• Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header
  • Slideshow - header

O našich členoch - Pivovary TOPVAR: Meníme názov. Kvôli českým pivám

05.03.2018

„Názov nereprezentuje naše portfólio,“ vysvetlil pre HN Martin Grygařík, obchodný riaditeľ spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.

Olívia Lacenová

Pivovary Topvar sú na Slovensku legendárne. Prečo meníte názov?

Názov Pivovary Topvar už nezodpovedá realite. Naša spoločnosť urobila obrovský krok vpred a tento názov nereprezentuje súčasné produktové portfólio. Pivovary Topvar pre nás predstavujú úspešnú dekádu, na ktorú sme pyšní a vždy ostane súčasťou našej histórie, no nastal vhodný čas na zmenu, ktorá nás a naše hodnoty zviditeľní. Nový názov nám umožní lepšiu identifikáciu našimi spotrebiteľmi a zákazníkmi. Taktiež je táto zmena logickým vyústením blízkej kooperácie s českými kolegami a pivovarmi. K premenovaniu dochádza k dnešnému dátumu.

Súvisí toto rozhodnutie teda i s faktom, že obľúbenosť českých pív ako Velkopopovický Kozel u nás rastie?

Zmena je vyvolaná viacerými podnetmi. Naša ponuka zastrešuje české a slovenské pivá, ktoré sú na trhu dobre etablované. Veríme, že Plzeňský Prazdroj Slovensko je dostatočne reprezentatívny názov, ktorý môže spoločnosti pomôcť. Taktiež sme si vedomí, že kolegovia z Pivovaru Šariš sa nevedeli celkom stotožniť s naším pôvodným názvom. Takto sa ich pivovar a aj samotná značka Šariš stane súčasťou histórie piva a príbehu jediného originálu.

Plzeň je predsa len česká, boli v hre aj iné názvy?

Zvažovali sme i názov Pivovar Šariš, ktorý je silne etablovaný na východe, ale s posunom na západ neodráža stav obsahu portfólia s prevahou českých značiek. Plzeňský Prazdroj je v Česku fenomén a ako vyplýva z prieskumov, stále veľa Slovákov sa identifikuje s Československom, napriek tomu, že sme rozdelení.

Aký je momentálny podiel českých značiek na našom trhu?

Približne 70 percent objemu predaja tvoria české značky a darí sa viacerým, nielen Kozlu. Najúspešnejšou značkou je určite Pilsner Urquell, ktorý je suverénne najpredávanejší z hľadiska tržieb, ďalej Birell, Gambrinus a v rámci on tradu sú to Radegast a Šariš. U našich spotrebiteľov rastie najmä obľúbenosť prémiových pív. Napríklad Šariš Zlatá 12° zaznamenal nárast predaja v rámci off tradu o 20 percent.

Je logické, že sa vynára i otázka, čo bude so značkou piva Topvar ako takou. Už dlhšie sa hovorí o tom, že postupne mizne z reštaurácií i predajní, plánujete jej predaj stopnúť úplne?

Rozvoj tejto značky nepatrí k našim prioritám. Pivo Topvar tvorí menej ako päť percent nášho predajného objemu. Ako je zrejmé aj z týchto údajov, pôvodný názov Pivovary Topvar skutočne nekorešpondoval s reálnym stavom a našou ponukou. Značka však má svoju stálu zákaznícku základňu, a tým aj miesto v našom portfóliu.

Aj vďaka rozšíreniu ponuky alko nápojov na trhu spotreba piva každý rok klesá. Aké kroky podnikáte na udržanie spotrebiteľov?

Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že spotreba piva medziročne klesá. Podľa našich zistení síce klesá v segmente on trade, no celkový objem predaného piva za minulý rok na Slovensku jemne narástol. Naším dlhodobým cieľom je najmä premizácia trhu. Snažíme sa o dlhodobú edukáciu trhu a spotrebiteľov a budovanie slovenskej pivnej kultúry. Pre nás je pivo o zážitku, chuti, samozrejme, aj o spoločnosti.

V roku 2016 firma vykázala nižší zisk ako rok predtým. Čo bolo dôvodom poklesu?

Dôvodov bolo viacero. O výsledkoch spred dvoch rokov však nechcem špekulovať, ale práve výsledky daného roku rozbehli zmeny, ktorých súčasťou bolo aj obsadenie mojej osoby do funkcie obchodného riaditeľa pre Slovensko. Dnes už môžem s radosťou skonštatovať, že rok 2017 dopadol veľmi dobre. Narástli sme v objeme predaja, v ziskovosti i v trhových podieloch.

Vnímate preskupenie postavenia jednotlivých značiek piva na slovenskom trhu v súvislosti s rozvojom radlerov či ciderov?

Naše značky majú svoje silné a verné základne. Určite však evidujeme nárast spotreby nealkoholického piva a nealkoholických radlerov. Naša spoločnosť nemá nealkoholické varianty všetkých značiek. Zakladáme si na kvalite Birellu a jeho produktového radu, ktorý zveľaďujeme.

Sledujete už aj teraz trend, že zákazníci hľadia viac na kvalitu ako na cenovú hladinu?

Jednoznačne to potvrdzujem. Rastú prémiové položky, špeciály aj pivá s vyšším obsahom alkoholu. Na druhej strane cidery u nás v porovnaní s inými krajinami nerastú tak veľmi. Samozrejme, ekonomické značky budú pre spotrebiteľov vždy zaujímavé aj z hľadiska kúpyschopnosti obyvateľstva, takže miesto na trhu budú mať vždy. Z dlhodobého hľadiska je však trendom odklon od lacných ekonomických značiek k prémiovým.

PLZEŇSKÝ PRAZDROJ SLOVENSKO PATRÍ POD ASAHI

Plzeňský Prazdroj Slovensko má na Slovensku viac ako 650 zamestnancov. Do portfólia jeho značiek patria Pilsner Urquell, Šariš, Velkopopovický Kozel, Radegast, Gambrinus, Topvar, Smädný Mních, Excelent, nealkoholické pivo Birell či cider Kingswood. Spoločnosť, rovnako ako Plzeňský Prazdroj v Česku, patrí pod Asahi Breweries Europe Group, ktorá vznikla pred rokom po akvizícii piatich stredoeurópskych pivovarov japonskou spoločnosťou Asahi. Pred ňou vlastnila pivovar juhoafrická skupina SABMiller, ktorá v roku 2007 spojila Topvar Topoľčany a Šariš Veľký Šariš a vytvorila Pivovary Topvar so sídlom vo Veľkom Šariši.

Kolegovia z Pivovaru Šariš sa nevedeli celkom stotožniť s naším pôvodným názvom.

Foto: Grygařík tvrdí, že v hre bol aj názov Pivovar Šariš, ktorý je silne etablovaný na východe. Neodrážal však stav obsahu portfólia s prevahou českých značiek



Zdroj: [05.03.2018; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 10; Olívia Lacenová]



« Späť