Slovenský svet po Kačke

Predajne potravín na vidieku bojujú o prežitie. Čo sa deje po krachu reťazca a ako sa mení maloobchod v malých obciach.
Predajne potravín na vidieku bojujú o prežitie. Čo sa deje po krachu reťazca a ako sa mení maloobchod v malých obciach
Veronika Rajničová
Túto jeseň sa v súvislosti so značkou CBA hovorilo prevažne o skrachovanom reťazci Kačka, ktorý kúpili poľskí investori ešte pod názvom CBA Slovakia. Kompletná nákupná aliancia CBA však má ďalších desať členov, ktorých trápia iné problémy. Keďže pôsobia prevažne v menších mestách a na vidieku, v prvom rade sú to náklady, ktoré stúpajú neúmerne ku kúpyschopnosti obyvateľov. O tom, čo možno urobiť pre to, aby ľudia nezostali bez čerstvých rožkov, a či aj na dedine zavedú samoobslužné pokladnice, sa TREND rozprával so zástupcami aliancie CBA Pavlom Mikušiakom z CBA Verex a Františkom Ťapušom zo spoločnosti Sintra.
* CBA Slovakia, respektíve Kačka, bola najväčším členom aliancie CBA. Ako vás jej krach zasiahol?
P. M.: V tom čase sme už boli po takzvanom rozvodovom konaní. Zmluvu, na základe ktorej sme sa rozišli, sme podpísali ešte začiatkom tohto roka. V čase, keď Kačka vyhlásila bankrot, sme už dávno nemali spoločné zmluvné podmienky. Od júla už nepredávali ani privátne značky CBA. Kolaps siete nás prekvapil, ale obchodne nám nespôsobil problémy. Mrzí nás, že skrachovala pomerne veľká firma v sektore.
* Keď sa o krachu Kačky písalo, často to bolo ako o CBA a niektorí ľudia nadobudli dojem, že krachuje celá aliancia.
F. Ť.: Veľakrát ľudia stáli pred obchodmi franchisingu CBA a čudovali sa, ako je možné, že ešte fungujú. Nevedeli, že členovia CBA nie sú majetkovo a ekonomicky prepojení. Sú to samostatné právne subjekty, ktoré sú len používateľmi franchisingových licencií. Zodpovednosť za to, ako ktorý subjekt podniká, je na ňom, čo je v tomto prípade aj šťastie.
* Na čom sa popálili Enterprise Investors (EI), majitelia Kačky?
F. Ť.: EI mali skúsenosti v podobnom segmente z poľského a rumunského trhu. Možno by boli zaujímavé pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, no ukázalo sa, že proces vstupu na slovenský trh nezvládli.
P. M: Keď kupovali Profi v Rumunsku, v krajine bolo vyše 20-tisíc nezávislých obchodníkov. Na Slovensku už vtedy každý, aj malý obchod patril pod väčšiu skupinu. Nemali z čoho čerpať, a tak šli aj do takých prevádzok, ktoré predtým z ekonomických dôvodov zatvorili. Na ceste k úspechu im nepomohlo ani to, že značne obmedzili sortiment.
F. Ť.: Na trhu je u nás veľmi konkurenčné prostredie. Najmä zahraničné reťazce, ktoré na Slovensko vstúpili, sa nekompromisne snažia zvýšiť trhový podiel. Pre vstup ďalšieho subjektu na náš trh treba oveľa sofistikovanejšiu dlhodobú prípravu, než zrejme mali EI.
P. M.: Pripomeňme si, že zo Slovenska odišli aj také veľké spoločnosti ako Carrefour, Hypernova, Delvita… Podcenili slovenské konkurenčné prostredie?
* Je pravda, že Poliaci sa snažili expandovať aj tam, kde už pôsobili iní hráči aliancie?
P. M.: Áno. Ich filozofia bola, že chcú byť na celom Slovensku. Medzi nami je istá džentlmenská dohoda o tom, že si nejdeme jeden druhému pod okná. Oni tento princíp porušili. Je však pravda, že už keď prezentovali svoj vstup na trh, upozornili nás na expanznú aj cenovú stratégiu.
* Všimli ste si pokles tržieb v mesiacoch, keď sa intenzívne riešil krach Kačky?
P. M.: Za celú alianciu môžem povedať, že sme si vôbec nevšimli, že by bol z tohto dôvodu nastal nejaký pokles tržieb. Mohlo sa stať, že niektoré predajne mali problémy, najmä keď ich práve v tom čase rekonštruovali a dočasne zatvorili. Po otvorení však opäť nabrali dynamiku. Na samotnú Kačku sa už zabudlo.
* Keď však napokon prevádzky zatvorili, malo to vplyv na trhový podiel.
