Slovenský svet po Kačke
Predajne potravín na vidieku bojujú o prežitie. Čo sa deje po krachu reťazca a ako sa mení maloobchod v malých obciach.
Predajne potravín na vidieku bojujú o prežitie. Čo sa
deje po krachu reťazca a ako sa mení maloobchod v malých obciach
Veronika Rajničová
Túto jeseň sa v súvislosti so značkou CBA hovorilo
prevažne o skrachovanom reťazci Kačka, ktorý kúpili poľskí investori ešte pod
názvom CBA Slovakia. Kompletná nákupná aliancia CBA však má ďalších desať
členov, ktorých trápia iné problémy. Keďže pôsobia prevažne v menších mestách a
na vidieku, v prvom rade sú to náklady, ktoré stúpajú neúmerne ku
kúpyschopnosti obyvateľov. O tom, čo možno urobiť pre to, aby ľudia nezostali
bez čerstvých rožkov, a či aj na dedine zavedú samoobslužné pokladnice, sa
TREND rozprával so zástupcami aliancie CBA Pavlom Mikušiakom z CBA Verex a Františkom Ťapušom zo
spoločnosti Sintra.
* CBA Slovakia, respektíve Kačka, bola najväčším členom
aliancie CBA. Ako vás jej krach zasiahol?
P. M.: V tom čase sme už boli po takzvanom rozvodovom
konaní. Zmluvu, na základe ktorej sme sa rozišli, sme podpísali ešte začiatkom
tohto roka. V čase, keď Kačka vyhlásila bankrot, sme už dávno nemali spoločné
zmluvné podmienky. Od júla už nepredávali ani privátne značky CBA. Kolaps siete
nás prekvapil, ale obchodne nám nespôsobil problémy. Mrzí nás, že skrachovala
pomerne veľká firma v sektore.
* Keď sa o krachu Kačky písalo, často to bolo ako o CBA
a niektorí ľudia nadobudli dojem, že krachuje celá aliancia.
F. Ť.: Veľakrát ľudia stáli pred obchodmi franchisingu
CBA a čudovali sa, ako je možné, že ešte fungujú. Nevedeli, že členovia CBA nie
sú majetkovo a ekonomicky prepojení. Sú to samostatné právne subjekty, ktoré sú
len používateľmi franchisingových licencií. Zodpovednosť za to, ako ktorý
subjekt podniká, je na ňom, čo je v tomto prípade aj šťastie.
* Na čom sa popálili Enterprise Investors (EI),
majitelia Kačky?
F. Ť.: EI mali skúsenosti v podobnom segmente z
poľského a rumunského trhu. Možno by boli zaujímavé pred
dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, no ukázalo sa, že proces vstupu na slovenský trh
nezvládli.
P. M: Keď kupovali Profi v Rumunsku, v krajine bolo
vyše 20-tisíc nezávislých obchodníkov.
Na Slovensku už vtedy každý, aj malý obchod patril pod väčšiu skupinu. Nemali z
čoho čerpať, a tak šli aj do takých prevádzok, ktoré predtým z ekonomických
dôvodov zatvorili. Na ceste k úspechu im nepomohlo ani to, že značne obmedzili
sortiment.
F. Ť.: Na trhu je u nás veľmi konkurenčné prostredie.
Najmä zahraničné reťazce, ktoré na Slovensko vstúpili, sa nekompromisne snažia
zvýšiť trhový podiel. Pre vstup ďalšieho subjektu na náš trh treba oveľa
sofistikovanejšiu dlhodobú prípravu, než zrejme mali EI.
P. M.: Pripomeňme si, že zo Slovenska odišli aj také
veľké spoločnosti ako Carrefour, Hypernova, Delvita… Podcenili slovenské
konkurenčné prostredie?
* Je pravda, že Poliaci sa snažili expandovať aj tam,
kde už pôsobili iní hráči aliancie?
P. M.: Áno. Ich filozofia bola, že chcú byť na celom
Slovensku. Medzi nami je istá džentlmenská dohoda o tom, že si nejdeme jeden
druhému pod okná. Oni tento princíp porušili. Je však pravda, že už keď
prezentovali svoj vstup na trh, upozornili nás na expanznú aj cenovú stratégiu.
* Všimli ste si pokles tržieb v mesiacoch, keď sa
intenzívne riešil krach Kačky?
P. M.: Za celú alianciu môžem povedať, že sme si vôbec
nevšimli, že by bol z tohto dôvodu nastal nejaký pokles tržieb. Mohlo sa stať,
že niektoré predajne mali problémy, najmä keď ich práve v tom čase
rekonštruovali a dočasne zatvorili. Po otvorení však opäť nabrali dynamiku. Na
samotnú Kačku sa už zabudlo.
* Keď však napokon prevádzky zatvorili, malo to vplyv
na trhový podiel.
