Telenovela o obchodníkoch a výrobcoch má ďalší diel
Zákon o neprimeraných podmienkach sa mení rýchlejšie, než niektoré predajne stíhajú prestavať interiér a výrobcovia rozšíriť portfólio produktov. V máji parlament schválil jeho novelizáciu, ktorú si vynútila transpozícia európskej legislatívy. Okrem nej sa do nového znenia dostal pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý vyvolal živé diskusie medzi obchodníkmi a potravinármi. Zástupcovia združení maloobchodníkov sa zhodujú na tom, že novela k lepším vzájomným vzťahom neprispeje.
Zákon o neprimeraných podmienkach sa mení rýchlejšie,
než niektoré predajne stíhajú prestavať interiér a výrobcovia rozšíriť
portfólio produktov. V máji parlament schválil jeho novelizáciu, ktorú si
vynútila transpozícia európskej legislatívy. Okrem nej sa do nového znenia
dostal pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý vyvolal živé diskusie medzi
obchodníkmi a potravinármi. Zástupcovia združení maloobchodníkov sa zhodujú na
tom, že novela k lepším vzájomným vzťahom neprispeje.
Ak je stála a predvídateľná legislatíva znakom dobrého
podnikateľského prostredia, pri zákone o neprimeraných podmienkach v obchode s
potravinami to určite neplatí. Ten v rôznych obmenách platí už takmer dvadsať
rokov a každá jeho zmena vyvoláva diskusie, ktoré nenasvedčujú tomu, že by
plnil svoj ušľachtilý cieľ – vytvoriť férovejšie vzťahy medzi obchodníkmi a
výrobcami potravín.
Zákon sa naposledy menil len v roku 2019. Agrorezort
pod vedením ministerky Gabriely Matečnej vtedy deklaroval, že k zmenám
pristupuje, pretože predošlá verzia je zastaraná. Výsledkom bol zoznam viac ako
40 neprimeraných podmienok, z ktorých viaceré označili obchodníci za
nekorektné. Zákon napríklad zaviedol okamžitú splatnosť pokút. Ak kontrola
udelila obchodníkovi sankciu, ten ju musel najprv zaplatiť, až potom sa mohol
odvolať na súde, čím sa v podstate rušila prezumpcia neviny.
To všetko sa dialo v čase, keď Európsky parlament
schválil smernicu o nekalých obchodných praktikách a bolo jasné, že Slovensko
ju bude musieť premietnuť do národnej legislatívy. Vtedajšie vedenie
ministerstva však tvrdilo, že európsku smernicu už do nového zákona o
neprimeraných podmienkach pretavilo. Počas schvaľovania zákona o neprimeraných
podmienkach pred dvoma rokmi sa nepriamo novelizoval aj zákon o potravinách.
Ten zaviedol pre obchodníkov povinnosť, aby v letákoch mali aspoň polovičné
zastúpenie slovenské potraviny.
Problematické ustanovenia zákonov napadli strany z vtedajšej opozície na
Ústavnom súde. Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO)
sa zas obrátili cez organizáciu EuroCommerce na Európsku úniu.
Nútená náprava sporných bodov
S nástražnými mínami zákonov sa už agrorezort musel
pasovať pod vedením nasledujúceho ministra Jána Mičovského. Brusel začiatkom
júla minulého roka zaslal Slovensku formálnu výzvu, ktorou ho žiadal, aby
odstránilo prekážky v obchode s potravinami.
Tie podľa neho zvýhodňujú domáce
produkty a obmedzujú slobodu obchodníkov pri rozhodovaní sa o sortimente. A to
je v rozpore s európskymi pravidlami o voľnom pohybe tovaru.
Sporných bolo najmä päť ustanovení – povinný polovičný
podiel slovenských výrobkov
v letákoch; zákaz nákupu tovaru za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky
oprávnené náklady; zákaz zníženia kúpnej ceny okrem predajnej akcie a v prípade
chybného tovaru; zákaz logistického bonusu vyššieho ako 3 % vzájomného ročného
obratu; zrušenie odkladného účinku odvolania voči pokute. Rezort vlani zmenil
iba jeden problematický bod. V rámci lex korona sa vrátil do praxe odkladný
účinok odvolania pri pokutách.