F. Ť.: Áno, zatvorenie prevádzok sa určite pozitívne odrazilo na tržbách u nás aj u konkurentov tam, kde boli prevádzky v bezprostrednej blízkosti. EI však mali maloobchody prevažne v malých obciach, kde nastal veľký problém. Dedina zrazu nemala predajňu potravín. O tomto probléme sa hovorilo aj na výjazdových rokovaniach vlády. Je to téma, ktorej sa bude venovať pozornosť pravdepodobne aj v budúcnosti. Obchod je na vidieku stratový, a keď sa nenájde spôsob, ako podnikateľským subjektom pomôcť, budeme diskriminovať istú časť obyvateľstva. Zostanú bez tejto veľmi potrebnej služby.
P. M.: Tu by mala zasiahnuť aj ruka štátu. Riešenie by mali zodpovední hľadať cez združenie miest a obcí alebo samosprávu. Je veľa obcí, kde podnikatelia nezvládli potiahnuť prevádzky ani na nulu, nieto ešte do zisku. Zatvorili ich a starých ľudí, ktorí roky budovali tento štát, nechali bez čerstvých rožkov.
* Aj CBA pôsobí prevažne v menších obciach…
P. M.: … a takisto máme problém. Náklady na prevádzku sa neustále zvyšujú v podobe minimálnej mzdy a odvodov, ale tržby v uzavretých komunitách sú viac-menej rovnaké. Aj na nás je dnes rozhodnutie, dokedy budeme do biznisu dokladať. Keď sa do toho nezapojí štát, obcí, ktoré to vzdajú, bude len pribúdať. Niekde sa chce čiastočne pripojiť samospráva a znížiť cenu nájmu, ale to nestačí.
F. Ť.: Hovorí sa, že hľadať riešenia a zdroje nie je jednoduché, ale napríklad na európskej pôde sa vedie diskusia o tom, že podnikanie treba zdaniť v tom štáte, v ktorom sa činnosť vykonáva. Niektoré subjekty na našom trhu generujú miliardové obraty a dane zo zisku platia v krajinách domicilu.
P. M.: Najhoršie na tom je, že sú to väčšinou lídri v maloobchode.
* Aj tí však postupne avizujú, že sa chcú posunúť do menších obcí a miest. Cítiť to?
F. Ť.: Zatiaľ nie. Spádové oblasti si vyberajú veľmi citlivo. Hovoria síce o neustálom rozvoji siete, ale zatiaľ to tak nie je. Budujú si prevádzky v neobvyklej hustote tam, kde je najvyššia kúpyschopnosť a koncentrácia obyvateľstva.
* Má slovenská skupina CBA v súčasnosti ambíciu rozširovať sa?
P. M.: Dostali sme veľkú príležitosť, keď zostal voľný priestor po Kačke. Uchádzame sa o voľné predajne rovnako ako iní maloobchodníci. Do akej miery sa nám to podarí, je otázka dvoch až troch mesiacov. V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania. Časť prevádzok po Kačke prevezme COOP Jednota, Terno a malí súkromníci. Je isté, že niektoré prevádzky, najmä tie, ktoré nie sú ekonomicky zdatné, zostanú trvalo zatvorené.
* Rozbehnúť prevádzky, ktoré sú dnes zatvorené, môže byť náročné.
P. M.: Keď je zatvorené viac ako mesiac a ľudia nevedia, kedy sa znovu otvorí, zmenia návyky a potraviny začnú nakupovať v inej prevádzke. V takom prípade je znovuotvorenie časovo náročné a drahé. Nemali by sme však hovoriť, že sa to vôbec nedá.
* Vidíte potenciál aj v rozširovaní sortimentu v predajniach CBA?
P. M. : Pripravujeme projekt skrytých privátnych značiek, podobných, ako majú iné reťazce. Sústredíme sa na to v budúcom roku. Prevažná časť tovaru pod našimi „privátkami“ pochádza od slovenských výrobcov. Veľmi malú časť dovážame zo zahraničia. Náš nový projekt sa bude niesť v podobnom duchu.
* Zákazník v malom meste a na dedine je však konzervatívny, navyknutý na svoje značky a ťažko prijíma novinky…
P. M.: To je určite pravda. Zároveň sú prevádzky v malých obciach pomerne malé a nezmestí sa do nich toľko položiek ako v mestách. Treba preto citlivo vybrať potrebný sortiment pre tú-ktorú lokalitu a komunitu, ktorá obchod pravidelne navštevuje. Máme niektoré prevádzky, v ktorých sú tržby pravidelne v ten istý deň v týždni takmer totožné, rozdiel je možno päť eur. Znamená to, že tam chodí stále ten istý zákazník a kupuje si to isté. To však nie je dôvod, že by sme sortiment nemali vôbec obmieňať.
* Aké sú trendy v maloobchode?
