Karolína Lacová, moderátorka: „Dvanásť centov za PET fľašu a desať centov za plechovku – takto si predstavuje zálohovanie ministerstvo životného prostredia. Vyčíslilo však aj sumu, ktorú by nás systém mal stáť, zhruba osemdesiat miliónov eur. Zvykli by si Slováci na odkladanie nepoškodených fliaš a ich nosenie do obchodov? A vedelo by Slovensko vôbec využiť takto vyzbieraný plast? O pripravovanom zámere rezortu som sa rozprávala s riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky Martinom Halušom.“

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky: „PET materiál je naozaj veľmi cenný a keby fungoval systém zálohovania, tak tá kvalita toho PET materiálu by bola ešte vyššia, lebo by bol čistejší. A momentálne na Slovensku funguje jedna veľká firma, ktorá spracováva takéto PET fľaše. Bola ohlásená aj ďalšia investícia v Banskej Bystrici. Takže ja sa o nejaké kapacity neobávam.“

Karolína Lacová: „Čo sa týka tých plechoviek, tam je to ako?“

Martin Haluš: „Plechovky neviem presne, aké zariadenia existujú, ale taktiež tá cena sa pohybuje okolo deväťsto eur za tonu. Je to materiál, ktorý sa dá naozaj veľmi dobre recyklovať. Tá plechovka sa naozaj dá. Z toho sa dá urobiť nová plechovka.“

Karolína Lacová: „Väčšina Slovákov tento systém zálohovania podporuje. Vzišlo to z ankety, ktorú inštitút robil pred pár mesiacmi na sociálnej sieti. Myslím, že tam bolo za až nejakých deväťdesiatpäť percent ľudí. Druhá vec je však tá, že čo prinesie prax. Budú reálne Slováci ochotní zbierať nezdeformované fľaše, plechovky kúpené na Slovensku a nosiť ich do automatov?“

Martin Haluš: „Keď to funguje v desiatich krajinách Európy, závisí to samozrejme od tej výšky tej zálohy, tá musí byť dostatočne motivujúca na to, aby Slováci chodili a vracali tie fľaše späť.“

Karolína Lacová: „Tak, ako ste to nastavili, tak vidíte to, že to je dostatočne motivujúce?“

Martin Haluš: „Tých dvanásť centov nám zhruba vychádza, že by sa mohlo dosiahnuť deväťdesiat percent, ale to je iba nejaký návrh na základe porovnania s inými krajinami a výšky zálohy v iných krajinách prispôsobený na kúpyschopnosť nášho obyvateľstva. Tú výšku zálohy by si mal určiť trh. On dostane cieľ – dosiahnite deväťdesiat percent. A on najlepšie vie povedať, že ako budú zákazníci reagovať. Čiže tá výška zálohy môže byť pätnásť centov, je to na trhu.“

Karolína Lacová: „Inštitút odhaduje, že zavedenie tohto systému zálohovania by stálo zhruba osemdesiat miliónov eur a následné prevádzkové náklady sú v odhade päť miliónov eur ročne. Tieto peniaze by sa čoskoro mohli vrátiť. Vzniknúť by malo nejakých tristo nových pracovných miest a znížiť by sa mali náklady na čistenie a upratovanie ulíc aj na skládkovanie. Po akej dobe by sme mohli hovoriť o tejto návratnosti?“

Martin Haluš: „Veľmi ťažko môžeme porovnávať nejaké finančné náklady na založenie tohto systému s tým, že budeme mať čistejšiu prírodu alebo menej PET fliaš v riekach. Ak chceme vyzbierať deväťdesiat percent PET fliaš, tak to bude stáť trošku viac ako teraz.“

Karolína Lacová: „Táto pripravovaná zmena sa však už teraz nepáči Slovenskej národnej strane. Hovorí, že ak sa PET fľaše vyčlenia, že sa nejakým spôsobom naruší ten systém, ktorý funguje teraz, systém zberu odpadu a triedenia plastov, ľudia vraj stratia motiváciu separovať. Výrobcovia a obchodníci vraj zálohovanie premietnu do nejakej zvýšenej ceny za produkty. Ako sa vy pozeráte na túto kritiku?“

