Otázky a odpovede o systéme zálohovania PET fliaš.

Otázky a odpovede o systéme zálohovania PET fliaš

Systém zálohovania PET fliaš a plechoviek začne fungovať od roku 2022. Najnižšia záloha za fľašu bude 12 centov, za plechovku 10 centov.

BRATISLAVA. Keď sa vlani objavila fotografia rieky zasypanej plastovými fľašami, ukázala Slovensku varovný prst. Nešlo o žiadnu vzdialenú krajinu, ktorej problémy by sa dali prehliadať. Bola to rieka Bodva a bolo jasné, že s plastovým odpadom máme problém aj my. Na slovenský trh príde ročne miliarda plastových fliaš a zhruba 345 miliónov plechoviek. Cez triedený zber sa podarí vyzbierať o čosi viac ako 60 percent fliaš a neznáme percento plechoviek. Zvyšok končí na skládkach. Alebo v prírode. Voľne odhodené obaly z nápojov narúšajú ekosystém, plávajú na hladinách riek, špatia krajinu a ich odstránenie niečo stojí. Napríklad vodná nádrž Ružín sa musí čistiť pravidelne. Každý rok z nej vylovia stovky kubických metrov odpadu, čo znamená náklady vo výške desiatok tisíc eur. Európska únia žiada, aby sa do desiatich rokov zbieralo až 90 percent plastových fliaš. Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa sa tento cieľ nedá dosiahnuť inak ako systémom zálohovania: „Neexistuje krajina, ktorá nezálohuje a dosahuje 90 percent.“ Kritici však hovoria, že zintenzívnením systému triedeného zberu, ktorý na Slovensku funguje už roky, by sa to mohlo podariť.

1.Kedy sa začne zálohovať?

Zákon z dielne ministerstva životného prostredia v septembri schválili poslanci Národnej rady SR. Účinnosť nadobudne od nového roka 2020, ale do praxe príde zálohovanie až v roku 2022. Výrobcovia obalov majú teda dva roky na to, aby vytvorili fungujúci systém. Jeho základom bude správca systému, v ktorom sa výrobcovia združia a ktorý budú financovať. Správca zabezpečí technickú infraštruktúru, bude vracať obchodníkom peniaze, ktoré vyplatili spotrebiteľom pri vrátení obalov, zabezpečí prepravu aj recykláciu vyzbieraných fliaš a plechoviek.

2.Ako to bude fungovať?

Výrobca, ktorý uvedie na trh nápoj vo fľaši, ju zaregistruje u správcu a zaplatí za ňu zálohu. Obal bude špecificky označený, aby bolo jasné, že patrí do systému zálohovania. Obchodník fľašu odkúpi od výrobcu a vyplatí mu zálohu. Zákazník, ktorý si bude chcieť kúpiť nápoj, uvidí pri cenovke výšku zálohy. Tú vyplatí maloobchodníkovi pri pokladnici. Keď nápoj dopije, fľašu vráti do predajne. Obchodník mu musí vyplatiť zálohu. Fľašu pošle správcovi systému, ktorý mu vyplatí zálohy vrátené zákazníkom. Vykupovať zálohované fľaše budú povinné pre predajne s predajnou plochou nad 300 štvorcových metrov. Menšie obchody sa môžu rozhodnúť, či tak budú robiť. Vykupovať obaly môžu cez automaty, ale aj ručne. Fľaše sa budú vracať čisté, nepoškodené, s pôvodnou etiketou.

3.Koľko to bude stáť?

Odhadom 80 miliónov eur. Ide o jednorazové náklady, z ktorých najväčšiu položku tvorí nákup a inštalácia automatov na vykupovanie fliaš a plechoviek. Značnou položkou bude zriadenie centrálneho a zúčtovacieho centra. Každý rok si systém vyžiada prevádzkové náklady 33 miliónov, ale zarobiť na seba dokáže iba 28 miliónov eur. To znamená mínus päť miliónov eur. „Investičný náklad, ako aj zápornú bilanciu výnosov a nákladov budú financovať výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh nápojové obaly, a to prostredníctvom administratívnych poplatkov,“ píše vo svojej analýze Inštitút environmentálnej politiky. Zavedenie povinného zálohovania podľa neho zásadne zvýši náklady výrobcov, ktorí uvádzajú na trh plastové fľaše. Kým dnes ich jedna fľaša vyjde na 0,4 centa, v systéme povinných záloh to môže byť 1,5 centa. „Toto zvýšenie si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol,“ uviedlo vo svojom vyhlásení Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy. Realita bude závisieť od toho, ako správca nastaví systém a aký bude efektívny. Správca určí aj výšku zálohy pre spotrebiteľa, ktorá bude minimálne 0,12 eura za plastovú fľašu a 0,10 eura za plechovku.