Koncom minulého roka ministerstvo pôdohospodárstva
predložilo návrh novely zákona o neprimeraných podmienkach s tým, že ide o
transpozíciu európskej smernice o nekalých obchodných praktikách. Členské štáty
boli povinné implementovať smernicu do začiatku mája, pričom prijaté predpisy
sa musia začať uplatňovať najneskôr od začiatku novembra. Na Slovensku novelu
zákona po búrlivej diskusii parlament napokon schválil v polovici mája a
účinnosť nadobúda v polovici júna.
Štát musel implementovať smernicu, pretože národná
legislatíva bola v niektorých aspektoch menej prísna ako európsky štandard.
Brusel však dovolil členským štátom, aby si ponechali aj prísnejšiu zákonnú
úpravu, ak to považujú za potrebné, čo slovenská novela tiež využíva. Okrem
toho reaguje aj na niektoré pripomienky zaslané Európskou komisiou vo formálnom
oznámení. „Takými úpravami je napríklad vypustenie neprimeraných podmienok,
ktoré nie je možné v praxi kontrolovať a ktorých obsah navyše odporuje ochrane
hospodárskej súťaže,“ píše ministerstvo pôdohospodárstva. Ide o kúpu potraviny
odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady
dodávateľa. „Tieto ekonomicky oprávnené náklady nie sú upravené, takže je
nereálne preukazovať a preverovať skutočné výrobné a iné náklady dodávateľa,“
vysvetľuje agrorezort.
Nová úprava sa týka aj niektorých neprimeraných
podmienok. Ide napríklad o jednostranný postup zmluvnej strany, ktorým by
zmenila platobné podmienky, napríklad kúpnu cenu, množstevné, miestne a časové
podmienky dodania potraviny alebo kvalitu potraviny. Podľa ministerstva je
cieľom zabezpečiť, že sa zmluvné podmienky budú plniť tak, ako si ich strany v
zmluve dohodli.
Ďalšou novou neprimeranou podmienkou je prenášanie
zodpovednosti za pokazenie alebo stratu potraviny na dodávateľa, ak táto vada
nastala u odberateľa po prevzatí potraviny. „Nebude teda možné, aby odberateľ
požadoval od dodávateľa peňažnú náhradu alebo iné plnenie za také znehodnotenie
potraviny, za ktoré dodávateľ objektívne nemôže niesť zodpovednosť,“ uvádza
rezort.
Koaličný poslanec Vladimír Zajačik spolu s ministrom
pôdohospodárstva a zástupcami záujmových združení dodávateľov v marci
predstavili pripravovaný pozmeňujúci návrh zákona, ktorým sa mali upraviť
pravidlá pre privátne značky. V pláne bolo, že ak by o to výrobca požiadal,
odberateľ by musel na obale uviesť aj logo výrobcu, ktoré by bolo rovnocenne
znázornené v porovnaní s logom privátnej značky. „Išlo by o likvidáciu výroby
privátnych značiek na Slovensku. Ak by toto platilo, tak by sa reálne mohla
výroba privátnych značiek presunúť do zahraničia, pretože tam takéto pravidlá
neplatia,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič s tým, že by to ohrozilo aj
export, pretože na iných trhoch by obchodníci nechceli nakupovať takto označené
výrobky.
Ako pripomína prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak,
v čase predstavenia nápadu ako aj teraz platí zásada, že obchodník musí uviesť
na obale potraviny predávanej pod značkou odberateľa obchodné meno a sídlo
dodávateľa, ak o to dodávateľ požiada. Ako pokračuje, takýto krok by iba
zneistil spotrebiteľov, pretože vlastná značka je vlastná značka. Myšlienka sa
však napokon do rokovacieho pléna Národnej rady, a teda ani do zákona,
nedostala. „Navrhovaná úprava zo strany niektorých zástupcov záujmových
združení potravinárskych výrobkov neprešla už aj vzhľadom na vyššie uvedené,
ako aj na rozumný postoj poslancov i ministerstva pôdohospodárstva,“ vysvetľuje
Martin Katriak.
Na platbu je potrebná faktúra
Diskusiu medzi obchodníkmi a záujmovými združeniami
výrobcov vyvolala úprava splatnosti faktúr. Po novom sa zaviedlo, že odberateľ
musí mať pri platbe kúpnej ceny k dispozícii faktúru ako daňový doklad. „Toto
je normálna vec v každom odvetví v celom civilizovanom svete, iba na Slovensku v obchode s potravinami to neplatilo,“
myslí si Martin Krajčovič. Podľa jeho slov bolo toto opatrenie nevykonateľné,
pretože platobné systémy nevedia účtovať a uhrádzať kúpne ceny bez doručeného
daňového dokladu. Ak by aj obchodník teoreticky zaplatil bez daňového dokladu,
pri daňovej kontrole sa nemá čím preukázať, na základe čoho odišla z účtu
platba. „Nehovoriac o pokutách, ktoré ministerstvo pôdohospodárstva udelilo
obchodníkom za omeškanie platby, aj keď preukázateľne sa nezaplatilo pre
chýbajúcu faktúru, čo priznal v konaní aj samotný dodávateľ. Ministerstvo to
neakceptovalo a v správnom konaní aj po odvolaní potvrdzovalo pokuty pre
obchodníkov. Toto sme považovali za šikanu zo strany štátu,“ tvrdí.