F. Ť.: Áno, zatvorenie prevádzok sa určite pozitívne
odrazilo na tržbách u nás aj u konkurentov tam, kde boli prevádzky v bezprostrednej
blízkosti. EI však mali maloobchody prevažne v malých obciach, kde nastal veľký
problém. Dedina zrazu nemala predajňu potravín. O tomto probléme sa hovorilo aj
na výjazdových rokovaniach vlády. Je to téma, ktorej sa bude venovať pozornosť
pravdepodobne aj v budúcnosti. Obchod je na vidieku stratový, a keď sa nenájde
spôsob, ako podnikateľským subjektom pomôcť, budeme diskriminovať istú časť
obyvateľstva. Zostanú bez tejto veľmi potrebnej služby.
P. M.: Tu by mala zasiahnuť aj ruka štátu. Riešenie by
mali zodpovední hľadať cez združenie miest a obcí alebo samosprávu. Je veľa
obcí, kde podnikatelia nezvládli potiahnuť prevádzky ani na nulu, nieto ešte do
zisku. Zatvorili ich a starých ľudí, ktorí roky budovali tento štát, nechali
bez čerstvých rožkov.
* Aj CBA pôsobí prevažne v menších obciach…
P. M.: … a takisto máme problém. Náklady na prevádzku
sa neustále zvyšujú v podobe minimálnej mzdy a odvodov, ale tržby v uzavretých
komunitách sú viac-menej rovnaké. Aj na nás je dnes rozhodnutie, dokedy budeme
do biznisu dokladať. Keď sa do toho nezapojí štát, obcí, ktoré to vzdajú, bude
len pribúdať. Niekde sa chce čiastočne pripojiť samospráva a znížiť cenu nájmu,
ale to nestačí.
F. Ť.: Hovorí sa, že hľadať riešenia a zdroje nie je
jednoduché, ale napríklad na európskej pôde sa vedie diskusia o tom, že
podnikanie treba zdaniť v tom štáte, v ktorom sa činnosť vykonáva. Niektoré
subjekty na našom trhu generujú miliardové obraty a dane zo zisku platia v
krajinách domicilu.
P. M.: Najhoršie na tom je, že sú to väčšinou lídri v
maloobchode.
* Aj tí však postupne avizujú, že sa chcú posunúť do
menších obcí a miest. Cítiť to?
F. Ť.: Zatiaľ nie. Spádové oblasti si vyberajú veľmi
citlivo. Hovoria síce o neustálom rozvoji siete, ale zatiaľ to tak nie je.
Budujú si prevádzky v neobvyklej hustote tam, kde je najvyššia kúpyschopnosť a
koncentrácia obyvateľstva.
* Má slovenská skupina CBA v súčasnosti ambíciu
rozširovať sa?
P. M.: Dostali sme veľkú príležitosť, keď zostal voľný
priestor po Kačke. Uchádzame sa o voľné predajne rovnako ako iní
maloobchodníci. Do akej miery sa nám to podarí, je otázka dvoch až troch
mesiacov. V súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania. Časť prevádzok po Kačke
prevezme COOP Jednota, Terno a malí súkromníci. Je isté, že niektoré prevádzky,
najmä tie, ktoré nie sú ekonomicky zdatné, zostanú trvalo zatvorené.
* Rozbehnúť prevádzky, ktoré sú dnes zatvorené, môže
byť náročné.
P. M.: Keď je zatvorené viac ako mesiac a ľudia
nevedia, kedy sa znovu otvorí, zmenia návyky a potraviny začnú nakupovať v inej
prevádzke. V takom prípade je znovuotvorenie časovo náročné a drahé. Nemali by
sme však hovoriť, že sa to vôbec nedá.
* Vidíte potenciál aj v rozširovaní sortimentu v
predajniach CBA?
P. M. : Pripravujeme projekt skrytých privátnych
značiek, podobných, ako majú iné reťazce. Sústredíme sa na to v budúcom roku.
Prevažná časť tovaru pod našimi „privátkami“ pochádza od slovenských výrobcov.
Veľmi malú časť dovážame zo zahraničia. Náš nový projekt sa bude niesť v
podobnom duchu.
* Zákazník v malom meste a na dedine je však
konzervatívny, navyknutý na svoje značky a ťažko prijíma novinky…
P. M.: To je určite pravda. Zároveň sú prevádzky v
malých obciach pomerne malé a nezmestí sa do nich toľko položiek ako v mestách.
Treba preto citlivo vybrať potrebný sortiment pre tú-ktorú lokalitu a komunitu,
ktorá obchod pravidelne navštevuje. Máme niektoré prevádzky, v ktorých sú tržby
pravidelne v ten istý deň v týždni takmer totožné, rozdiel je možno päť eur.
Znamená to, že tam chodí stále ten istý zákazník a kupuje si to isté. To však
nie je dôvod, že by sme sortiment nemali vôbec obmieňať.
* Aké sú trendy v maloobchode?
