Rozhodnuté. Budeme povinne zálohovať plast
Slovensko je prvá krajina v strednej Európe, ktorá zavádza povinné zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Na systém nabehneme o dva roky.
Slovensko je prvá krajina v strednej Európe, ktorá
zavádza povinné zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Na systém nabehneme
o dva roky.
Spojenie nákupov v supermarkete s odovzdávaním vratných
fliaš už čoskoro nebude bežnou praxou len pre tých, čo pijú fľaškové pivo.
Parlament včera schválil zákon, podľa ktorého sa bude zálohovať nielen sklo,
ale i PET fľaše a plechovky.
Nová legislatíva vstúpi do platnosti od januára 2020,
samotné zálohovanie o dva roky neskôr. Envirorezort si stanovil cieľ, aby vďaka
zálohovaniu do recyklačných zariadení putovalo 95 percent nápojových obalov.
HN vám prinášajú prehľad najdôležitejších faktov, ktoré
o zmene potrebujete vedieť.
Čo to znamená v praxi?
Prvé zálohovanie sa spustí až v roku 2022. Výška zálohy
by mala byť podľa zákona 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku v
objeme od 0,1 litra do troch litrov. „Príplatok“ bude musieť byť započítaný
priamo do ceny výrobku.
Zákazníkov bude o možnosti vrátenia obalu nápoja
informovať priamo výrobca. Ak to neurobí, hrozí mu pokuta vo výške od tisíc do
päťtisíc eur. Rovnaká sankcia hrozí obchodníkovi, ktorý neuvedie výšku zálohy
na cenovke tovaru.
Zákazník bude môcť vrátiť obaly vo vybraných
predajniach alebo v zberných automatoch. Vykupovať zálohované obaly od
spotrebiteľov podľa novej legislatívy totiž nebude povinné pre všetky obchody
či prevádzky.
Zákon to definuje jasne: povinnosť zálohovať
jednorazové obaly platí pre všetkých predajcov rovnako, ale povinnosť vykupovať
ich a vracať peniaze zákazníkom budú mať iba väčší obchodníci. Konkrétne ide o
obchody s rozlohou väčšou ako 300 m2.
Pre menšie prevádzky bude odoberanie zálohovaných
obalov a vyplácanie záloh dobrovoľné. Štát však predpokladá, že mnohé menšie
obchody časom systém preberú.
Šéf Zväzu obchodu
SR Martin Katriak
zákon kritizoval s tým, že pre malé a stredné podniky môže byť situácia až
devastačná. Nazval to tiež predvolebnou taktikou a unáhleným konaním.
Rezort životného prostredia to odmieta: „Na ziskovosť
obchodov to vplyv mať nebude, keďže všetky náklady budú preplatené výrobcami.“
Dodal tiež, že zavedením zálohovania sa triedený zber pre iné plasty neskončí.
Domáca ekonomika
Parlament schválil zálohovanie PET fliaš. Bude to stáť
80 miliónov
Koľko to bude stáť?
Vstupné náklady na zavedenie systému majú byť podľa
Martina Haluša, riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky, na úrovni 80
miliónov eur. Z toho 61,8 milióna eur budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu
a servis strojov na spätný odber.
Zvyšok sú náklady na zabezpečenie zálohovaných fliaš,
manuálny zber a náklady na zriadenie centrálneho systému, v ktorého pôsobnosti
bude aj sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska.
Kameňom úrazu z pohľadu výrobcov obalov sú však najmä
vysoké investície do systému zálohovania. Kým počiatočné výdavky budú využité
najmä na kúpu vratných automatov, výrobcovia budú musieť okrem toho každoročne
prispievať ďalšími piatimi miliónmi eur na udržiavanie tohto systému.
Súčasný systém triedeného zberu vychádza výrobcov
približne na 35 miliónov eur. Celkové prevádzkové náklady sú citlivé najmä na
mieru návratnosti PET produktov a plechoviek.
Samotná prevádzka nezávisí ani tak od miery
automatizácie zberu či dodávateľa strojov na spätný odber ako od toho, koľko
obalov spotrebitelia reálne vrátia. Systém by mal každoročne generovať príjmy
28 miliónov eur a prevádzkové náklady približne 33,3 milióna eur.
