Podvody s hydinou: iba sa tvári, že je naša
Problémy s pôvodom tovaru sa podľa veterinárov dejú na dennej báze. Kontrolóri však nestíhajú kontrolovať všetok tovar.
Problémy s pôvodom tovaru sa podľa veterinárov dejú na
dennej báze. Kontrolóri však nestíhajú kontrolovať všetok tovar.
Bratislava – Štatistiky ťažko oklameme. Od začiatku
tohto roka bolo 12 prípadov salmonelózy v kuracích výrobkoch, ktoré boli určené
nášmu trhu. Ukazuje to Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá, do
ktorého štáty EÚ posielajú upozornenia ohľadne nebezpečných potravín. Jedenásť
vzoriek pochádzalo zo zahraničia, presnejšie z Poľska. Jedna bola tuzemského
pôvodu. Preto niet divu, že sa spotrebiteľ
bojí a uprednostňuje slovenské
produkty. Existuje však jedno veľké „ale“. Prebaľovanie. Prednedávnom HN
napríklad odhalili škandál so 120 tonami kuracieho mäsa, ktoré sa v reťazci
Lidl falošne predávalo ako tunajšie, no zrejme nebolo. A podľa Únie hydinárov
Slovenska je podobných situácií oveľa viac.
Fígle nepoctivcov
Pri kurčatách v tomto roku išlo podľa únie už o druhý
veľký medializovaný prípad. No organizácia získala od členov ďalšie znepokojivé
informácie ohľadne praktík niektorých nepoctivých distribútorov. Tí kupujú síce
istý objem tuzemského tovaru, ale iba naoko, aby nalákali klientov – obchody.
Zvyšok, čo sa teda následne predáva zákazníkom so slovenským štítkom, pochádza
zo zahraničia. „Máme informácie, že vo veľa prípadoch sa dodáva len niekoľko
desiatok kilogramov tunajšieho mäsa,“ tvrdí Daniel Molnár, riaditeľ únie. Podľa
Jána Kubusa, majiteľa spracovateľskej spoločnosti Kubus, je najväčším problémom
a zároveň motiváciou pre prebaľovačov nízka konkurencieschopnosť našich
farmárov. „Nebol by žiaden problém, keby sa dotovalo tak ako všade. Takto by
sme boli konkurencieschopní, vedeli by sme konkurovať dovozu,“ hodnotí Kubus s
tým, že je síce dôležité, aby bol dobre viditeľný pôvod, no produkt musí z tej
krajiny aj naozaj pochádzať. Podľa neho by sa nemalo stať, aby sa sto ton
kuraciny importovalo zo zahraničia a vydávalo za slovenské. „Takéto prípady by
mali zachytiť kontrolóri,“ tvrdí poľnohospodár. Zintenzívniť dohľad vyžadujú aj
ostatní hydinári. Avšak podľa Bíreša je problém to, ako ľahko sa dá tovar
prezentovať ako tuzemský. „Keď si niekto zoženie dokument, že to mäso je z tej
a tej prevádzky na Slovensku, tak my to len môžeme spätne overiť,“ konštatuje
Bíreš. V prevádzkach, ktoré prebaľujú alebo rozrábajú, kontrolóri nepôsobia
každý deň. Iné to je v prípade bitúnkov, kde prebieha trvalý dozor. V prípade
previnenia sa každá prevádzka dostane do hľadáčika veterinárov. Tí ju označia
ako rizikovú.
Časté pokusy
Bíreš navyše poznamenáva, že tieto podvodnícke pokusy
sa dejú na dennej báze. Jeho úrad však bojuje s istou poddimenzovanosťou. Úlohy
im stále narastajú a počet zamestnancov, naopak, klesá. „Bolo by optimálne, keby
sme mali dostatok pracovníkov. Pretože v niektorých prevádzkach musíme byť
doslova 24 hodín,“ upozorňuje. Na porovnanie, bitúnkov na hydinu, ktoré majú
trvalý dozor, sú štyri, zatiaľ čo prebaľovacích pobočiek je až 47. Kontrolóri
pritom neustále predkladajú agrorezortu požiadavky k navýšeniu kapacít. Únia
hydinárov čaká iniciatívu aj od reťazcov. Tie by podľa nich mali trvať na tom,
aby im dodávateľ vedel preukázať pôvod mäsa. Iba takýto prístup by mohol
zabrániť podvodu, ktorý sa udial v Lidli. Kontrola totiž prebehla až spätne a
na odobratie tovaru z pultov už bolo neskoro.
Existuje riešenie?
Zväz obchodu
Slovenska oponuje, že už dnes robia reťazce maximum, aby zákazník vedel, čo
kupuje. „Čo je na etikete, musí platiť,“ upozorňuje Nadežda Machútová, prezidentka
zväzu. Predajcovia nemajú ako overiť, či bola hydina prebalená. To dokážu
zistiť len veterinári. Nelegálna zmena označenia pôvodu je podľa Slovenskej
aliancie moderného obchodu podvod a porušenie zmluvy medzi distribútorom a
obchodníkom. Podľa Martina Krajčoviča, riaditeľa aliancie, by mohlo pomôcť
zriadenie výrobno-odbytových družstiev. „Chovatelia a producenti by sa
združovali a vedeli by poskytnúť spolu dostatočnú ponuku pre obchodníka za
konkurencieschopnú cenu,“ tvrdí.
Zdroj: [19.07.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 10; Rastislav Tinák]