P. M.: Zákazník dnes preferuje predajne do 400
štvorcových metrov. Nerobia sa už také veľké nákupy, nechodí sa toľko do
nákupných centier. Kupujúci chcú čistotu, moderné prostredie, parkovanie…
Musíme permanentne investovať do predajní, aby boli pre spotrebiteľov
príťažlivé.
* Aké možnosti modernizácie majú prevádzky v menších
obciach? Samoobslužné pokladnice to asi nebudú.
F. Ť.: Musíme sa prispôsobovať legislatíve, trendom a
zvyklostiam zákazníka. V systéme CBA samoobslužné pokladince zatiaľ nie sú, ale
časom určite prídu. Tlak na pracovnú silu je aj u nás obrovský a toto je jedna
z ciest, ako ho odľahčiť. Pokladnice však v obchode nie sú jediný nositeľ pokroku.
Za posledné roky sa zdokonalila chladiarenská a mraziarenská technika,
vybavenosť obslužných úsekov, zlepšila sa prezentácia a ponuka tovaru. Podarilo
sa nám skvalitniť skladovanie a logistiku.
* Spomeniete aj konkrétne body z modernizačných
programov CBA?
P. M.: Dnes je už v každej prevádzke, kde to plocha
dovolí, pekárnička alebo zariadenie na dopekanie. Vybavujeme sa zariadeniami,
ktoré sú energeticky nenáročné. Aj chladiace zmesi už musia byť šetrné k
životnému prostrediu.
* Legislatíva tlačí na znižovanie plastového odpadu.
Aké kroky podnikáte?
P. M.: Na túto tému sa mala viesť odbornejšia a dlhšia
diskusia. Prijal sa zákon, ktorý hovorí, že predajne nad 300 štvorcových metrov
majú vykupovať PET fľaše. Neviem, či v obciach, kde máme dve predajne, bude
výkup robiť každá alebo sa dohodnú. Je to ekonomicky nákladné. Na realizáciu
zberu sa pripravujeme.
F. Ť.: Je to vážna otázka nielen pre skupinu CBA, ale
aj pre celú spoločnosť. Zvykli sme si na plastové nákupné tašky, aj zákazník sa
však musí naučiť správať k životnému prostrediu šetrnejšie. My ponúkame
ekologické alternatívy, ale v prvom rade musíme vzdelávať všetkých občanov.
Veľkou výzvou bude už prijatá legislatíva k zmenám v zbere odpadu a zavádzaniu
zálohovania nápojových obalov. Aj tu bude treba hľadať optimálne riešenia.
—-
Prázdny vidiek
Maloobchod na vidieku bojuje o život. Náklady stúpajú,
zákazníci sú rovnakí. Rastový potenciál majú len obce blízko veľkých miest, kam
sa sťahujú mladé rodiny, vo vymierajúcich počet obyvateľov klesá. Neziskové
prevádzky zanikajú a veľké reťazce tam nejdú. Potravinová dostupnosť je však
pre ľudí záležitosť ich existencie. Na Slovensku by podľa F. Ťapuša mali
existovať územné orgány, ktoré by korigovali hustotu pokrytia službami a ich
plošný rozvoj, ako je to vo vyspelých krajinách. „Podnikateľská voľnosť v týchto
otázkach na Slovensku vyústila do istého chaosu,“ hovorí. V západných krajinách
to riešia spájaním služieb na miestach s nízkou hustotou obyvateľstva,
napríklad pošty a obchodu. Slovenská pošta sieť na dedinách reguluje, preto
obchodníci zaviedli vybavovanie poštových aj iných služieb v potravinových
prevádzkach. Aj to však podľa Pavla Mikušiaka
limituje pokrytie územia internetom, ktoré je najmä v horských osídleniach
stále nedostatočné.
—-
Aliancia CBA
Spoločnosť CBA je pôvodom maďarský obchodný reťazec,
ktorý sa orientuje prevažne na prevádzky na vidieku. Vznikla v roku 1992 v
Budapešti a v roku 2005 sa transformovala na franchisingový systém – CBA
Franchise International. V súčasnosti pôsobí v trinástich štátoch strednej a
východnej Európy s viac ako sedemtisíc predajňami, ktoré spája rovnaký vzhľad,
obchodná politika a marketingové stratégie, pričom organizačná a operačná
štruktúra je veľmi podobná. Na Slovensku franchisingové predajne zastrešuje
spoločnosť CBA SK so sídlom v Považskej Bystrici. V súčasnosti do aliancie CBA
patrí desať predajcov potravín s regionálnou pôsobnosťou.
—-
Medzi nami je istá džentlmenská dohoda o tom, že si
nejdeme jeden druhému pod okná. Oni tento princíp porušili
—-
10 ďalších členov aliancie CBA trápia stúpajúce náklady
a iné problémy
—-
Foto: František Ťapuš (vľavo) a Pavol Mikušiak; Foto_zdroj: Maňo Štrauch
Zdroj: [05.12.2019; Trend; Podnikanie, Obchod; s. 35,36,37; Veronika Rajničová]