Ministerstvo životného prostredia plánuje do roku 2022 vypracovať analýzu zálohovania ďalšieho typu obalov.

Ministerstvo životného prostredia plánuje do roku 2022 vypracovať analýzu zálohovania ďalšieho typu obalov.

Bratislava – Obaly, do ktorých sa balia obľúbené džúsy či nektáry. Rovnako obaly mliek, trvanlivých smotán či lacnejších vín. Práve tie by mohli obchody podľa ministerstva životného prostredia už do roku 2025 zálohovať. Nápojové kartóny by sa tak pridali ku sklu, k PET fľašiam a plechovkám. Na zavedenie ich zálohovania sa plánuje ministerstvo sústrediť už tento rok. Následne má vypracovať analýzu, ktorá by ukázala, ako presne by mohlo vyzerať zálohovanie tetrapakov. Názory na efektivitu takéhoto kroku sa však rôznia. „Výhľadovo plánujeme analyzovať aj možnosť zavedenia zálohovania tetrapakových obalov, no v najbližšom období to nie je témou dňa,“ hovorí Tomáš Ferenčák, hovorca envirorezortu. Dodáva, že dosahy a možné spôsoby zálohovania budú známe až po spracovaní výsledkov analýzy. Rezort zaradil plány na zálohovanie tetrapakov do dokumentu s názvom Program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019 až 2025. Zálohovanie nápojových kartónov považuje za nerozumný krok napríklad výrobca mliečnych produktov Tatranská mliekareň. „Určite by to viedlo k zvýšeniu cien výrobkov,“ hovorí jej generálny riaditeľ Ľubomír Valčuha. Tiež poukazuje na to, že už v súčasnosti výrobcovia platia vysoké poplatky do recyklačného fondu za uvádzanie obalov na trh. Obchodníci poukazujú najmä na dodatočnú záťaž vo viacerých smeroch. „Tento proces obchodníkom skomplikuje ich agendu, bude treba rátať s istými nákladmi,“ vysvetľuje Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu.

Prezident Zväzu obchodu tiež upozorňuje na to, že pre zákazníka to bude znamenať skomplikovanie nákupu. Podobný názor má aj Billa. „Nemyslíme si, že ďalší zálohovací systém by dokázal výrazne zvýšiť zber recyklovateľných alebo jednorazových obalov,“ myslí si hovorkyňa reťazca Kvetoslava Kirchnerová. Podľa jej názoru by mohli dodatočná logistika, energie a spracovanie dodatočne zaťažiť životné prostredie. Slováci nie sú pripravení Nové zálohovacie systémy sa na Slovensku netešia veľkej obľube. Dôvod je jednoduchý. V súčasnosti u nás nie je úplne rozvinuté ani bežné triedenie jednotlivých zložiek komunálneho odpadu. Viacvrstvové kombinované materiály, hovorovo tetrapaky, sú zložené z papiera, lepenky, plastov, prípadne aj hliníka. V súčasnosti sa teda majú vhadzovať do špeciálnych oranžových alebo červených kontajnerov. V prípade, že tie nie sú obyvateľom k dispozícii, môžu obal vhodiť do žltého kontajnera na plast. To dnes mnoho Slovákov nevie. Podľa Kataríny Kretter z organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-pak je v prvom rade potrebné zvýšiť angažovanosť obyvateľov v triedenom zbere ako takom. Podľa portálu napojovy-karton.sk sa ročne na trh uvedie deväťtisíc ton nápojových kartónov. Slováci z toho ročne zrecyklujú osemsto ton. Hygienický problém Zálohovanie tetrapakových obalov by mohlo byť podľa Valčuhu problematické aj z hygienického hľadiska. „Pri mliečnych výrobkoch, hlavne v teplých mesiacoch, si nevieme prestaviť zabezpečenie zálohovania,“ hovorí. Riešenie tohto problému by však mohlo byť podobné ako pri plechovkách a PET fľašiach, ktoré by sa nepoužívali opakovane. Kretter nedávno vysvetlila, že by išlo len o podporu zberu a následnú recykláciu v recyklačných zariadeniach. Výrobcovia však z toho, že sa envirorezort rozhodol zavádzať nové zálohovacie systémy, nie sú nadšení aj pre zvýšené náklady, ktoré im vzniknú. „Zavedenie zálohovania si bude vyžadovať vstupné investície približne na úrovni 80 miliónov eur,“ informoval Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky. Okrem toho však výrobcovia budú musieť každý rok udržiavať zálohovací systém, čo ich bude stáť ročne päť miliónov eur. Spotrebitelia si zasa za plastové fľaše priplatia 12 centov a za plechovky 10 centov.

Zdroj: [10.01.2019; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1,10; Katarína Runová]