Martin Haluš: „V tých krajinách, kde fungoval triedený zber a bol zavedený zálohovanie príklad Litva naposledy, ale aj Nemecko alebo Švédsko, nič také sa nestalo. Triedený zber funguje ďalej. Pravdaže, keď z neho vytiahneme túto cennú surovinu, tak samozrejme bude sa musieť nejako dofinancovať, ale nemyslím si, že ľudia prestanú triediť iba preto, že budú musieť fľašky nosiť späť do obchodu.“

Karolína Lacová: „Zálohovanie je niekoľkoročnou snahou. Snahy ministerstva doposiaľ zakaždým stroskotali. Záver bol, že tie technické podmienky neumožňujú zálohovanie. Takisto teda obchodníci proti nemu dlhoročne ostro vystupujú. Ako by to teraz mohlo dopadnúť? Nestroskotá to zase?“

Martin Haluš: „To je už vyslovene politická otázka, či sa to podarí presadiť alebo nie. Ja môžem iba povedať, že za ministerstvo, že je tam ambícia, aby sa to podarilo urobiť a myslíme si, že je to aj reálne.“

Karolína Lacová: „Obchodníci sú už dlhé roky proti zálohovaniu. Tvrdia však, že majú evidentný záujem na ochrane životného prostredia a že nechcú, aby bolo Slovensko zasypané akýmkoľvek odpadom. V čom teda vidia riešenie situácie s PET obalmi? To je už otázka na prezidenta Zväzu obchodu Martina Katriaka.“

Karolína Lacová: „Hovoríte o tom vylepšení systému, ktorý už teraz funguje. Ako si to presne predstavujete? Keby ste mohli konkrétne pomenovať, aké by tam boli kroky a či by to prinieslo ten želaný stav. Máte vy nejakú analýzu, ktorá by mohla viesť k tým deväťdesiatim percentám?“

Karolína Lacová: „Na druhej strane pri tom separovaní stráca odpad na kvalite. Aj o tomto hovoria odborníci, že v tomto je zase výhodné to zálohovanie.“

Karolína Lacová: „Skrátka, že je ten odpad kvalitnejší.“

Karolína Lacová: „Ako sa pozeráte na tie ceny, ktoré navrhuje ministerstvo – dvanásť centov za PET fľašu a desať centov za plechovku?“

Martin Katriak: „Keď hovoríme o zálohovaní, tak najprv sa musíme pozrieť, čo to urobí s obchodom. Obchod musí uzavrieť zmluvy s tými, ktorí to budú odoberať. Obchod musí vyčleniť pre to osobitnú miestnosť, čo v prípade malých a menších predajní je v podstate neuskutočniteľné. Obchod musí k tomu mať prístroj alebo automat. Obyčajne sa kupujú tie rodinné balenia – šesť prípadne dvadsaťštyri kusov. Zoberie si, zaplatí za to dvanásť centov krát šesť sedemdesiatdva centov, zoberie si to domov. Spotrebuje a mnohokrát tento spotrebiteľ nebýva priamo pri hypermarkete, ale býva v menšej obci a odnesie to tam, kde to nenakúpil. Ten to musí zobrať, pretože taká povinnosť bude. Musí mu vyplatiť dvanásť krát šesť centov sedemdesiatdva, hoci on mu to nezálohoval. A musí tuná byť nejaké klíringové centrum, ktoré bude toto zúčtovávať – komplikácia na komplikáciu.“

Karolína Lacová: „Tak ale funguje to v iných krajinách v desiatich krajinách Európy.“

Karolína Lacová: „Povedzme si ešte, či by to v konečnom dôsledku obchodníci preniesli do tých cien produktov.“

Karolína Lacová: „Uzatvára prezident Zväzu obchodu Martin Katriak. Ďakujem za rozhovor.“

Karolína Lacová: „A ako zálohovanie či separáciu PET fliaš vnímajú odborníci? Opýtali sme sa Miloša Veverku z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.“

Miloš Veverka, Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy: „Účinnosť takéhoto systému zberu prostredníctvom zálohovania je oveľa vyššia ako účinnosť systému toho klasického, ktorý poznáme prostredníctvom tých žltých vriec a nádob.“

Karolína Lacová: „Obchodníci ale teda hovoria o tom, že na separovanie je už občan zvyknutý, kým teda zálohovanie by bolo preňho akousi komplikáciou, že by si na to musel zvykať. Vidia v tom viacero problémov. Cestu vidia v zlepšení toho aktuálneho separovania. Je toto podľa vás cesta alebo nie?“

Miloš Veverka: „Určite nie, pretože toto sú len také pseudoargumenty tých, ktorí majú zodpovedať za to reálne znečistenie, ktoré na Slovensku máme. To znamená obchodníkov a hlavne teda výrobcov týchto obalov. Súčasný systém zberu je nastavený tak, ako je. Ľudia majú možnosť triediť a keby chceli, tak triedia. Ale jednoducho mnohí nie sú motivovaní. Chýba tu ekonomická motivácia. Táto motivácia práve je v zálohovaní, že keď zanesie tú fľašu do obchodu, tak dostane tie peniaze naspäť. Na systém triedeného zberu by zálohovanie malo asi taký vplyv, že tých plastov by podstatne ubudlo. Obce by si vydýchli, zberové spoločnosti by si vydýchli, pretože dotrieďovanie plastov je ekonomicky náročná činnosť. A tie príjmy za tú surovinu, ktoré tie zberové spoločnosti za to dostanú, tak nepokryjú tie náklady. Aj tak celý systém financujú výrobcovia. Takže triedený zber by to jednoducho ovplyvniť nemalo. Aj tak nám nejaké PET fľaše budú končiť v triedenom zbere a to sú práve tie, ktoré nebudú zálohované. To znamená napríklad z drogérie alebo z nejakých iných nápojov, ktoré nebudú podliehať zálohe a podobne. Ten triedený systém bude stále bežať tak, ako beží v súčasnosti. Tých iných komodít, ktoré nebudú zálohované, tam sa viac-menej nič nezmení. Jediná zmena bude tá, že tieto PET fľaše, ktoré budú podliehať zálohovaniu, tak budú čistejšie. A v súčasnosti je o PET materiál pomerne veľký záujem a používa sa na rôzne iné využitia v priemysle, napríklad výrobu textilných vlákien, v menšej časti aj na výrobu samotných PET fliaš. Práve tým zálohovaním napríklad v Nemecku tým, že majú zavedený systém zálohovania, tak dokážu až päťdesiat percent PET fliaš vyrobiť z recyklátu, pretože ten recyklát je čistejší a kvalitnejší.“

Karolína Lacová: „Na záver ešte o tomto probléme o probléme teda zálohovania sa hovorí už roky, zatiaľ sa však teda na Slovensku nič v tejto veci nezmenilo. Z vášho pohľadu je to aj o tom, že tá ekonomika stojí nad tými environmentálnymi záujmami?“

Miloš Veverka: „Určite áno. K zálohovaniu sme boli veľmi blízko v roku 2006, kedy bolo skoro zavedené. A práve vtedy to je jedným z tých prvkov, ktoré zastavili tento systém, bolo práve ministerstvo hospodárstva, ktoré bohužiaľ hájilo záujmy obchodníkov, ktorí vlastne by s týmto mali zvýšené náklady. Takže preto sa toto vtedy nepodarilo presadiť.“

Karolína Lacová: „Uzatvára odborník na plasty, recyklovanie a zálohovanie PET fliaš Miloš Veverka. Ďakujem za rozhovor.“

Miloš Veverka: „Ďakujem.“

Zdroj: [08.11.2018; Rádio Slovensko; K veci; 18:18; Karolína Lacová / Karolína Lacová]