Podľa Martina Katriaka
úprava splatnosti faktúr, aj keď s prižmúrenými očami, patrí medzi tých málo
zmien, ktoré majú logiku. Európska legislatíva hovorí o lehote splatnosti 60 a
30 dní, slovenská úprava tieto lehoty podstatne skracuje. „Na druhej strane
však nastane konečne poriadok. Uhrádzať sa budú doručené a správne vyhotovené
faktúry. To doteraz nebolo, v dôsledku čoho mali obchodníci problémy, že
nedodržiavali predpisy o DPH, o účtovníctve a ani Obchodný zákonník. A keďže
platil zmätočný stav, nastupovali aj kontroly, ktoré obchodníkov z tohto titulu
hojne pokutovali,“ spomína.
Hľadanie kompromisu bolo zložité
Podľa Martina Krajčoviča je prínosom nového zákona
odstránenie niekoľkých neprimeraných podmienok, ktoré sú nevykonateľné alebo v
rozpore s európskou legislatívou. Okrem ustanovenia o ekonomicky oprávnených
nákladoch to bol aj zákaz zníženia kúpnej ceny. „Ak prišlo na európskom trhu k
poklesu cien niektorej potraviny, tak zákon zakazoval upraviť si cenník, aby
obchodníci mohli tú potravinu
nakúpiť lacnejšie, a tým
aj lacnejšie predávať na pulte spotrebiteľom. Aj v tomto prípade zmenu
vyžadovala Európska komisia pre porušenie európskeho práva,“ uvádza.
Napriek tomu, že novela odstránila niektoré
ustanovenia, ktoré sa nepozdávali Európskej komisii, nestalo sa tak pri
všetkých sporných bodoch. Nedostala sa tam napríklad úprava logistických
platieb, čo podľa Martina Katriaka
nie je dobré, pretože európska požiadavka bola logická a navyše jej znenie
odporúčajú do praxe zaviesť aj priami aktéri vzťahov. Štát limituje tieto
poplatky na 3 % vzájomného ročného obratu bez ohľadu na reálne náklady a trhové
ceny. „Ak si však dodávateľ objedná logistiku u inej špedičnej firmy, tak nie
je ničím limitovaný. Toto považujeme za zjavnú diskrimináciu,“ vysvetľuje
Martin Krajčovič.
Ministerstvo pôdohospodárstva priznáva, že príprava
novely zákona, ako aj samotný legislatívny proces k zákonu boli náročné,
pretože bolo vznesených množstvo protichodných pripomienok a bolo náročné nájsť
kompromis. Ten sa však pravdepodobne nepodarilo dosiahnuť. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa totiž
nestotožňuje so schválenou novelou. „Aktuálna podoba výrazne oslabí doterajšiu
rovnováhu v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorú zaručovala doteraz platná
novela zákona,“ píše vo svojom stanovisku a za najvážnejšiu zmenu, s ktorou
nesúhlasí, označuje zmenu v splatnosti faktúr za dodané potraviny.
Podľa Martina Katriaka
táto novela nepomôže zlepšiť vzťahy medzi obchodníkmi a dodávateľmi. Martin
Krajčovič si nemyslí, že regulácia je správny nástroj na zlepšovanie vzájomných
vzťahov. „Samotné vzťahy budú vždy napäté, pretože na jednej strane chce
výrobca predať potravinu za čo najvyššiu cenu, na druhej strane chce obchodník
čo najvýhodnejšie nakúpiť, aby mohol ponúknuť svojim zákazníkom nielen kvalitné potraviny, ale aj za
konkurencieschopné ceny. To ale neznamená, že vzťahy by nemali byť korektné,“
dodáva Martin Krajčovič.
Zdroj: [11.06.2021; Tovar a predaj; TÉMA VYDANIA; s. 16,17,18; Tatiana Kapitánová]
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk