Regulácia, či zdravá konkurencia?

Čo prospeje trhu? Navrhovatelia novely zákona o cenách tvrdia, že základným účelom ich návrhu je zabezpečenie väčšej férovosti v obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi a odberateľmi v potravinárskom priemysle. Odmietajú tvrdenie, že predmetná novela smeruje k znevýhodňovaniu jedných a k zvýhodňovaniu druhých. Ako to je v skutočnosti?  

Čo prospeje trhu? Navrhovatelia novely zákona o cenách tvrdia, že základným účelom ich návrhu je zabezpečenie väčšej férovosti v obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi a odberateľmi v potravinárskom priemysle. Odmietajú tvrdenie, že predmetná novela smeruje k znevýhodňovaniu jedných a k zvýhodňovaniu druhých. Ako to je v skutočnosti?
Máme tu ďalší právny predpis, ktorý sa stavia do pozície „usmerňovateľa“ trhu a obchodných vzťahov? Alebo ide o nástroj, ktorý reálne v praxi pomôže všetkým účastníkom trhu k férovejšiemu obchodovaniu a k vyváženejšej a kvalitatívne lepšej ponuke pre zákazníkov?
„Regulačný zásah sleduje záujmy malých dodávateľov a jeho cieľom nie je ochrana spotrebiteľa,“ uvádza k novele zákona o cenách advokátska kancelária TaylorWessing, ktorá vypracovala jej analýzu pre Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO). Advokátska kancelária považuje návrh novely za nesystémový, pretože zavádza reguláciu cien iba v jednom sektore.
„Zásah štátu na trhoch, kde sú vysoké konkurenčné vzťahy ako v obchode, je neodôvodnený. Deklarovaným cieľom novely je prinútiť maloobchodné reťazce, aby nakupovali od lokálnych producentov potravín za vyššie ceny. Skupina menších podnikateľov tak bude zvýhodňovaná na úkor veľkých výrobcov. Akákoľvek regulácia štátu je pritom prípustná, iba ak má pomôcť spotrebiteľovi. Táto novela však pomáha menším výrobcom, preto je neprípustná z pohľadu súťažného práva,“ uviedol Peter Demčák z TaylorWessing.
Zväz obchodu SR vníma reguláciu rovnako negatívne. „Zväz obchodu SR nie je priaznivcom regulácií akéhokoľvek charakteru, okrem prípadov, keď si to vyžadujú záujmy štátu a novela zákona o cenách tento prípad nie je“, uvádza Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR.

Novela by sa mala vzťahovať hlavne na potraviny
Snahou novely je, aby mali lokálni výrobcovia na slovenskom trhu väčší odbyt a za lepšie podmienky. Žiaden zákon však nenúti reťazce, aby uzatvárali zmluvy s lokálnymi výrobcami. Novela tak môže spôsobiť presne opačný efekt, a to, že sa pre spotrebiteľov zúži ponuka tovarov na pultoch.
„Schválenú novelu zákona o cenách, ktorá zavádza cenové regulačné mechanizmy osobitne vo vzťahu k obchodu s potravinami, vnímame z hľadiska zásad fungovania voľného trhu a konkurenčného prostredia ako neštandardnú. Stanovenie primeraného zisku, aj definovanie neprimeranej ceny vrátane ďalších nástrojov štátnej cenovej regulácie, zákon o cenách pred prijatím uvedenej novely už obsahoval. COOP Jednota Slovensko ako najväčší predajca domácich potravín konzistentne zastáva pozíciu, že prehlbovanie regulácie obchodu s potravinami škodí a nezaručí lepšie postavenie pre slovenských výrobcov potravín,“ zdôrazňuje vo svojom stanovisku Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie, COOP Jednota Slovensko.
Podľa P. Demčáka z kancelárie TaylorWessing je zákon o cenách všeobecný právny predpis, ktorý sa týka všetkých sektorov. Jeho novela je však nesystematická, pretože zavádza opatrenia iba v regulácii v oblasti potravinárstva.

Právna úprava primeranej obchodnej prirážky bola z novely vypustená
Návrh novely zákona o cenách pôvodne definoval aj primeranú obchodnú prirážku. Primeranú obchodnú prirážku mala predstavovať obchodná prirážka, ktorá nepresiahne dvojnásobok obchodnej prirážky, ktorá je uplatňovaná na rovnaký, porovnateľný alebo vzájomne zastupiteľný tovar od iného dodávateľa, ktorý predávajúci ponúka v rovnakom čase. Pričom obchodnou prirážkou sa rozumie percentuálne vyjadrenie rozdielu medzi predajnou a nákupnou cenou voči nákupnej cene. Definícia primeranej obchodnej prirážky však bola na základe pozmeňujúceho návrhu v apríli z novely vypustená.
 
Kľúčová je súčinnosť zainteresovaných
Potravinárska komora Slovenska aktívne komunikovala s predkladateľmi novely zákona o cenách.„Keďže aj nový zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami ustanovuje ako neprimeranú podmienku kúpu potraviny za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, z pohľadu aplikačnej praxe bude dôležité, akým spôsobom bude dodávateľ odberateľovi preukazovať, že nepredáva svoj tovar pod svoje ekonomicky oprávnené náklady,“ vysvetľuje Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
Zároveň dodáva ako je potrebné pamätať na skutočnosť, že obchodné reťazce sú z pohľadu svojich privátnych značiek konkurentmi výrobcom potravín, a preto by mohlo poskytnutie informácií, ktoré sú obchodným tajomstvom, predstavovať riziko z pohľadu hospodárskej súťaže.
„Dôležitým nástrojom pre potravinárov by v tomto smere mohla byť vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré môže v zmysle novely zákona o cenách ustanoviť rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho. Pri príprave tohto predpisu považujeme za kľúčové, aby bol pripravovaný v súčinnosti s odvetvovými organizáciami združujúcimi jednotlivé potravinárske sektory,“ zdôrazňuje J. Venhartová.
 
Slobodná cenotvorba = základ trhovej ekonomiky
V trhovej ekonomike je slobodná cenotvorba jedným z jej základných pilierov. Novela zákona o cenách ju však podľa advokátskej kancelárie TaylorWessing reguluje. „Zákon o cenách je ďalšia regulácia, ktorá administratívne zaťaží podnikateľské subjekty. V niektorých smeroch sú formulácie zákona menej jasné, čo môže spôsobiť problémy v budúcnosti,“ uvádza Martin Krajčovič predseda SAMO a dodáva: „Stal sa však paradox, že na tej istej parlamentnej schôdzi poslanci upravili odlišne spôsob aplikácie zákazu nákupu pod ekonomicky oprávnené náklady v dvoch rôznych zákonoch - v zákone o cenách a v zákone o neprimeraných podmienkach. Žiaľ, poslanci schválili opakovane po vrátení prezidentom SR zákon o neprimeraných podmienkach, kde spôsob nielen výkonu tohto ustanovenia, ale aj ďalšie jeho časti, sú v rozpore s inou platnou legislatívou, Ústavou SR a rovnako aj európskym právom, na čom sa zhodli nezávislí právnici, prezident SR a rovnako aj Protimonopolný úrad SR. Formuláciu v zákone o cenách považujeme za správnu.“
 
Vyvolá novela turbulenciu medzi obchodníkmi a výrobcami?
K navrhovanej úprave zákona o cenách sa rezervovane stavia i predseda Únie potravinárov SR. Podľa jeho slov je ťažké predpokladať, čo sa stane s trhom, keď sa stanoví minimálna cena, resp. oprávnený náklad.
„Zdieľame ten istý názor ako Únia potravinárov SR a vieme o tom, že viacero (možno použiť i slovo veľa) potravinárov má rovnaký alebo podobný pohľad,“ konštatuje M. Katriak. Ako sa zhmotní a ako zasiahne navrhovaná novela zákona o cenách do konkurenčného prostredia na Slovensku? „Predpokladáme, že minimálne a už vôbec nepomôže výrobcom potravín na Slovensku. Práve naopak, vplyvom tejto regulácie a jej nejasných ustanovení môže vyvolať turbulenciu medzi obchodníkmi a výrobcami potravín,“ zdôrazňuje M. Katriak.
 
Čo urobí novela s trhom?
Na mieste je otázka, či môže novela zákona o cenách ovplyvniť smerovanie obchodu na Slovensku. Ak áno, v akom smere? Môže priniesť aj niečo pozitívne?
„Nie, rozhodne nie. Tento predpis je veľmi krátko v účinnosti a platnosti a neradi by sme hovorili v hypotézach. Všetko sa uvidí po 6-9 mesačnej účinnosti a platnosti novely, hlavne to, aké má dopady na účastníkov potravinového reťazca,“ objasňuje M. Katriak. Podľa jeho slov, regulácia obchodných marží na potraviny môže v praxi priniesť veľa nedorozumení či zásahov zo strany tých, ktorí problematike nerozumejú, prípadne majú záujem na prioritách niektorého z účastníkov potravinového reťazca.
Zákon z 2. apríla 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov bol podpísaný prezidentom SR, Andrejom Kiskom, dňa 17.04.2019.

Jana Kuklová
Ilustračné foto: Schutterstock.com
Uverejnené pondelok, 08. júl 2019