obchodu sme už uskutočnili viacero rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), kde sme dospeli k spoločnému názoru. Je potrebné, aby sa obchody na vidiek vrátili a k tomu hľadáme spoločne riešenia. Myslím, že obce by mali a mohli poskytovať tým podnikateľom (nielen väčším spoločnostiam, ale aj súkromníkom, ktorí v obchode podnikajú alebo chcú podnikať), vhodné podmienky. To znamená napríklad prenajatie priestorov za výhodných podmienok, odpustenie platenia dane z nehnuteľnosti. Diskusie o týchto možnostiach sme začali viesť za predchádzajúcej a pokračujú aj za tejto politickej garnitúry s ministrami financií, práce a sociálnych vecí aj hospodárstva, dosiaľ sme sa však nestretli s jednotným názorom. Popri tej náročnej dobe, ktorú žijeme, si politici neuvedomujú, že tu máme takýto problém. Podľa môjho názoru to skôr či neskôr bude potrebné riešiť, pretože keď chceme aby sa obchody vrátili do malých a stredných obcí, tak nielen miestne orgány, ale aj ústredné by mohli vytvoriť podmienky pre tých podnikateľov, ktorí by pôsobili priamo na vidieku aby neboli stratoví. Iste existujú také riešenia, napríklad odpustiť odvody zo mzdy pre tých zamestnancov, ktorí tam robia, prípadne dať iné daňové zaťaženie. Poznáme príklady z iných krajín, kde to takýmto spôsobom riešia, tak prečo by to nemohlo byť aj tu? Chceme už podnikať
konkrétne kroky, analýz už máme dostatok.
* Očakávate teda spoluprácu zo strany ústredných orgánov štátnej správy, ako aj zo strany ZMOS-u?
Áno. My to chápeme ako časť našej spoločenskej zodpovednosti a boli by sme radi, keby orgány, ktoré som spomenul, podali pomocnú ruku a pokúsili sa prispieť k riešeniu tohto problému. Radi by sme vystúpili na sneme ZMOS-u, predniesli naše návrhy a zároveň ich ubezpečili, že my máme o to skutočný záujem a máme aj skúsenosti v podnikaní na vidieku. Nejde o to, aby starostovia vychádzali v ústrety nám, ale občanom. Obraty na takýchto obciach sú veľmi malé a keď sa k tomu pridružia všetky miestne dane, nájomné a odvody, veľmi to sťažuje situáciu. Žiadny podnikateľ nemôže byť dlhodobo v strate, preto je potrebné obchodníkom pomôcť.
* Jedným z cieľov ZO SR je zvýšenie podielu odbytu domácich poľnohospodárskych a potravinárskych komodít na slovenskom trhu. Darí sa vám v tom?
Nerozumieme niektorým analýzam, ktoré majú za cieľ analyzovať ponuku slovenských potravín na pultoch. Tento údaj nemá výpovednú hodnotu. Tú by mal údaj, ktorý hovorí o tom, koľko sa slovenských potravín predá. Tu vznikajú isté rozpory z dôvodu, že tí, ktorí predávajú menej slovenských výrobkov, majú relatívne slušnú ponuku, pretože majú velké predajne a môžu tam tie výrobky umiestniť a slovenskí obchodníci, ktorí majú menšie predajne, nemôžu súťažiť v sortimente jednotlivých položiek. Verejnosť je potom zavádzaná tým spôsobom, že ponuka je napríklad 50 % slovenských výrobkov, ale pokiaľ idete do predaja, zistíte, že predáva sa 40 % a niekde dokonca len 20 %.
* Majú zákazníci záujem o slovenské výrobky a majú si z čoho vybrať?
Zaujímavé je, že u obchodníkov ktorí sú členmi ZO SR, čiže slovenskí obchodníci, tam si vyberú zákazníci 85 % slovenských mäsových výrobkov, pri hydine dokonca takmer 90 %, mliečnych výrobkov takmer 75 %, atď. Pri niektorých tovaroch však máme aj my menšie podiely. Napríklad nie sme spokojní pri ovocí mierneho pásma, kde máme podiel 35 % a zelenine mierneho pásma 43 %, to by mohlo byť viac, ale napríklad pri konzumných zemiakoch sme výborní.
Domnievame sa, že pokiaľ ide o podiel slovenských výrobkov, ten môže byť maximálne na úrovni 70 - 75 %, zvyšok zostáva na produkty, ktoré tu buď nedokážeme vyrobiť kvôli klimatickým podmienkam, alebo ide o zahraničné špeciality. Potrebné je, aby bol sortiment pestrejší, aby sme mali porovnateľnú podporu aspoň ako susedné krajiny, aby dotačná politika štátu bola razantnejšia a cielenejšia, aby sme sa nevybíjali na tom, či treba alebo netreba pestovať repku. Skôr si myslím, že pozornosť by sa mala upriamiť iným smerom. Dlhodobo voláme po združovaní sa poľnohospodárov do odbytových spoločností, aby partnerom pre obchodníka nebol každý pestovateľ, ale aby to boli veľké spoločnosti, ktoré dokážu pokryť potreby obchodu. Prvé lastovičky tu už máme, prial by som si, aby ich bolo viac.
* Ako hodnotíte z pohľadu obchodu obdobie pandémie?
Slovenskí obchodníci sa cítia byť súčasťou potravinového reťazca od poľnohospodára cez spracovateľa, výrobcu potravín až po obchod. Keby zlyhal niektorý článok, a pokiaľ by tu nebola veľmi slušná spolupráca v rámci reťazca napr. medzi mlynármi a pekármi a podobne, tak by sme nával počas pandémie nezvládli. Takto sa až na malé výnimky nestalo, že by pult zostal dlhšie ’ prázdny. Hrdinami tej doby boli aj predavači, predavačky, pokladníci, pokladníčky, dokladači tovaru, ktorí napriek tomu, že počas prvých týždňov neboli vybavení rúškami, zdravotníckymi potrebami, tak to zvládli aj za cenu strachu o seba, obáv o rodinu v prostredí strašných scenárov, ktoré sme počúvali. Boli by sme radi, keby sa na nich nezabudlo pri odmeňovaní tých, čo boli v prvej línii. Už by sa v tejto spoločnosti malo prestať podceňovať tých, ktorí možno majú nižšie vzdelanie a robia manuálnu prácu.
MALVÍNA GONDOVÁ
—-
Zdroj: [09.09.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 3; MALVÍNA GONDOVÁ]