4.Čo sa stane so žltým kontajnerom?

Zmizne z neho cenná surovina. Podľa IEP sa síce systému triedeného zberu znížia náklady, lebo ubudne surovina na zber a triedenie, ale organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) sa znížia príjmy z predaja materiálu a poplatkov, ktoré dnes za tieto obaly platia výrobcovia. Výpadok sa odhaduje minimálne na štyri milióny eur ročne. „To, samozrejme, budú musieť uhradiť výrobcovia ostatných druhov plastov a kovových obalov, čo sa v praxi prejaví rastom recyklačných poplatkov,“ tvrdí riaditeľ OZV Natur-Pack a predseda environmentálnej sekcie Zväzu obchodu SR Michal Sebíň. A to sa môže preniesť do spotrebiteľských cien. Veľkou obavou kritikov zálohovania je, že ľudia prestanú triediť zvyšné plasty, keďže PET fľaše budú nosiť do obchodov. Podľa prieskumu agentúry AKO z januára tohto roka, ktorý si objednala Slovenská agentúra životného prostredia, však vyše tri štvrtiny opýtaných vyhlásili, že zálohovanie neovplyvní ich zvyky pri triedení ostatného plastového odpadu a plasty budú triediť ako doteraz. Z prieskumu tiež vyplynulo, že zálohovanie PET fliaš a plechoviek podporuje viac ako 86 percent obyvateľov. A až 96 percentám neprekáža, že pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorá sa im vráti pri odovzdaní fľaše či plechovky.

5.Prečo sa obchodníci rozdelili?

Zálohovanie fliaš a plechoviek rozdelilo slovenských obchodníkov na dva tábory. Kým predajcovia vo Zväze obchodu SR sa dlhodobo stavajú proti, reťazce zo Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) zopár dní pred záverečným hlasovaním v parlamente vyslovili zálohovaniu podporu. Zväz obchodu má najväčšie námietky proti vysokým nákladom a praktickému riešeniu priamo v predajniach. „Obchod nemá problém vyberať od zákazníka spotrebiteľa finančnú zálohu. Má však problém so zriaďovaním osobitných priestorov na odber odpadu PET fliaš a obalov z kovu,“ povedal prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Okrem toho si slovenskí obchodníci nie sú istí, ako sa zachová spotrebiteľ. Napriek tomu, že sa v prieskume vyslovil za zálohovanie, v praxi môže naraziť na problémy. Keďže sa fľaše odovzdávajú v neporušenom stave, ich skladovanie si v domácnostiach vyžiada značný priestor. „Spotrebiteľ nepôjde vracať jednu fľašu, ale s vrecom na chrbte ich bude vracať viac a môže prísť k nedorozumeniam pri preberaní,“ konštatoval prvý viceprezident zväzu Pavol Konštiak. Nepohodlie môže viesť aj k tomu, že niektorí spotrebitelia ich nebudú vracať, zálohy za fľaše a plechovky si nevyberú a obaly radšej vyhodia. IEP predpokladá ročné príjmy z nevybraných záloh vo výške takmer 12 miliónov eur. Zväz obchodu sa preto prikláňa k zlepšeniu triedeného zberu. Na rozdiel od SAMO, ktorá zálohovanie podporila. Cez predajne jej členov ročne prejde viac ako 515 miliónov PET fliaš, ktorých sa zálohovanie bude týkať. Z toho tvoria takmer tretinu privátne značky reťazcov. „Je v našom záujme, aby bolo zálohovanie efektívne, aby sme ako výrobcovia nemuseli platiť jeho dofinancovanie,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič.

6.Kde je to odskúšané?

Systém zálohovania funguje v desiatke európskych krajín – vo Švédsku, v Dánsku, Fínsku, Holandsku, Estónsku, Nemecku, Litve, Chorvátsku, Nórsku a na Islande. Podľa IEP takmer všetky systémy dokážu vyzbierať viac ako 85 percent všetkých PET fliaš uvedených na trh. Na Slovensku funguje zálohový systém pre opakovane použiteľné obaly na nápoje. Je dobrovoľný pre výrobcov a povinný pre predajcov. Výrobca sa môže rozhodnúť, či bude obal zálohovať. Naopak, ak predajca danú fľašu predáva, musí ju aj vykupovať. Zálohovanie sa týka viacmenej iba pivných sklenených fliaš. Ich návratnosť sa podľa IEP odhaduje na 98 až 99 percent. V súčasnosti však predaj piva v skle klesá na úkor plechoviek. V minulosti sa na Slovensku predávali aj viacnásobne použiteľné plastové fľaše. Tie sa už však dnes na trhu prakticky nenachádzajú. Tatiana Kapitánová

Zdroj: [20.09.2019; Sme; Ekonomika; s. 8; Tatiana Kapitánová]