P. M.: Zákazník dnes preferuje predajne do 400 štvorcových metrov. Nerobia sa už také veľké nákupy, nechodí sa toľko do nákupných centier. Kupujúci chcú čistotu, moderné prostredie, parkovanie… Musíme permanentne investovať do predajní, aby boli pre spotrebiteľov príťažlivé.
* Aké možnosti modernizácie majú prevádzky v menších obciach? Samoobslužné pokladnice to asi nebudú.
F. Ť.: Musíme sa prispôsobovať legislatíve, trendom a zvyklostiam zákazníka. V systéme CBA samoobslužné pokladince zatiaľ nie sú, ale časom určite prídu. Tlak na pracovnú silu je aj u nás obrovský a toto je jedna z ciest, ako ho odľahčiť. Pokladnice však v obchode nie sú jediný nositeľ pokroku. Za posledné roky sa zdokonalila chladiarenská a mraziarenská technika, vybavenosť obslužných úsekov, zlepšila sa prezentácia a ponuka tovaru. Podarilo sa nám skvalitniť skladovanie a logistiku.
* Spomeniete aj konkrétne body z modernizačných programov CBA?
P. M.: Dnes je už v každej prevádzke, kde to plocha dovolí, pekárnička alebo zariadenie na dopekanie. Vybavujeme sa zariadeniami, ktoré sú energeticky nenáročné. Aj chladiace zmesi už musia byť šetrné k životnému prostrediu.
* Legislatíva tlačí na znižovanie plastového odpadu. Aké kroky podnikáte?
P. M.: Na túto tému sa mala viesť odbornejšia a dlhšia diskusia. Prijal sa zákon, ktorý hovorí, že predajne nad 300 štvorcových metrov majú vykupovať PET fľaše. Neviem, či v obciach, kde máme dve predajne, bude výkup robiť každá alebo sa dohodnú. Je to ekonomicky nákladné. Na realizáciu zberu sa pripravujeme.
F. Ť.: Je to vážna otázka nielen pre skupinu CBA, ale aj pre celú spoločnosť. Zvykli sme si na plastové nákupné tašky, aj zákazník sa však musí naučiť správať k životnému prostrediu šetrnejšie. My ponúkame ekologické alternatívy, ale v prvom rade musíme vzdelávať všetkých občanov. Veľkou výzvou bude už prijatá legislatíva k zmenám v zbere odpadu a zavádzaniu zálohovania nápojových obalov. Aj tu bude treba hľadať optimálne riešenia.
—-
Prázdny vidiek
Maloobchod na vidieku bojuje o život. Náklady stúpajú, zákazníci sú rovnakí. Rastový potenciál majú len obce blízko veľkých miest, kam sa sťahujú mladé rodiny, vo vymierajúcich počet obyvateľov klesá. Neziskové prevádzky zanikajú a veľké reťazce tam nejdú. Potravinová dostupnosť je však pre ľudí záležitosť ich existencie. Na Slovensku by podľa F. Ťapuša mali existovať územné orgány, ktoré by korigovali hustotu pokrytia službami a ich plošný rozvoj, ako je to vo vyspelých krajinách. „Podnikateľská voľnosť v týchto otázkach na Slovensku vyústila do istého chaosu,“ hovorí. V západných krajinách to riešia spájaním služieb na miestach s nízkou hustotou obyvateľstva, napríklad pošty a obchodu. Slovenská pošta sieť na dedinách reguluje, preto obchodníci zaviedli vybavovanie poštových aj iných služieb v potravinových prevádzkach. Aj to však podľa Pavla Mikušiaka limituje pokrytie územia internetom, ktoré je najmä v horských osídleniach stále nedostatočné.
—-
Aliancia CBA
Spoločnosť CBA je pôvodom maďarský obchodný reťazec, ktorý sa orientuje prevažne na prevádzky na vidieku. Vznikla v roku 1992 v Budapešti a v roku 2005 sa transformovala na franchisingový systém – CBA Franchise International. V súčasnosti pôsobí v trinástich štátoch strednej a východnej Európy s viac ako sedemtisíc predajňami, ktoré spája rovnaký vzhľad, obchodná politika a marketingové stratégie, pričom organizačná a operačná štruktúra je veľmi podobná. Na Slovensku franchisingové predajne zastrešuje spoločnosť CBA SK so sídlom v Považskej Bystrici. V súčasnosti do aliancie CBA patrí desať predajcov potravín s regionálnou pôsobnosťou.
—-
Medzi nami je istá džentlmenská dohoda o tom, že si nejdeme jeden druhému pod okná. Oni tento princíp porušili
—-
10 ďalších členov aliancie CBA trápia stúpajúce náklady a iné problémy
—-
Foto: František Ťapuš (vľavo) a Pavol Mikušiak; Foto_zdroj: Maňo Štrauch
Zdroj: [05.12.2019; Trend; Podnikanie, Obchod; s. 35,36,37; Veronika Rajničová]