Celkovú zápornú bilanciu vyše päť miliónov eur budú
uhrádzať výrobcovia cez administratívne poplatky. Kým dnes výrobcovia platia
približne 0,4 centa za PET fľašu, v systéme povinných záloh to bude 1,5 centa.
Čo na to obchodníci a výrobcovia?
Zavedenie zálohovania otvorene podporujú odborné a
dobrovoľné organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či
turistov. Podporu dostal projekt aj od najväčších obchodných reťazcov na
Slovensku.
Napríklad Kaufland zálohuje plastové fľaše už dnes.
Tesco pre HN uviedlo, že zo 150 prevádzok umiestni automat v 22 najväčších
predajniach.
Robert Kičina, manažér korporátnej komunikácie Nestlé
pre Česko a Slovensko, však pripomína aj ďalšie náklady, ktoré analýza
nezohľadňuje.
Tie sú spojené so stavebnými úpravami predajní či s
vyšším počtom automatov. Výrobcovia sa, naopak, sťažujú, že ich náklady budú
obrovské.
„Na základe skúseností z iných európskych krajín vieme,
že náklady sa pohybujú v desiatkach miliónov eur a v slovenskej realite
pravdepodobne presiahnu hranicu sto miliónov eur," hovorí Jana
Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.
"Vzhľadom na výšku nákladov, ktoré budú musieť
znášať výlučne podnikatelia, podrobne analyzujeme situáciu na slovenskom trhu a
hľadáme riešenia, ktoré čo najviac zmiernia výrazne negatívny dosah tejto
legislatívy na podnikateľské prostredie na Slovensku,“ povedala.
Podobný názor má aj Lucia Morvai, výkonná riaditeľka
Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku,
ktorej členmi sú aj naši veľkí hráči ako Coca-Cola, Kofola či Pepsi-Cola.
Ako to funguje v zahraničí?
Odborník na odpady Radovan Kazda tvrdí, že zálohovanie
PET fliaš je ekonomicky neefektívne a odvoláva sa práve na príklady zo
zahraničia.
„V Česku si nechali vypracovať štúdiu, či takýto systém
pomôže vytriediť nápojové obaly do takej miery, že by sa dosiahla miera 90 percent.
Zistili, že nie. A drvivá väčšina krajín, ktoré majú zálohovanie zavedené,
nedosahuje cieľ vytriedenia na úrovni 90 percent,“ vysvetlil v rozhovore pre HN
Kazda.
Systém povinného zálohovania nápojových obalov je
momentálne zavedený v ôsmich krajinách EÚ, v Nórsku a na Islande. Päť z nich
dosahuje 90- a via percentnú mieru recyklácie PET fliaš.
Ďalších päť krajín je nad 80 percentami. Ako uvádza vo
svojej analýze Inštitút environmentálnej politiky, zálohovať nápojové obaly
plánuje aj Škótsko a viaceré ďalšie krajiny si vypracovali analýzu zavedenia
tohto systému.
Mimo Európy je to praxou v USA, Kanade, Izraeli a
čiastočne v Austrálii a na niektorých ostrovoch v Tichom oceáne. Výška zálohy
sa pohybuje od asi siedmich centov v Chorvátsku do 40 centov vo Fínsku.
Systémy v krajinách však nie sú identické. Líšia sa
materiálmi, ktoré zahŕňajú, či zapojením opakovane použiteľných obalov do
schémy. Nie všetky sú tiež povinné pre výrobcov, vo Fínsku a v Nórsku ich má
však motivovať environmentálna daň.
No všetky krajiny dokážu vyzbierať viac ako 85 percent
PET fliaš uvedených na trh a rovnako v nich funguje centrálny systém, ktorý
jednotlivých aktérov koordinuje.
Zdroj: [11.09.2019; hnonline.sk; Slovensko; 18:00; Lucia Lauková]
https://slovensko.hnonline.sk/2004637-rozhodnute-budeme-povinne-zalohovat-plast